V prípade, že je kázeň v jazyku, ktorému nerozumiete (napr. sv. omšu slúži kňaz z cudziny alebo vy sami sa zúčasťnujete slávenia v cudzine), je vhodné tento čas využiť buď modlitbou alebo duchovným čítaním.

Obsah
Venovanie sv. Františka Saleského
Úvod

1. Prvá časť
1.1 Kto je nábožný
1.2 Vznešenosť nábožnosti
1.3 Nábožným možno byť v každom povolaní
1.4 V nábožnom živote potrebujeme duchovné vedenie
1.5 Začnime vždy očistením duše
1.6 Očisťovanie od osobných hriechov
1.7 Očisťovanie od dobrovoľných náklonností k hriechu
1.8 Ako previesť očisťovanie duše
1.9 Prvé rozjímanie: O stvorení človeka
1.10 Druhé rozjímanie: O cieli človeka
1.11 Tretie rozjímanie: Dobrodenia Božie
1.12 Štvrté rozjímanie: O hriechoch
1.13 Piate rozjímanie: O smrti
1.14 Šieste rozjímanie: O poslednom súde
1.15 Siedme rozjímanie: O pekle
1.16 Ôsme rozjímanie: O nebeskom raji
1.17 Deviate rozjímanie: O voľbe medzi nebom a peklom
1.18 Desiate rozjímanie: O voľbe medzi kráľovstvom kristovým a kráľovstom satanovým
1.19 Ako treba vykonať generálnu svätú spoveď
1.20 Zasväcujúca modlitba k novému, vnútornému, nábožnému životu
1.21 Očisťovanie duše od náklonností k všedným hriechom
1.22 Zisťovanie od náklonnosti k neužitočným a nebezpečným veciam
1.23 Očisťovanie duše od povahových nedokonalostí

Venovanie sv. Františka Saleského ˄ Späť ˄

Dobrotivý Ježišu, Pán, Vykupiteľ a Boh môj! Hľa, kľačiac pred tvojou velebnosťou, obetujem a posväcujem tento spis tvojej sláve. Oživ každé slovo tejto knihy svojím požehnaním, aby duše, pre ktoré som písal,dostali sväté vnuknutia, ktoré im zo srdca žičím. Nech sa potom i za mňa prihovárajú, aby som dosiahol tvoje nesmierne milosrdenstvo a nebol naveky zatratený, zatiaľ čo iným na tomto svete ukazujem cestu
nábožnosti. Daj, nech s nimi vo večnosti prespevujem víťaznú pieseň slovami, ktoré v hurhaj i tohto smrteľného života vyslovujem z hĺbky srdca na znak vernosti: Nech žije Ježiš! Nech žije Ježiš! Áno, Pane Ježišu, ži a kraľuj v našich srdciach na veky vekov. Amen.

Úvod ˄ Späť ˄
Skoro všetci, ktorí písali o nábožnosti, chceli poučovať osoby utiahnuté od hluku sveta, alebo aspoň odporúčali nábožnosť, ktorá vedie do samoty. Mojím úmyslom je poučiť o nábožnosti tých, ktorí žijú vmestách, v rodinách a na dedinách, ktorí svojím povolaním sú nútení žiť v spoločnosti, vo svete. Tí si často myslia, že vo svete nemožno nábožne žiť, lebo vraj ako nijaké zviera sa neopováži ochutnať semeno rastliny Palma Christi, tak nijaký človek nesmie siahnuť po palme kresťanskej nábožnosti, kým žije pod tlakom časných starostí. Žiť kresťanským životom je ťažká vec, ale predsa je potrebné, aby mnohí boli horlivejší než doteraz. Touto knihou chcem pomôcť tým, ktorí si vážne zaumienili viesť nábožný život. 

Svoje slová obraciam na Filoteu. Chcem osožiť mnohým dušiam, a týmto spoločným menom sa obraciam na všetkých, ktorí chcú nábožne žiť. Filotea totiž značí toľko ako milovnica alebo duša Boha milujúca. Keďže mám na mysli dušu, čo túži po nábožnosti a tým po láske k Bohu, rozdelil som svoju knihu na pätoro častí.

V prvej časti chcem zmeniť prostú túžbu Filotey na vnútorné rozhodnutie — po dobrej sv. spovedi a sv. prijímaní — patriť len Spasiteľovi a oddať sa v šťastí jeho svätej láske.

V druhej časti poukážem na dva veľké prostriedky, ktoré nás čo razväčšmi spájajú s Bohom. Sú to: používanie sviatosti, ktorými prichádza Boh k nám, a modlitba, ktorou nás priťahuje k sebe.

V tretej časti poukážem, ako sa má duša cvičiť v niektorých čnostiach, potrebných k duchovnému pokroku. Spomeniem však len niektoré nové pohľady, o ktorých nie je nikde inde reč a na ktoré človek sám od
seba ani nepríde.

Vo štvrtej knihe upozorním na niektoré nepriateľské nástrahy a poukážem, ako sa ich treba chrániť a duchovne pokročiť. Napokon v piatej časti zavediem dušu do samoty, aby sa občerstvila, oddýchla si, zotavila sa, aby si mohla nadobudnúť pokoja a pokročiť v duchovnom živote.

Drahý čitateľu, je pravda, že píšem o nábožnom živote, hoci sám som nie celkom nábožný, ale túžim byť nábožným a táto túžba mi dodáva odvahy, aby som aj teba poučoval. Istý veľký spisovateľ hovorí, že dobrý spôsob, ako sa niečomu naučiť, je učiť sa! lepší spôsob je navštevovať školu, ale najlepší spôsob je — vyučovať iných. Sv. Augustín píše nábožnej Florencii, že kto z úradu rozdáva, sám dostane a kto z úradu vyučuje iných, sám seba učí.

Milý čitateľu, môj priateľu! Keďže som biskupom, Boh žiada odo mňa, aby som do ľudských sŕdc vštepoval nielen obyčajné čnosti, ale aj jemu veľmi milú a drahú nábožnosť. Rád sa podoberám na túto prácu, lebo
tým jednak splním svoju povinnosť, jednak mám nádej, že tým skôr budem nábožným, čím horlivejšie budem v iných nábožnosť zdôrazňovať. Keď Božia velebnosť uzrie, nakoľko som si obľúbil nábožnosť, podaruje mi ju, aby som s ňou žil vo večnom duchovnom manželstve. Dúfam, že Boh vo svojej nesmiernej dobrotivosti si vyvolí moju dušu za svoju nevestu, keď povediem jeho milé ovečky k spasiteľným vodám nábožnosti. Do mojich uší vloží zlaté slová lásky a mojim rukám dá silu, aby som ich uskutočnil, v čom vlastne spočíva pravá nábožnosť. Ustavične prosím Božiu velebnosť, aby mi uštedrila takú nábožnosť, ale aj všetkým deťom Cirkvi, ktorej chcem navždy podriadiť všetky svoje spisy, svoje činy, svoje slová, svoje túžby a myšlienky.

