| ||||||
| Po skvelom víťazstve cisára rímskeho Licinia nad Maximinom Dajom a po smrti jeho sišli sa pozostalí dvajacisári, Konštantín Veľký a Licinius na jar roku 313 v meste Miláne a vydali druhý, slobodomyseľnejší zákon v prospech kresťanov, žijúcich v rozsiahlom štáte rímskom. Oni hovorili v tom pamätnom spise medzi iným takto: «My, ktorí sme sa sišli v Miláne a o všetkom sme sa poradili čo dotýka sa všeobecného dobrého a verejnej bezpečnosti, považovali sme za prvú povinnosť svoju, nariadiť to, čo vzťahuje sa na bohoslužbu; i udelili sme kresťanom a ostatným poddaným slobodu, podľa ktorej žiť môžu v náboženstve svojom, aby sme tak s neba stiahli požehnanie na seba a na celú dŕžavu. I uzavreli sme, aby sa nikomu, ktokoľvek by bol, neprekážalo, keď z hlbiny srdca prežíva v kresťanstve, i aby zachovával to náboženstvo, ktoré bude považovať za najprimeranejšie: aby nám nadeliť ráčil milosť Svoju najvyšší Boh, ktorému sa klaniame.» Toho samého roku usnul v Pánu pápež sv. Melchiades; s ním začalo svitať mučenému posiaľ kresťanstvu blažené ráno voľnosti a pokoja. Nástupcom jeho na stolici sv. Petra stal sa sv. Sylvester. Kresťanský Rím vystupoval už za blahonosného účinkovania jeho z tajomstvenej hĺbky tmavých katakomb na úslnie hrdých námestí, i staval neprekážaný skvelé a nádherné chrámy pravému Bohu. Áno, so sv. pápežom Sylvestrom začína sa nová časodoba v dejinách sv. cirkvi. Sv. Sylvester narodil sa v Ríme zo vzácnych a cnostných rodičov, ktorí veľký majetok svoj vynakladali ku podpore chudobných ľudí a pocestných. Otec jeho nazýval sa Rufin, matke meno bolo Justa. Synčok ich nadaný bol milostivým Bohom od priradenosti dobrým srdcom a veľkými darami duchovnými. Otec Rufin zomrel privčas; ale starostlivá matka Justa vychovávala výborne synka svojho. Keď povyrástol, dala ho vyučovať učenému a svätému kňazovi, ktorému meno bolo Zyrinus Usilovnosťou svojou a učením vedám bohosloveckým, zbožným životom a horlivosťou vo službách Božích vydobyl si mladý učenec veľkú vážnosť u pápeža sv. Marcelina, že prijal ho roku 296 medzi duchovenstvo svoje a neskôr sám udelil mu sviatosť posvätenia kňažstva. Ako kňaz cvičil sa sv. Sylvester v každej cnosti a slúžil za príklad iným kňazom. Toho času bolo postavenie kňazov kresťanských ešte veľmi neisté medzi početnými pohanmi, áno i nebezpečné. Hoci cisár Konštantín ctil si vysoko kresťanov, nemohol v neprítomnosti svojej vždy prekaziť, aby pohanskí vladári a sberba nesužovala ich, najmä keď i druhí cisári, Maxencius, Galerius, Maximin Daja a Licinius, neboli priateľmi, ale prenasledovníkami ich. Ešte s času na čas vzbúrila sa zúrivosť pohanov i v samom Ríme, ešte nenasýtila sa krvolačnosť modlárov, najmä žretcov, a mnohí a to zvlášte kňazi cedili krv svoju za svätú vieru. A tak bolo treba veľkej odhodlanosti a horúcej lásky k tomu za potreby, kto chcel vstúpiť do služby svätej cirkvi a svedomite plniť povinnosti povolania svojho. Sv. Sylvester bol verný a smelý bojovník Kristov. Podľa príkladu nábožných rodičov bol štedrým otcom chudobných, láskavý tešiteľ a podporca prenasledovaných alebo uväznených kresťanov, i starostlivý ochranca cudzincov. Medzi inými cnosťami prejavoval zvláštnu čistotu a nevinnosť srdca. On bol výrečným, vytrvalým, neohroženým učiteľom ľudu. Týmito a druhými mnohými cnosťami vydobyl si takú úctivosť a vážnosť u všetkých kresťanov rímskych, akej nepožíval žiaden iný kňaz. Svätý a horlivý kňaz znášal i príkorie pre kresťanské cnosti svoje. Zbožný kňaz, menom Timotheus, prišiel do Ríma, aby navštívil hroby sv. apoštolov Petra a Pavla. Sv. Sylvester prijal ho pohostinne u seba. Timotheus pomáhal horlivé rozširovať svätú vieru v hlavnom meste, i získal mnoho pohanov sv. cirkvi. Pohania uväznili horlivého kňaza a miestodržiteľ Tarkvinius Perpenus usiloval sa hrozbami a mučením nakloniť vyznavača Kristovho, aby obetoval modlám. Sv. Timotheus nechcel zaprieť vieru svoju, i odsúdil ho miestodržiteľ ukrutného cisára rímskeho Maxencia do smradľavého žalára a okolo roku 310 dal ho zoťať. Sv. Sylvester odkúpil od vojakov telo sv. mučeníka Timothea a pochoval ho počestne v záhrade zbožnej kresťanky, menom Theodory, neďaleko hrobu sv. apoštola Petra. Keď dozvedel sa o tom miestodržiteľ Tarkvinius Perpenus a domýšľal sa, že po sv. mučeníkovi pozostať mohly peniaze a iný majetok u sv. Sylvestra, u ktorého sa bol sv. Timotheus za dlhší čas zdržoval, zatúžil tyran v lakomstve svojom po domnele ukrytých pokladoch. I dal chytiť svätého Sylvestra a uväznil ho v žalári. Ale toto väzenie sv. Sylvestra dopustením Božím netrvalo dlho. Na druhý deň po uväznení horlivého kňaza, obedoval lakomý Tarkvinius Perpenus rybu a pritom prehltol kosť, ktorá zaprela sa mu v hrtáni a zadusila ho. Náhla smrť ukrutného lakomca dopomohla svätému Sylvestrovi zase na slobodu a on mohol pokračovať v bohumilom pôsobení. Po smrti pápeža sv. Melchiadesa bol sv. Sylvester roku 313 jednohlasne vyvolený na stolicu sv. Petra, ako jeho tridsiatyštvrtý nástupca. Všetci predchádzajúci pápeži alebo zomreli smrťou mučeníckou za svätú vieru, alebo dokonali v hájení sv. cirkvi ako svätí život svoj. Sv. Sylvester mohol už v pokoji slobodne spravovať sv. cirkev. Veď cisár Konštantín Veľký prijal bol sv. vieru a poprial voľnosti a pokoja kresťanstvu, keď skvele zvíťazil bol roku 312 nad spolucisárom Maxenciom a sv. kríž povýšený bol na rumoch modiel a chrámov pohanských. Pokoj, ktorý teraz požívala sv. cirkev, bol príčinou, že svätý Sylvester bez prekážky mohol venovať sily svoje rozkvetu mladučkej sv. cirkvi a sv. náboženstvu. I otváraly a stavaly sa chrámy; sv. omša nekonala sa viacej tajne na skrytých miestach a v podzemných hrobitovoch (katakombách); kresťania mohli sa verejne schádzať ku službám Božím a nebolo im treba viac strachovať sa pred zúrivou sberbou pohanskou a pred vojakmi cisárskymi, keď chceli sa modliť na hroboch svätých mučeníkov. Teraz pod správou pápežovou verejne a smele ohlasovali biskupi a kňazi vieru Pána Ježiša Krista, slávne udeľovali sväté sviatosti a prijímali zástupy pohanov a Židov do lona sv. cirkvi. Veľkú radosť sv. Sylvestrovi spôsobilo to, keď cisár Konštantín Veľký začal stavať rozličné velikánske a nádherné chrámy či basiliky. Najstaršou stavbou kresťanskou bola kaplnka krstná, ktorú dal na vŕšku Lateráne vybudovať ku cti sv. Jánu. Pritejto kaplnke dal neskôr vystaviť nádhernú basiliku (či chrám) ku cti sv. Jána Evanjelistu a sv. Jána Krstiteľa, ktorá až posiaľ stojí a považovaná býva za matku sveta kresťanského a za hlavu všetkých chrámov. Svätý Silvester posvätil slávnostne tem nádherný chrám a dal postaviť v ňom ten oltár drevený, na ktorom sv. apoštolovia Peter a Pavol, i ostatní pápeži