V Annecy v deň sv. Magdalény 1609.

Kto je nábožný ˄ Späť ˄
Chceš byť nábožnou, Filotea? Si kresťanka a vieš, že nábožnosť saveľmi páči Bohu. Preto hneď na začiatku musíš vedieť, čo je nábožnosť.Stáva sa, že ak človek na začiatku nejakého podujatia urobí čo aj lenmalú chybičku, táto časom rastie, ba narastie mnoho ráz toľká, že sa užnedá ani napraviť. Tak je to aj v náboženskom živote. Pravá nábožnosťje len jedna, zatiaľ čo falošných a pomýlených je veľa. Keby si nevedelarozpoznať pravú nábožnosť, ľahko by si sa mohla oklamať a oddať saprevrátenej a poverou nasiaknutej.Nebezpečné je to, že každý si vymýšľa nábožnosť podľa svojej chuti,podľa svojich vnútorných túžob a predstáv. Kto je už podľa svojejpovahy zdržanlivý, často sa preto pokladá za nábožného a nevidímnožstvo zlosti, ktorou je preplnené jeho srdce. Pre pôst sa neopovážiani za svet čo len koniec jazyka ovlažiť vínom alebo vodou, zatiaľ čobez výčitky svedomia leje na svojho blížneho najhoršie ohovárania. Inýsa zasa pokladá za nábožného, lebo denne odrieka množstvomodlitieb, zatiaľ čo vo svojej rodine a v nažívaní so susedmi jeprotivný, škriepny, namyslený a nespravodlivý. Niekto zasa ochotneotvorí svoje vrecko a dá almužnu chudobnému, ale zatvorí svoje srdce,keď má odpustiť svojmu nepriateľovi, alebo dať svojmu zamestnancoviplat, ktorý mu patrí. Ešte iný ochotne odpustí svojmu nepriateľovi, alesvoje dlhy nechce vrátiť bez pravoty. Iný opäť ochotne sa modlí, aj dokostola ide, ale nerobí si vec svedomia, ak poškodzuje cudzí, prípadneverejný majetok.Takýchto vo všeobecnosti pokladáme za nábožných, ale oni sú ďalekood toho. To, čo pod rúškom vonkajšieho zdania skrývajú, je len modla,socha a prízrak nábožnosti, akási fatamorgána. Opravdivá a živánábožnosť predpokladá lásku k Bohu, ba nie je ničím iným ako láskou k Bohu. Keď láska k Bohu mení našu dušu a robí nás milými Bohu,voláme ju milosťou. Menujeme ju láskou, ak nám dáva silu k dobrýmskutkom. Keď však dosahuje už toľký stupeň, že človek nielen dobrerobí, ale aj často a s istou radostnou ochotou, vtedy sa volánábožnosťou. Nábožnosť teda nie je nič iného ako istá duchovnáčerstvosť a živosť, ktorou láska v nás a my v láske radi a ochotnekonáme dobré skutky. Láska nás učí zachovávať Božie prikázania,nábožnosť však vedie k tomu, aby sme ich zachovávali radostne anenútene. Nábožný človek nezostáva len pri prikázaniach. Vnútornýťah jeho milujúceho srdca ho nutká aj k takým šľachetným činom, ktorénie sú priamo prikázané, ale sú len Božou radou alebo ponukou. Kto jeduchovne celkom zdravý, tomu nestačí pevným, rezkým krokomkráčať len po ceste Božích prikázaní, ale sa ponáhľa — nesený Božoumilosťou — aj na úzke, strmšie chodníčky Božích rád a vnuknutí, ktorévedú k duchovnej dokonalosti.

Vznešenosť nábožnosti ˄ Späť ˄
Tí, čo chceli zastrašiť Izraelitov, aby nešli do zasľúbenej zeme,navraveli im, že tá zem zožiera svojich obyvateľov. Podnebie zeme žeje nezdravé, že sa tam nedá dlho vyžiť, že obyvatelia sú veľmi ukrutní,že jedia jeden druhého ako kobylky.Podobne zlomyseľne predstavuje niekedy svet aj nábožnosť.Nábožných ľudí líči mrzutých, smutných, odporne chladných,obyčajným ľudom neznesiteľných. Avšak Duch Svätý ústami všetkýchsvätých, ba aj sám Ježiš Kristus nás presviedča, že nábožný život jekrásny, šťastný a láskyhodný. Svet vidí len to, že nábožní ľudia sapostia a zapierajú, že sa modlia a krivdu trpezlivo znášajú, že opatrujúchorých, pomáhajú chudobným, bedlia, premáhajú hnev, krotia a nauzde držia svoje náruživosti, zriekajú sa zmyslových rozkoší a veľatakého robia, čo je ľudskej prirodzenosti tvrdé a protivné. Svet všaknevidí vnútro, srdce nábožnosti, ktoré rozsieva lúče radostnej nehy asladkosti na každý svoj čin.Je pravda, aj nábožní ľudia nájdu veľa horkého v tom, čo vzali na seba,aby sa posvätili. Kto sa však chopí horkosti s odvahou a premáha sa,tomu sa horkosť premení v sladkosť. Životopisy mučeníkov rozprávajú,že oheň, kolesá, meče dýchali sladkou vôňou a balzamom ako kvety arobili ináč hroznú bolesť nečujnou. To bola moc vnútornej lásky. Ajnábožnosť je tá sladká sila, ktorá odníma umŕtvovaniu horkosť aškodlivosť veselosti. Chudobných zbavuje netrpezlivosti, bohatýchlakomosti, utláčaných zúfalstva, šťastných rozpustilosti, samotárovzádumčivosti a tých, čo žijú v spoločnosti, roztržitosti. Nábožnosť jepožehnaným ohňom v zime, chladnou, ovlažujúcou rosou v lete,pomáha ľudom, aby jednako vedeli znášať radosť aj bolesť. Nábožnosťje ako kvet, je ako žiarivý lesk drahého kameňa, je balzam, ktorýposilňuje ľudí a obveseľuje anjelov.