počas prenasledovania svätej viery prinášali boli nekrvavú obetu svätej omše, a na krorom iba pápeži právo majú slúžiť sv. omšu. A sv. Sylvester na pamiatku toho i prikázal, aby napozatím všekky oltáre v chrámoch boli zhotovené zo skaly; iba v chráme sv. Jána na Laterána má sa zachovať starožitný oltár drevený. Konštantín Veľký dal vystaviť i na úpätí vŕšku Vatikána, v bývalých záhradách Nerónových, kde bývali mučený prvý krestania a telo sv. Petra bolo pochované, nádherný chrámku cti svätému Petrovi a Pavlovi, ako i druhé mnohé chrámy, kostoly a kaplnky. Ten veľkolepý chrám, ku ktorého stavbe cisár Konštantín Veľký nakládal štedre, ozdobovaly 86 stĺpy; pod oltárom bol hrob sv. Petra. I tento chrám povstal horlivosťou sv. Sylvestra, ktorý ho slávne vysvätil. Chrámy pohanské dal cisár porúcať a sochy modiel zboriť. Aby služby Božie dôstojne konať sa mohly, daroval cisár chrámom kresťanským strieborné a zlaté kalichy a iné nádoby a náradia, ako i nádherné rúcha cirkevné; ba nadelil chrámy i kňažstvo štedrými dôchodkami a majetkami, aby toto výlučne venovať sa mohlo službe Božej. Stalo sa síce ako rozprávajú spisovatelia života sv. Sylvestra, že i sv. Sylvester prinútený bol opustiť na čas Rím a utiahnuť sa na vrch Sorakte menovaný, ktorý teraz menuje sa vrchom Sylvestrovým a vzdialený je od večného mesta asi na sedem míl, ale tento nepokoj netrval dlho. Keď cisár Konštantín Veľký navrátil sa z výpravy vojenskej do Ríma, upadol, do ťažkej nemoce; telo jeho pokryté bolo výsypom, ktorú nebezpečnú nemoc menovali lekári prašinou slonovou. I dcéra cisára Konštancia napadnutá bola touto chorobou; ale na orodovanie sv. Agnešy bola divotvorne uzdravená. Na radu lekárov chcel sa liečiť cisár Konštantín obyčajným a bežným toho času spôsobom — krvou detí. I dal pochytať mnoho detí, ktoré mali byť pobité, aby z krve ich pripravený bol mu liečivý kúpel. Práve chceli úslužní sluhovia porezať nevinné deti, keď cisár poľutoval ich a rodičiek, i radšej chcel zomrieť na tú strašnú nemoc, než použiť neľudského prostriedku ku vyliečeniu svojmu. I rozkázal vydať dietky do náručia nariekajúcim matkám a štedre ich obdarovať. V noci zjavili sa mu vo sne svätí apoštoli Peter a Pavel a pochválili ho, že nedal prelievať nevinnú krv dietok, i riekli mu, aby poslal na vrch Sorakte pre najvyššieho pastiera sv. cirkvi, sv. Sylvestra, že ten vylieči ho z nebezpečnej nemoce. Cisár Konštantín Veľký uposlúchol a dal si doviesť z úkrytu svätého Sylvestra. A sv. pápež vrúcnou modlitbou uzdravil cisára od prašiny a svätým krstom obmyl i nečistotu s duše jeho. Iní spisovatelia cirkevní, menovite Eusebis, hovoria, že cisár Konštantín Veľký dal sa iba pred smrťou svojou pokrstiť v predmestí Nikomedie v letohrádku Acuyrone a síce r. 337, lebo chcel sa dať pokrstiť podľa príkladu Spasiteľovho v rieke Jordáne a myslel, že tak dojde iste spasenia. Od toho času požíval svätý Sylvester veľkú vážnosť u cisára Konštantína Veľkého, ktorý často s ním sa radieval o blahu a rozkvete sv. cirkvi. V Ríme žili ešte mnohí neveriaci pohania a zatvrdelí Židia. Cisár povolal ich na verejnú miestnosť ku spoločnej rozprave s učeným svätým pápežom Sylvestrom. Nástupník sv. Petra hovoril s takou presvedčujúcou výmluvnosťou a silou a preukázal základne pravdu kresťanského učenia, že i pohania i Židia zamlkli a nič nemohli namietať. A