Nábožným možno byť v každom povolaní ˄ Späť ˄
Boh na začiatku ustanovil, aby každá rastlina prinášala ovocie podľasvojho druhu. Podobne chce Boh, aby aj kresťania — živé rastliny Božejzáhrady, Cirkvi — prinášali ovocie nábožnosti, každý podľa svojichschopností a vo svojom povolaní. Nábožnosť jednotlivých ľudí je pretoveľmi rozdielna. Nábožnosť bohatého je iná ako chudobného, učenéhoa umelca iná ako remeselníka alebo robotníka, nábožnosť manželky amatky je zasa iná ako slobodnej devy alebo vdovy. Myslíš azda, draháFilotea, že by to bolo správne, aby biskup žil ako pustovník alebokartuzián? Či azda robotník alebo remeselník mal by sa denne toľkomodliť v kostole ako tí, čo žijú v kláštoroch? Či by taká nábožnosťnebola smiešna, pomýlená, ba odporná? Jednako sa stávajú chyby vtakom zmysle. Svet, ktorý nerozlišuje alebo nechce rozlišovať správneod nesprávneho, pohoršuje sa často nad «nábožnosťou», ktorá jevlastne prevrátenosť a nie nábožnosť.Pravda je tá, drahá Filotea, že pravá nábožnosť neprekáža dobru, alevšetko robí krajším a dokonalejším. Ak by si niekedy videla človeka,ktorý pre svoju nábožnosť zanedbáva povinnosti svojho povolania, buďistá, že jeho nábožnosť je falošná. Čím väčšmi sa človek usiluje doniesťdo súladu nábožnosť a povolanie, tým je milší, tým mu je ľahšia aprirodzenejšia starosť o rodinu, tým srdečnejšia je láska medzi mužoma ženou, tým pevnejšia vernosť medzi predstavenými a poddanými, skrátka, tým krajší a priateľskejší je pomer v každom okruhu života.Je to omyl, ba povedal by som blud, keď niekto tvrdí, že nábožnosťnemá miesta medzi bohatými, v obchode, v úrade, v dielňach, vtovárňach medzi robotníkmi alebo v kasárňach medzi vojakmi.Nábožnosť sa dá pestovať v každom povolaní. Pravda, netreba maťpred očami len nábožnosť kláštornú, lebo nábožností je toľko, koľko jepovolaní. Veď každý stav a povolanie má svojich svätých. Tak sv. Jozefviedol nábožný život vo svojej dielni. Sv. Anna, Marta a Monika vosvojich domácnostiach. Sv. Šebastián a Móric boli svätými vojakmi,dôstojníkmi. Sv. Helena, Ľudovít a Eduard boli svätými na kráľovskomtróne. A tak by sme mohli spomínať ešte mnohých iných, napríkladlekárov, inžinierov, spisovateľov, roľníkov, robotníkov a pod. Je isté,že samota je najsúcejšia pre dokonalý duchovný život, ale predsamnoho ľudí aj v samote stratilo svoju dokonalosť. Naopak zasa, ruchverejného života je najmenej vhodný na dokonalý duchovný život, apredsa mnoho ľudí práve vo verejnom živote žilo obdivuhodnýmduchovným životom. Tak spomína sv. Gregor starozákonného Lóta, žekým bol v nemravnom meste, žil čistým životom, a keď bol potom sám,poškvrnil sa nečistým hriechom.Čo z toho nasleduje? To, že nezáleží natoľko na tom, kde sme, ale akísme. Všade, kdekoľvek žijeme, môžeme, ba máme sa usilovať žiťnábožným duchovným životom.

V nábožnom živote potrebujeme duchovné vedenie ˄ Späť ˄
Keď sa mladý Tobiáš podľa želania otcovho poberal do Ragesu,povedal otcovi: «Otec, nepoznám cestu». Vtedy mu otec povedal:«Choď a nájdi si verného vodcu, ktorý by ťa na ceste sprevádzal». Toisté radím aj tebe, drahá Filotea. Ak chceš naozaj s dobrým úmyslomnastúpiť na cestu nábožnosti, nájdi si dobrého a spoľahlivého vodcu.To je rada nad všetky rady. «Akokoľvek by si hľadal vôľu Božiu»,hovorí slávny Avila, «nikde ju istejšie nenájdeš ako v oddanejposlušnosti, ktorú tak vrele odporúčali a aj uskutočňovali naši starší».Keď sv. Terézia videla raz nástroje, ktorými sv. Katarína Kordovská cvičila svoje telo, chcela hneď robiť podobné pokánie napriek zákazomsvojho duchovného vodcu. Jednako neskoršie si vec rozmyslela a radšejposlúchla vôľu a radu svojho duchovného vodcu. Boh jej potom vzjavení povedal: «Ty si vysoko ceníš nástroje pokánia, ale ja si omnohoviac cením tvoju poslušnosť». Od toho času si sv. Terézia natoľkozamilovala poslušnosť, že sa aj zvláštnym sľubom zaviazala kposlušnosti svojmu duchovnému vodcovi. Tiež aj Písmo pripomína:«Verný priateľ je silná ochrana, kto jeho našiel, vzácny poklad našiel».Z toho vidno, aké dôležité je pre večný cieľ mať verného priateľa,ktorý nám je vždy naporúdzi so svojou radou a chráni nás protilákavým úkladom zlého ducha. Kto však nájde takého priateľa? MúdrySirach hovorí: «Tí, ktorí sa boja Boha», t.j. pokorní, ktorí to vážnemyslia so svojím duchovným pokrokom.Keďže veľmi záleží na tom, drahá Filotea, aby si nastúpila cestunábožného života s dobrým duchovným vodcom, modli sa vrúcne kBohu, aby ti uštedril vodcu podľa svojho božského Srdca. Buď istá,keby ti azda mal hoci anjela z neba poslať, ako kedysi mladémuTobiášovi, pošle ti vodcu dobrého a verného. Musíš však naňhohľadieť ako na ozajstného anjela, t.j. nesmieš ho pokladať zaobyčajného človeka. Nesmieš sa spoliehať len na jeho ľudskú vedu amúdrosť, ale predovšetkým na Boha, ktorý chce prostredníctvom tohočloveka k tebe hovoriť. Buď k nemu dôverná a úprimná, otvor mudetsky prosto svoje srdce, aby poznal všetko tvoje dobro a zlo bezklamu a pretvarovania. Nakoľko je možno, vyvoľ si ho za svojhostáleho spovedníka. Napokon, okrem dôvery musíš mať k nemu aj úctutak, aby dôvera nenarušila úctu a úcta dôveru. To bude potom silné apožehnané, šľachetné a sväté priateľstvo.