úcta sv. Sylvestra ešte bola väčšia u cisára. A tak prekvetala sv. cirkev na Západe, kde panoval cisár Konštantín Veľký a to spôsobilo veľkú radosť svätému Sylvestrovi. Ale na Východe, kde panoval cisár Licinius, nebolo ešte premožené pohanstvo a to dotýkalo sa bolestne sv. pápeža. Roku 316 vypovedal Licinius vojnu Konštantínovi Veľkému a začal krvavé prenasledovať kresťanov z nenávisti proti spolucisárovi svojmu. Konštantín Veľký zvíťazil pri Adrianopole nad Liciniom skvele a syn jeho Kripus zničil r. 323 loďstvo Liciniovo. On ušiel do Asie, i poslal manželku svoju s purpurom červeným (rúchom cisárskym) na znak poďakovania Konštantínovi Veľkému a prosil o milosť, ktorá mu daná bola. Ale roku 325 zase shromaždil vojsko a tiahol proti Konštantínovi Veľkému. Tento zvíťazil potretí raz nad vierolomným Liciniom, ktorý upadol v krvavej bitke do zajatia a bol zahrdúsený. Rozsiahlá ríša rímska mala teraz iba jedného a to kresťanského panovníka. A sv. Sylvester mohol otcovsky starať sa o kresťanov po celej ríši rímskej. Roku 326 putovala sv. Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, do Sv. Zeme, našla na vrchu Kalvárskom pri Jeruzaleme sv. kríž, i dala hneď staväť veľký chrám nad posvätným miestom, kde bol sv. kríž nájdený. V mestečku Betleheme dala tiež nad jaskyňou, v ktorej narodil sa Spasiteľ sveta, vystavať prekrásny chrám, ako tiež i na vrchu Olivovom, s ktorého Spasiteľ vystúpil na nebe. Táto obetovavá horlivosť sv. Heleny osladzovala život sv. pápeža Sylvestra. Keď sv. cirkev nebola už napádaná surovou mocou pohanov a vyznavači Kristovi neboli mučení pre sv. vieru, predsa sv. cirkev bola napádaná a to vlastnými nezdarnými synami — bludármi a kaciermi, ktorí ohrožovali čisté učenie svätej cirkvi osobnými prevrátenými mienkami svojimi, i za času blahonosného účinkovania sv. Sylvestra. Bolelo to zaiste svätého pápeža, keď pozoroval, ako znepokojujú Donatisti a Ariáni veriacich kresťanov. Veď on usiloval sa s kňažstvom svojím prechovávať vo sv. cirkvi čistotu učenia i mravov a donášať blahonosné nariadenia. Hneď na začiatku spravovania pápežského, vystúpiť bol nútený svätý Sylvester proti bludárom Donatistom. I svolaný bol snem cirkevný roku 326 do mesta Arlesu v Gallii (Francúzsku), na ktorom zúčastnilo sa do dvesto biskupov. Sv. Otec nemohol sám vydať sa na tak ďalekú cestu a poslal na snem štyroch plnomocných poslancov svojich, dvoch učených kňazov a dvoch diakonov. V mene Pána Ježiša Krista zavrhli shromaždení biskupi bludy Donatistov a odsúdili, i podali o tom zprávu svätému Sylvestrovi, ako hlave sv. cirkvi, čo oni ustanovili a uzavreli. Sv. pápež potvrdil uzavretia snemu cirkevného. I na Východe boly toho času vydržiavané miestné snemy cirkevné proti bludárom, a síce v meste Ancyre v Galacii a v meste Novej Cesarei (Neocaesarea) v Ponte, na ktorých vynesené boly osožné a blahonosné uzavretia v prospech čistoty učenia apoštolského i jednoty vo sv. cirkvi. O mnoho viac škodil sv. cirkvi Arius a prívrženci jeho. Svätý Sylvester prosil skrúšene Pána Boha o pomoc proti tomuto bezbožnému kacierovi, ktorý znevažoval druhú osobu Božiu, Pána Ježiša Krista, i o zachránenie čistého učenia apoštolského. A podporovaný cisárom Konštantínom Veľkým vynasnažoval sa sv. Sylvester, aby hneď v zárodku potlačil a udusil vznikajúci bezbožný blud. Keď všetko namáhanie