Začnime vždy očistením duše ˄ Späť ˄
«Kvety sa zjavili na našom poli», hovorí ženích v Písme, «čas čistenia azrezávania výhonkov je tu». čo iného sú kvety nášho srdca, draháFilotea, ak len nie nábožné a sväté myšlienky a predsavzatia? Len čo saukázali v záhrade našej duše, musíme vziať nôž a nožnice apoodrezávať, poodstrihávať všetko, čo je mŕtve a neužitočné. Začiatok13nášho duchovného ozdravenia musí sa zračiť v očistení od hriešnychnáklonností. Toto očistenie však u obyčajného človeka predpokladádlhší vývin a stojí veľa námahy. Porekadlo hovorí, že pomalé liečenie jenajistejšie. To platí aj o duchovnom živote. Zlo prichádza rýchlo ako narozprávkových lietajúcich koňoch, ale odchádza pomaly, z kroka nakrok. Preto duchovný život vyžaduje veľa trpezlivosti a odvahy.Aké je to žalostné, keď niektorí po niekoľkých úspešných začiatočnýchkrokoch v duchovnom živote vidia ešte mnoho svojich slabostí anedokonalostí a dajú sa tým znechutiť a pomýliť, ba skoro by chcelivšetko tak nechať a vrátiť sa na staré cesty. Nie v menšomnebezpečenstve sú však aj tí, ktorí po niekoľkých dňoch práce nasvojom duchovnom zdokonalení pokladajú sa za dobrých adokonalých, a chceli by sa oddať letu, na ktorý im ešte nestačia krídla.Pochod vnútorného očisťovania nemôže a nesmie sa ukončiť prv akonáš život. Z toho nasleduje, že sa nesmieme priveľmi znepokojovaťsvojimi nedokonalosťami. Dokonalosť totiž je práve v ustavičnom bojiproti nedokonalostiam. Aby sme mohli proti nim bojovať, musíme ichnajprv vidieť; aby sme ich mohli premôcť, musíme ich najprv proti sebemať. Nie ten je istý, kto ich necíti, ale ten, kto sa nezľakne proti nimtasiť zbraň. Len smrteľným hriechom možno stratiť božský život, životmilosti v nás, nie nedokonalosťami. «Osloboď ma, Pane, od zbabelostia ustatosti», modlí sa žalmista. V boji proti zlu sme vždy v tomšťastnom položení, že vždy môžeme zvíťaziť, kým len máme vôľubojovať. Bojovať proti chybám a nedokonalostiam, znamená vlastnenad nimi zvíťaziť.

Očisťovanie od osobných hriechov ˄ Späť ˄
Kto chce očistiť svoje srdce a svoju dušu, musí začať s očistením sa odsvojich osobných hriechov. Sviatosť pokánia je k tomu najlepšímprostriedkom. Keď si sa už rozhodla k obnove nábožného života,drahá Filotea, je veľmi potrebné, aby si si vykonala svätú spoveď zcelého svojho života. Ako to máš urobiť? Vyhľadaj si dobrého askúseného spovedníka. Nájdi si dobrú modlitebnú knižku a spytuj sipodľa nej svoje svedomie. Uvažuj, čím si urazila Boha od prvej chvíle užívania rozumu až po dnešný deň. Ak si netrúfaš spoľahnúť sa nasvoju pamäť, môžeš si všetko aj napísať. Keď si si už takto svoje hriechypripomenula, vzbuď si odpor proti nim a dokonale ich oľutuj. To jenajdôležitejšie. Pomysli, že si svojimi hriechami stratila milosť Božiu,premrhala si nárok na nebo, zaslúžila si si večný trest pekla a zriekla sisa večnej blaženosti v nebi a Božej lásky. Nechcem tvrdiť, že by bolonutné vždy vykonať generálnu svätú spoveď, ktorá zahrňuje celý nášživot. Jedno je isté, že tým, ktorí začínajú nový život, je veľmi užitočná,ba, drahá Filotea, takým ju čo najúprimnejšie odporúčam. Obyčajnéspovede sú často nedokonalé. Ľudia sa niekedy na ne nepripraviavôbec, alebo sa pripravia len veľmi povrchne, nevzbudia si dokonalú anadprirodzenú ľútosť, nemajú silného predsavzatia zrieknuť sahriechov, vyhýbať príležitostiam a použiť všetky prostriedky, potrebnéna polepšenie. V takých prípadoch je potrebná generálna svätá spoveď,aby si človek nadobudol spokojnosť a istotu svedomia. Tým sami sebalepšie poznáme, získame spasiteľné zahanbenie nad svojím minulýmživotom a naučíme sa obdivovať Božie milosrdenstvo, ktoré s toľkoutrpezlivosťou na nás čakalo. Taká spoveď potom upokojí srdce aobčerství ducha. Povzbudí nás k dobrým predsavzatiam aspovedníkovi dá príležitosť, aby nám mohol dať zodpovedné rady apokyny a nás samých povzbudí, aby sme druhý raz s väčšouotvorenosťou a dôverou vyznávali svoje hriechy.

Očisťovanie od dobrovoľných náklonností k hriechu ˄ Späť ˄
Všetci Izraeliti odišli z Egypta, ale nie všetci aj srdcom opustili zemsvojho zotročenia. Mnohí z nich na púšti túžili za egyptskými hrncami,plnými mäsa. Im podobní sú spovedajúci sa kresťania, ktorí zanechalicestu hriechu, ale nevykorenili zo svojho srdca náklonnosť k hriechu.Urobili silné predsavzatie viac nehrešiť, ale cítia akýsi vnútorný žiaľ, žesa museli zrieknuť príjemností a radostí, ktoré hriech so sebou prináša.Ich srdce sa už zrieklo hriechu a chce sa od neho čím väčšmi vzdialiť,ale často obracia svoj pohľad späť k hriechu ako Lótova manželka kSodome. Podobajú sa chorým, ktorým lekár zakázal jesť určité jedlá.Chápu to, ale jednako závidia tým, ktorí môžu všetko jesť. Niektorý človek, ktorý mal úmysel vypomstiť sa na svojom blížnom, vspovedi zmení svoj úmysel. Jednako v kruhu svojich známych apriateľov rozpráva o nepriateľstve a o tom, že by sa aj pomstil, keby tonebolo zakázané. Kto by nevidel, že tento sa síce zriekol pomsty, ale vosvojom srdci predsa len skrýva náklonnosť k hriechu.Keď si sa rozhodla, drahá Filotea, viesť nábožný život, musíš zazrieknuť nielen hriechu, ale všetkých dobrovoľných náklonností khriechu. Človek s takými náklonnosťami je vlastne vždy vnebezpečenstve. Podobá sa málokrvným ľudom. Nie sú chorí, a predsavšetky ich skutky majú na sebe akýsi prízrak choroby. Jedia bez chuti,spia nepokojne, smejú sa bez radosti a skôr sa vlečú ako kráčajú. Spodobnou nechuťou konajú aj dobré skutky, ktoré tak strácajú predBohom všetku svoju záslužnosť.

Ako previesť očisťovanie duše ˄ Späť ˄
Ak si chceme očistiť dušu od dobrovoľných náklonností k hriechu,musíme si najprv urobiť vážnu a živú predstavu o veľkosti zladuchovného spustošenia, ktoré zapríčiní hriech. Len tak môžemevzbudiť ľútosť a ošklivosť voči hriechu. Nedokonalá ľútosť, keď je vspojení so sviatosťou pokánia, očisťuje nás od hriechu, ale silná adokonalá ľútosť nás očisťuje aj od náklonnosti k hriechu.Keď niekto prechováva proti druhému len ľahkú a slabú nenávisť vosvojom srdci, pociťuje odpor len proti osobe nenávideného. Kto všakprechováva vo svojom srdci hlbokú a smrteľnú nenávisť, ten nenávidínielen osobu, ale aj jej rodinu, príbuzných a priateľov. Ba aj obraznenávideného a všetko, čo má k nemu nejaký vzťah, dráždi jeho oko ajeho srdce. Podobne je to s hriešnikom. Keď si vzbudil čo lennedokonalú ľútosť a len nepatrný odpor cíti proti hriechu, iste sarozhodne viac nehrešiť. Keď však jeho nenávisť proti hriechu je hlbokáa ľútosť dokonalá, vtedy nielenže nenávidí hriech, ale aj hriešnenáklonnosti a vôbec všetko, čo vedie k hriechu a ho napomáha. Preto samusíme usilovať vzbudiť dokonalú ľútosť, aby sa odpor k hriechurozšíril na všetko, čo súvisí nejak s hriechom. Tak Mária Magdaléna posvojom obrátení natoľko stratila chuť a záľubu v hriechu, že na hriech16viac ani len nepomyslela. Dávid hovorieval, že nenávidí nielen hriech,ale aj všetky, cesty a chodníčky, ktoré k nemu vedú.Aby si si mohla urobiť správnu predstavu o veľkosti hriechu a mohlavzbudiť dokonalú ľútosť, cvič sa horlivo v nasledovných rozjímaniach.Ak ich budeš správne konať, s pomocou Božej milosti sa ti podarívytrhnúť aj s koreňom hriech z tvojho srdca. Vykonávaj rozjímaniajedno za druhým tak, ako budú nasledovať, ale každý deň len jedno anakoľko len možno zavčas rána. Cez deň potom často mysli narozjímanie. Ak nevieš, ako sa má rozjímať, čítaj pozorne, čo bude oňom napísané v druhej časti knihy.

Prvé rozjímanie: O stvorení človeka ˄ Späť ˄
Prípravnú modlitba (Kľakni a pomodli sa pred každým rozjímaním.)

Všemohúci, večný a dobrotivý Bože, ty si všadeprítomný, ty si teraz aj pri mne, ba aj vo mne. S posvätnou úctou padám na kolená pred tvojou velebnosťou a klaniam sa ti. S dôverou v tvoje milosrdenstvo a v tvoju dobrotu chcem sa s tebou rozprávať, aby som mohla vždy lepšie poznávať a plniť tvoju svätú vôľu. Pomôž mi svojou milosťou, aby toto moje rozjímanie bolo dobré a užitočné. Osvieť mi rozum, aby som poznala, čo mám robiť a čo zanechať na tvoju česť a na spasenie svojej duše. Naplň moje srdce svätou láskou. Pohni a posilni moju vôľu, aby som oľutovala a zanechala všetko, čo sa ti nepáči, a všetko, čo sa ti páči, aby som si zamilovala a usilovala sa aj uskutočniť.

Rozum

Uvažuj, že pred niekoľkými rokmi si ešte nebola na svete. Svet už bol dávno stvorený a o tebe nebolo ešte ani slychu. Boh ťa vyviedol z nebytia do bytia, stvoril ťa, utvoril tvoju povahu so všetkými jej vlastnosťami. Len zo svojej dobroty ťa stvoril. Mohol ťa aj nestvoriť, lebo nijako nepotreboval tvoje bytie. Pováž svoju prirodzenosť, ktorú ti Boh dal pri stvorení, svoju ľudskú prirodzenosť, najvyššiu na tejto zemi, ktorá je určená a uspôsobená na večné spojenie a blaženosť s Bohom.

Srdce
Hľaď, duša moja, nie ty si si dala život, ale Boh, Stvoriteľ a Pán ťa utvoril. Bože, som dielom tvojich rúk. Ako veľmi ti musím ďakovať, že si ma stvoril, že si ma určil pre večný život. Aký nekonečný si vo svojej moci a dobrote! Ako len môžem dôstojne oslavovať tvoje meno a náležite ďakovať za tvoju dobrotu?! Aká nevďačná som bola dosiaľ k tebe. Miesto, aby som ťa milovala, svojou vďačnosťou ti bola na radosť, miesto, aby som tvoje prikázania zachovávala, v slepej samoláske som nasledovala svoje nezriadené žiadosti a náklonnosti, zabudla som a zanechala svojho Stvoriteľa a Otca a slúžila som hriechu. Ako veľmi ľutujem, že som ťa svojou nevďačnosťou a svojimi hriechami rozhnevala a urážala!

Vôľa
Odo dnes už nechcem slúžiť svojej samoláske. Chcem skromne zmýšľať o sebe, chcem milovať pokoru a rada znesiem pohŕdanie a odstrkovanie pre teba. Chcem zmeniť celý svoj život a len na svojho Stvoriteľa hľadieť a jemu slúžiť. Chcem mať v úcte bytie, ktoré mi dal, a chcem si vždy vážiť a ceniť hodnosť povolania k večnému životu.

Zakončenie

Môj Bože, dal si mi bytie a život. Rada ti obetujem a zasväcujem oboje. Všetko, čo myslím, rozprávam a robím, nech slúži k tvojej cti a sláve. Posilni moju vôľu, aby som tejto myšlienke ostala verná po celý svoj život. Amen.

Svätá Panna Mária, Matka Božia, odporúčaj mňa a všetkých, za ktorých sa mám modliť, do lásky a do milosrdenstva svojho Syna. Amen.

Otče náš... Zdravas... Sláva...

Po rozjímaní venuj krátky pohľad na vykonané rozjímanie. Vyber a zapamätaj si z neho niekoľko myšlienok, dve-tri a cez deň o nich uvažuj. Budú ťa chrániť a pomáhať ti v nábožnom živote. Takto urob po každom ďalšom rozjímaní.

Druhé rozjímanie: O cieli človeka ˄ Späť ˄
Rozum

Boh ťa nestvoril preto, že by ťa potreboval. Veď on sa bez teba zájde. Ale preto ti daroval bytie, aby ti dožičil z plnosti svojej dobroty a lásky, aby ťa posvätil svojou milosťou a účastnou ťa urobil na svojej blaženosti a sláve. Preto ti dal rozum, aby si ho poznala, pamäť, aby si sa na neho rozpomínala, slobodnú vôľu, aby si ho milovala. Dal ti oči, aby si obdivovala jeho diela, reč, aby si mohla k nemu prehovoriť, jeho chváliť a zvelebovať. Na to ti dal aj ostatné schopnosti a sily, tak telesné ako aj duševné. Keď už raz poznáš ciel a zmysel svojho bytia, musíš mať vždy pred očami tento cieľ a všetko svoje myslenie a konanie musíš k nemu zamieriť. Všetkému máš vyhýbať a odporovať, čo je proti tomuto cieľu, a všetkým pohŕdať a sa zriekať, čo nie je učitočné a osožné k dosiahnutiu tohto cieľa, k splneniu tvojho životného poslania. Pomysli, akí nešťastní sú ľudia, ktorí nemyslia na svoj životný cieľ, ale tak žijú, ako by boli na tejto zemi len pre splnenie svojich telesných radostí a žiadostí.