jeho bolo zmarené, svolal cisár Konštantín Veľký v porozumení so sv. pápežom Sylvestrom I. prvý všeobecný snem cirkevný do mesta Nicei. Snem zasedol roku 325 k poradám, na ktorých zúčastnilo sa vyše tristo biskupov z celého kresťanského sveta. Všetci kresťania boli plní nádeje; lebo od časov apoštolských nemohol sa sísť všeobecný snem cirkevný: ale teraz sišla sa ponajprv sv. cirkev, východná a západná, na jeden spoločný snem. Sv. Sylvester nemohol pre starobu svoju vybrať sa z Ríma do Asie na takú ďalekú a obťažnú cestu. I poslal ta dvoch učených a zbožných kňazov, Vita a Vincencia; ale v mene pápežovom hovoril na sneme slávný Hosius, biskup Kardubský zo Španielska. Kacierstvo Ariovo bolo zavrhnuté na sneme, na ktorom bol i sám cisár prítomný a pôvodca jeho i so stúpencami bol vyobcovaný z lona sv. cirkvi. Cisár Konštantín poslal Aria i niektorých zaťatých prívržencov jeho do vyhnanstva v Illyrii. Uzavretia snemu cirkevného poslali shromaždení biskupi svätému Sylvestrovi ku potvrdeniu do Ríma. Sv. pápež svolal hneď do Ríma biskupov, a keď sa ich sišlo 272, zaviedol ich do chrámu a s najväčšou slávnosťou potvrdil tie uzavretia týmito slovami: «Potvrďujeme ústami svojimi a v usrozumení všetko, čo v meste Nicei v Bithynii skrze 318 ctihodných biskupov k zachovaniu svätej matky našej, katolíckej a apoštolskej cirkvi, bolo ustanovené, a vyobcúvame všetkých, ktorí by opovážili sa zničiť uzavretia tohoto veľkého a svätého všeobecného snemu cirkevného, ktorý vydržiaval sa v prítomnosti veľmi nábožného a ctihodného cisára Konštantína Veľkého.» Sv. Sylvester neunavene pracoval na rozširovaní a zvelebovaní svätej cirkvi až do staroby svojej. On bol naplnený Duchom svätým a múdrosť jeho bola celému kresťanskému svetu známa. Z premnohých cností ozdobovaly ho najviac svätosť života a horlivá láska k Bohu a ku blížnym, najmä ku chudobným. On vysvätil päťdesiatpäť biskupov. Vysoký vek konečne podkopal sily jeho; veď skoro za dvadsaťdva roky zasedal na stolici sv. Petra a dňom i nocou staral sa a pracoval na blahobyte a rozkvete sv. cirkvi. Po mnohých prácach a starostiach usnul blažene v Pánu dňa 31. decembra roku 335. Telo svätého Sylvestra pochované bolo slávnostne v kostole na hrobitove sv. Priscilly a na náhrobníku jeho bol jednoduchý nápis: «Tu odpočíva katolík a vyznavač.» Neskôr prenesené bolo telo jeho do chrámu, ktorý menuje sa chrámom sv. Sylvestra. Svätý Sylvester vyobrazuje sa v rúchu pápežskom, pri ňom vidno vola. Poučenie. Dnes, v deň sv. Sylvestra, ako v posledný deň roku občianského, rozvažuj, kresťane, že všetci ľudia povolaní sú k večnému blahoslavenstvu, i vezmi si srdečne a úprimne pred seba, že budeš ho vyhľadávať nasledovaním učenia Pána Ježiša Krista a tiež nasledovaním života sv. Sylvestra i všetkých svätých Božích. O polnoci zanikne zase jeden rok života tvojho kresťane, do mora večnosti a nenavráti sa viacej. Možno, že ten rok Dude posledným rokom života tvojho pozemského; ved hodina, deň, mesiac, rok smrti svojej sú neznáme. Buď vždy pripravený i hovor často posledné slová mnohých svätých: «Pane, vôľa Tvoja staň sa!» Ale, kresťane, či môžeš dnes povedať ;o sv. Sylvestrom slová sv. Pavla: «Dobrý boj som bojoval, beh som dokonal, vieru ;om zachoval?» Alebo či skôr nemáš zvolať i Eucheriusom: «Kto prinavráti mi tento leň, tento rok, ktorý ztratil som márnymi