Srdce
Na koho som len myslela, Bože môj, keď som dosiaľ na teba nemyslela? Komu patrila moja láska, keď som teba nemilovala? Mala som žiť a silnieť z tvojej pravdy a miesto toho som sa oddávala hlúposti a nezmyslom. Slúžila som svetu, ktorý je tu predsa na to, aby mne slúžil na dosiahnutie môjho pozemského a nebeského cieľa. Spríkril sa mi predošlý môj prevrátený život, a všetko moje nerozumné myslenie a konanie. Kiež by som už nikdy z očú nestratila svoj životný cieľ!

Vôľa
Boh môj a Vykupiteľ, ty jediný budeš odteraz Pánom a Kráľom mojich myšlienok. Nechcem sa viac zapodievať vecami, ktoré sa ti nepáčia. Nikdy nezabudnem na veľkosť tvojho milosrdenstva a dobroty, ktorú si mi láskavo preukázal. Ty jediný budeš oddnes radosťou, rozkošou a láskou môjho srdca. Všetky neužitočné zamestnania a zábavy, všetky priateľstvá a kamarátstva, všetky náklonnosti a lákavosti opustím pre teba. Využijem všetky dovolené prostriedky, aby som vyplnila svoje predsavzatie.

Zakončenie
Bože, ďakujem ti, že si ma stvoril pre nebo, aby som bola účastná na tvojej večnej blaženosti a sláve. Koľko ešte potrvá, kým dosiahnem svoj cieľ? Požehnaj, Bože, myšlienky a predsavzatia dnešného môjho rozjímania, požehnaj moje rozhodnutia, aby som ich mohla splniť pre zásluhy krvi, ktorú vylial za mňa na kríži môj Vykupiteľ.

Amen. Otče náš... Zdravas... Sláva...
Tretie rozjímanie: Dobrodenia Božie ˄ Späť ˄
Rozum
Uvažuj o telesných daroch, ktoré ti dal Boh. Krásne a účelne stavanételo so svojimi údmi, zdravie, mnoho šťastia, radosti a príjemnosti,ktorá pramení z tela, z používania zmyslov — to všetko je od Boha.Pomysli, že na svete je mnoho lepších ľudí než ty, ktorí sa nemôžu tešiťz tých darov a dobrodení. Niektorí sú telesne zakrnutí alebo hrbatí,niektorí majú chabé zdravie alebo choré údy, iní zas žijú vo veľkejchudobe, hlade a nedostatku. Teba od toho všetkého Boh ochránil.Spomeň aj na dary ducha. Koľko choromyseľných, bláznov apomýlených ľudí je na svete! Prečo si aj ty nie medzi nimi? Boh tonechcel, teba vyznačil. Koľkí ľudia rástli bez vzdelania a bez správnejvýchovy? Tebe však dožičil Boh dobrú výchovu a aj patričné vzdelanie.Koľkí nemajú rodičov a sú sirotami, koľkých rodičia sa rozviedli anestarajú sa o svoje deti a ty máš rodičov, a dobrých rodičov. Pomysliaj na nadprirodzené dary. Od svojho narodenia si dieťaťom katolíckejCirkvi a poznávať Boha si sa učila od mladosti. Koľko ráz ťa užomilostil vo svätých sviatostiach? Koľko zvláštnych vnuknutí,napomenutí si dostala? Koľko ráz ťa zachránil od večného zatratenia?Pomysli na to všetko a uvidíš, aký dobrotivý a milostivý bol Boh dosialk tebe.

Srdce
Bože môj, aký si dobrý! Tvoje srdce je bohaté na láskavosť amilosrdenstvo, rád dožičíš zo svojej dobroty a lásky. Nikdy nezabudnemoja duša na milosti, ktoré si jej dal. Mrzí ma, že som tak málo myslelana tvoje dobrodenia, ba neusilovala som sa zaslúžiť si ich. Bola somnevďačná. Nielenže som si nevážila, necenila tvoju bezhraničnúdobrotu, ale som ju zneužila, pohrdla ňou, ba svojimi hriechami som jupošliapala. Čím láskavejší si bol ku mne, tým nevdačnejšia som bola.

Vôľa
Bože, koľké a nespočítateľné sú tvoje dobrodenia, ktorými si zahrnulmoje telo a dušu a aká nevďačná som bola k tebe! Teraz sa všakvraciam zo svojej zlej a pomýlenej cesty. Nechcem viac zabudnúť nateba, tvoje dary a milosti nikdy nechcem zneužiť a nimi pohrdnúť.Chcem byť prísna na svoje telo a budem sa usilovať, aby aj ono žilo načesť a slávu tvoju. Bože, celou svojou dušou budem po tom túžiť, abysom svoje povinnosti vždy lepšie poznávala a radostnejšie plnila.Starostlivo a s láskou budem používať prostriedky, ktoré ponúkaCirkev na záchranu a posvätenie mojej duše. Každodenne si vykonámduchovné čítanie a budem nasledovať tvoje vnuknutia.

Zakončenie
Bože, ďakujem ti, že si ma naučil v dnešnom rozjímaní poznať tvojedobrodenia a moje povinnosti voči tebe. Predkladám predsavzatia arozhodnutia svojho rozjímania pred teba. Prosím ťa, požehnaj ich a dajmi sily, aby som ich uskutočnila. Amen.Najsvätejšia Panna a Matka Božia Mária, Matka milosti, moji svätípatróni, proste za mňa, aby som svoje predsavzatia splnila a tak vásnasledovala v láske a službe Božej.

Amen. Otče náš... Zdravas... Sláva...
Štvrté rozjímanie: O hriechoch ˄ Späť ˄
Rozum
Pomysli, drahá Filotea, koľko času uplynulo odvtedy, čo si začalahrešiť, a ako veľmi sa rozmnožili tvoje hriechy. Skoro každodennepribúdali nové hriechy proti Bohu, proti tebe a proti blížnym.Pomysli najmä na nevďačnosť oproti Bohu. Tento hriech je akosivšeobecný, skrýva sa skoro v každom hriechu, ktorý si spáchala.Nevďačnosť voči Bohu ešte zväčšuje a zaťažuje hriechy. Koľkodobrodení ti preukázal Boh a jednako často si ich zneužila, miesto, abysi sa za ne poďakovala. Pomysli ďalej, aká si bola ľahostajná oprotivnútorným vnuknutiam a napomenutiam milosti. Ba, čo je najhoršie,veľa ráz si prijala sviatosti, a kde je úžitok, ktorý Boh očakával? Kde súvzácne drahokamy, ktorými nebeský Ženích ozdobil tvoju dušu?Všetko je pochované pod tvojimi hriechami. Boh ti často vyšiel vústrety, aby ťa nebu zachránil, ale ty si mu vždy vyhla z cesty, aby simohla ísť svojou vlastnou cestou, ktorá ťa viedla do záhuby. Aspoň lenjediný raz uvažuj o toľkej hlúposti a nevďačnosti.