rečami?» Či svedomie ti nehovorí, že nevyhladával si spasenie duše svojej a tak že ty máš bolestne zvolať, ako cisár Títus, ktorý, keď nič dobrého cez deň nevykonal, každého večera vykríkol: «Priatelia, tento leň som ztratil!?» Kresťane, hľa, ešte niekoľko hodín a zase jeden rok života tvojho zmizne. Koľko dní prežil si v ňom daromné, bez toho, že by si bol niečo dobrého vykonal pre Boha a pre dušu svoju ? Minulý rok poprial ti Boh, aby si Mu verne slúžil a zachránil dušu svoju. Rozvažuj, čo hovorí sv. Hieronym: «Každý čas, ktorý neprežívaš v konaní cností, ide v zahynutie a za nič býva považovaný, ako by ho ani nebolo bývalo.» Vezmi si k srdcu, čo hovoril sv. Ján Zlatoustý: «Keď chceš mať úžitok z nového roku, hovor sám k sebe takto: «Dni sa míňajú, roky utekajú, súd Boží stojí pred dvermi: čo som urobil dobrého ?» Nábožný Tomáš Kempenský píše: «Keby sme sa každý rok priučili aspoň jednej cnosti, a odložili aspoň jednu neprávosť, skoro by sme boli dokonalými ľudmi.» Rímska pohanská bájka rozpráva, že bôžik Jupiter (Parom) dal vraj človekovi nádobu, v ktorej bolo zavrené všetko, čo si iba priať mohol človek; i prikázal vraj človekovi, aby neotvoril tú nádobu, než iba na určitom mieste. Človek zaradoval sa; ale nemohol potlačiť zvedavosť svoju, ihneď pootvoril nádobu. Sotva to urobil, mizly mu dary z nádoby; preto ju hneď zavrel. Ale keď prišiel na miesto, ktoré naznačil mu Jupiter, zbadal, že v nádobe zo všetkých darov zostala iba jediná nádej. Kto by nespozoroval v tejto bájke učenie sv. náboženstva o prvotnom hriechu a o následkoch jeho? Človek skrze hriešnu zvedavosť pramatky Evy a následkom tej skrze hriech spáchaný prestúpením zákazu Božieho, ztratil nadprirodené dary, a iba nádej zostala mu, že tými darami zase môže byť oblažený, keď použije čas života pozemského ako prípravu ku večnosti. Kresťane, i ty máš nádej v budúcom roku na život večný! Aby tá nádej ťa nesklamala, zaumieň si dnes, že budeš v budúcom roku pracovať na spasení duše svojej a vyhľadávať večné, nebeské dary. Hľaď napraviť pokánim, čo si premeškal. Použi lepšie čas, než posiaľ. Spomni si, že, keby si bol zomrel v minulom roku v smrteľných hriechoch, kde by si bol teraz, čo by bolo z nádeje tvojej? Pripravuj sa k blaženej smrti, ako sv. Sylvester. Spomni si na prísneho Sudcu, Boha! Predstav si, že budúceho roku zomreš, že duša tvoja uletí z tela, že zostane sama v nekonečnom priestranstve, že nebude s ňou nikoho zo známych, z ľudí, z rodnej dediny alebo z mesta pochádzajúcich z krajiny, z tejto čiastky sveta, z Európy, ba z celého sveta, — že v tom nekonečnom prázdnom priestranstve zjaví sa od razu všemohúci Boh v celej nesmiernej veľkosti Svojej a sláve, a že zjaví sa ako spravodlivý, prísny, hrozný Sudca, ktorý pozná všetky myšlienky, slová, skutky tvoje! Ako ti bude v takom strašnom postavení!? Ako odpovieš na otázku: «Čo si urobil dobrého ?» Modlitba. Prosíme Ta, všemohúci Bože, popraj nám na prímluvu sv. Sylvestra, služobníka Svojho, milosť, aby sme podľa príkladu svätých Tvojich živí boli a na konci dní našich radostne zvolať mohli: dobrý boj sme bojovali, beh sme dokonali, vieru sme zachovali, prichystaná je nám koruna spravodlivosti, ktorú dá nám v ten deň Pán, spravodlivý Sudca! O to prosíme Teba skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána a Spasiteľa nášho. Amen. |