Srdce
Bože môj, ako sa ešte opovažujem ukázať sa pred tebou? Som plnázloby a nevďačnosti! Ako som len mohla tak ľahkomyseľne anerozumne zneužiť proti tebe všetky zmysly svojho tela a všetkyschopnosti svojej duše? Prečo ani jediný deň môjho života neminul beztoho, aby som sa neprehrešila proti tebe? Koľkou nevďačnosťou som saodplatila za dobrodenia svojmu Stvoriteľovi a za krv svojho Spasiteľa!Bože, ľutujem za svoju ľahkomyseľnosť a nevďačnosť. Prichádzam ktebe ako Peter a Magdaléna a prosím za odpustenie. Zmiluj sa nadmojou úbohou dušou, maj sústrasť s mojím nehodným a nevďačným srdcom VôľaBože, s tvojou milosťou si pred seba beriem a rozhodujem sa, ženechcem a nebudem viac hrešiť. Ako ľahko som kedysi hrešila, takteraz chcem nenávidieť svoje hriechy a všetko zlo. Bože, len teba chcemmilovať a tvoju svätú vôľu vždy plniť. Tebe chcem žiť a umierať!Všetko, čo len bude v mojich silách, chcem urobiť, aby som tak zosvojho srdca vykorenila zlo. Nikdy si nebudem namýšľať, že som už dosť vykonala na zadosťučinenie za svoje priestupky a hriechy.

Zakončenie
Bože môj, ďakujem ti za láskavosť a dobrotu, ktorú si mi až dosialpreukazoval tým, že si čakal na moje obrátenie. Najmä ti ďakujem zavnútorné vnuknutia, ktorými si ma obdaril v tomto rozjímaní.Zasväcujem a obetujem ti svoje srdce. Požehnaj ho a posilni, aby somdobré predsavzatia tohto rozjímania vládala uskutočniť a hriechami sati nikdy nespreneverila.

Otče náš... Zdravas... Sláva...
Piate rozjímanie: O smrti ˄ Späť ˄
Rozum
Predstav si, že ležíš na smrteľnej posteli a umieraš. Lekári už stratilivšetku nádej na tvoje uzdravenie. Pomysli si, že hodina tvojej smrti sakaždodenne blíži. Nie je isté, kedy udrie tvoja posledná hodina. Budeto v zime, v lete, či kedy? Bude to vo dne, či v noci? Umrieš náhlenejakým úrazom, či nešťastím, alebo umrieš po kratšej či dlhšejchorobe? Budeš mať príležitosť vyspovedať sa? O tomto všetkomničoho nevieš. Len jedno je isté: Umrieš azda prv, ako sa nazdávaš.Pomysli si, že tento svet pre teba naraz prestane. Naraz zapadnetvojmu zraku. Všetky radosti a príjemnosti tohto sveta sa ti ukážu akotieň. Potom si povieš: «Pre tieto pominuteľné radosti a ničomnosti somopustila Boha, ba hrešila proti nemu?» Avšak nábožnosť a všetky dobréskutky sa ti zjavia krásnymi a vzácnymi a spýtaš sa: «Prečo som lennešla vždy po krásnej, šťastnej ceste čností?!» Hriechy, ktoré si kedysipokladala za malé a nepatrné, naraz vystúpia pred tvojím zrakom akohory, a dobro, ktoré si vykonala, uvidíš ako veľmi malé a nepatrné.Uvažuj, ako bolestne sa bude lúčiť tvoja duša so svetom. Musí sarozlúčiť so všetkým majetkom, so všetkými pozemskými radosťami, srodičmi, príbuznými, priateľmi, známymi, skrátka so všetkým, čo je natejto zemi. Napokon rozlúči sa aj so svojím vlastným telom, ktoré23zanechá bledé, schradnuté, hrozivo zmenené a k rozkladu spejúce.Mysli na to, ako sa budú všetci ponáhľať, aby tvoje telo čím skôr vložilido truhly a zakopali do zeme. Keď ťa už pochovajú, budú na tebapráve tak dlho myslieť, ako si ty myslievala na tých, čo umreli.Odpočinú tie večné daj jej, Pane! Tými slovami sa s tebou rozlúčia, keďbudú odchádzať z cintorína. Smrť, ako málo myslia ľudia na teba ajednako si hrozne istá, neúprosná a strašná!Uvažuj napokon aj o tom, že duša na svojej ceste do večnosti sa dáalebo napravo alebo naľavo, buď do večnej blaženosti, alebo dovečného zatratenia. Na ktorú z týchto ciest sa dá tvoja duša? Na nijakúinú ako na tú, ktorou kráčala za svojho života. Ako si kto ustelie, tak siľahne.

 Srdce
Bože, keď budem umierať, vezmi ma do svojej ochrany. Dožič mihodinu šťastnej smrti. Pre tú jedinú šťastlivú hodinu chcem po všetkyhodiny svojho života znášať bolesť a utrpenie. Keďže musím v hodinusmrti svet opustiť, nechcem nijako viazať svoje srdce ku radostiamtohto sveta, ba aj v dovolených radostiach chcem byť mierna azdržanlivá. Svojich priateľov a známych, ba aj svojich najbližšíchpríbuzných chcem v budúcnosti milovať láskou svätou, ktorá pretrváveky.

Vôľa
Aká dôležitá, rozhodná, ťažká a hrozná je hodina mojej smrti! Vážne sapripravím na túto veľkú hodinu, aspoň raz za mesiac budem rozjímať osmrti. Na každú svätú spoveď sa tak pripravím, ako by to bolaposledná spoveď môjho života. Takto chcem svoj duchovný život vždyposilňovať a proti každej nedokonalosti a neporiadku bojovať.

Zakončenie
Bože môj, ďakujem ti, že si mi vnukol tieto dobré predsavzatia. Pomôžmi svojou milosťou, abv som ich uskutočnila. Pre smrť tvojhoJednorodeného Syna, dožič mi šťastlivú hodinu smrti a blaženú24večnosť.Mária, útočište hriešnikov a Matka umierajúcich, pros za mňa v hodinusmrti a vypros mi, aby som prijala sviatosti umierajúcich. Svätý Jozef,patrón umierajúcich, odovzdávam sa do tvojej ochrany. Amen.

Otče náš... Zdravas... Sláva...
Šieste rozjímanie: O poslednom súde ˄ Späť ˄
Rozum
Keď sa naplní čas, ktorý určil Boh svetu, ukážu sa hrozné znaky aznamenia posledného súdu. Ohnivá potopa zaplaví zem, všetko zhorí aľahne popolom. Po tejto všeobecnej ohnivej záplave všetci ľudia vstanúz mŕtvych a na hlas archanjela sa zhromaždia v údolí Jozafátskom.Akí budú všetci premenení! Jedni sa zjavia v telách krásnych,oslávených, druhí zas v mrzkých a odporných. Potom sa ukáže Kristusako sudca celého sveta vo svojej moci a sláve, obklopený zbormianjelov a svätých. Pred ním ako slnko sa zaskvie jeho svätý kríž, znakmilosti dobrým a spravodlivej prísnosti zlým. S mocou, nepripúšťajúcounijakého odvolania, oddelí dobrých od zlých a postaví dobrých napravicu a zlých na ľavicu. Potom sa hneď otvoria knihy svedomia,ukáže sa zlosť zlých a ich pohŕdanie Bohom, ale ukáže sa aj kajúcnosťdobrých a účinky prijatých milostí. Nič nezostane skryté! Koľká hrôza ahanba jedným a koľká radosť a sláva druhým!«Vzdiaľte sa odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravenýdiablovi a jeho poslom» (Mt 25, 41). Drahá Filotea, uvažuj o každomslove. «Prekliati», hovorí. Aká hrozná je to kliatba, kliatba z úst Božích,toľká, že uzatvára v sebe všetko zlo, neodvolateľne a naveky.«Vzdiaľte sa», hovorí. Sú to slová večného zavrhnutia, ktorými Bohtýchto nešťastníkov naveky vyháňa spred svojej tváre a zo svojho neba.«Do večného ohňa», hovorí. Pomysli si len na nezmerateľnú večnosť.Večná večnosť múk, aká si strašná!25Pomysli však aj na slová, ktoré hovorí dobrým: «Poďte». Milé slovo,slovo spasenia, ktorým nás volá Boh k sebe a túli do ochrany svojejdobroty a lásky. «Požehnaní od môjho Otca», hovorí. Najvzácnejšiepožehnanie, ktoré v sebe zahrňuje všetky iné požehnania. «Majte účasťna kráľovstve, ktoré je vám pripravené od ustanovenia sveta». Koľkéšťastie a koľká milosť! Veď toto kráľovstvo nikdy nebude mať konca.

Srdce
Zachvej sa, duša moja, pri myšlienke na posledný súd. Kto ťa môžezachrániť" v ten deň, v ktorom sa pohnú aj stĺpy nebies? Zoškliv si azavrhni svoje hriechy, ktoré jediné ťa môžu vrhnúť do večnéhozatratenia v ten deň hrôzy a úzkosti.

Vôľa a zakončenie
Bože, ďakujem ti, že si ma dosiaľ nepovolal do večnosti. Ešte mám časna pokánie a mám poruke prostriedky, ktorými môžem zabezpečiťspasenie svojej duše vo veľký deň posledného súdu. Požehnaj ma, abysom si zamilovala najmä pokoru a kajúcnosť, aby som sa vždy jedinetebe ľúbila. Amen.

Otče náš... Zdravas... Sláva...
Siedme rozjímanie: O pekle ˄ Späť ˄
RozumPredstav si sírou a smolou horiace mesto, plné zúfalých obyvateľov,ktorí nijako nemôžu utiecť. Nešťastníci vo večnom zatratení sapodobajú spomenutým obyvateľom mesta. Každý ich zmysel, každáčasť ich tela trpí nevýslovnými mukami, lebo kým žili na svete,zneužívali svoje zmysly a svoje telo na hriech. Oči, za trest pre svojehriešne pohľady, musia teraz hľadieť na diabla a jeho hroznú tvár. Bamusia znášať pohľady celého pekla. Uši, ktoré tak rady počúvalinemravné a zmyselné reči, musia teraz počúvať len náreky, plač, zúrivéa zúfalé výkriky. Podobne musia trpieť aj ostatné zmysly.26Uváž však, že tieto telesné muky nie sú ešte tie najstrašnejšie. Omnohoväčšia a ťažšia muka je strata nebeskej slávy, to, že zatratení nikdyneuvidia Boha z tváre do tváre. Vedia, že Boh je najväčšie anajdokonalejšie dobro a oni toto dobro nikdy nebudú môcť mať amilovať.Rozmýšľaj, drahá Filotea, aj o večnom trvaní pekelných múk, ktorávlastnosť už sama robí peklo neznesiteľným. Keď už nepatrná horúčkanám vie urobiť noc veľmi dlhou a nás trápiť, aká strašná musí byť nocvečného pekla, uprostred toľkých múk! Večné trvanie pekla jedôvodom večného zúfalstva, rúhania a zúrivosti zatratených.

Srdce
Bože, aké ukrutné sú pekelné muky, ktoré človek zasluhuje už lenjediným ťažkým hriechom! Keby si ma bol hneď po mojom prvomťažkom hriechu z tohto sveta povolal bez spovede a ľútosti, kde bybola teraz moja duša? Bože, ako veľmi ti ďakujem, že si ma nenechalumrieť v hriechoch, ale vždy si mi odpustil a dal času na polepšenie.Aký strašný a nebezpečný je vlastne ťažký hriech! On jediný je príčinouvečného zatratenia! Ako často som si zaslúžila večný trest!


Vôľa
Bože, keďže tak strašne tresceš ťažký hriech, oddnes sa budem strániťnielen ťažkého hriechu, ale všetkého, čo môže viesť k ťažkému hriechu.Budem prísna pri večernom spytovaní svedomia a pri svojej spovedi.Až dodnes si ma chránil a nedal si mi umrieť v hriechoch. Z vďačnostiza to a ako pokánie silne si beriem pred seba pokorne a trpezlivoznášať všetky protivenstvá každodenného života a pri všetkých svojichobetách a premáhaniach poviem: «Nech je akokoľvek ťažké totopokorenie a práca, je to ešte vždy ľahšie a znesiteľnejšie ako pekelnémuky, ktoré som si zaslúžila».


Zakončenie
Bože, ďakujem ti za poznanie dnešného rozjímania, aký dobrý si bývalku mne a aká nevďačná som bola ja k tebe. Požehnaj myšlienky,ktorými si ma obdaril v tomto rozjímaní, požehnaj city a rozhodnutia,27ktorými si naplnil moje srdce. Pre zásluhy a utrpenie svojho Vykupiteľaprosím, abv som ostala vernou všetkým svojim predsavzatiam.Matka Božia, moji patróni, proste za mňa, aby som neustala v nenávistioproti hriechu, aby rástla vo mne pokora, trpezlivosť, vďačnosť a láskak Bohu, horlivosť za spasenie duše. Amen.

Otče náš... Zdravas... Sláva...
Preložil JÁN KOVÁČ.
Štvrté vydanie
Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda Rím 1989