Slovenský národ neuzná svätoštefanskú tradíciuMons. ThDr. Jozef Tiso v prejave v Nitre roku 1943. | ||||||
Prezident Republiky Dr. Jozef Tiso pri prejave v Nitre r. 1943 medziiným povedal: „Keď slov. národ v osobe a ideológii cyrilometodejskej má svoju štátnu ideológiu, vtedy musím vyhlásiť, že majúc svoju cyrilometodejskú tradíciu, neuzná žiadnu svätoštefanskú tradíciu a to za žiadnych okolností a práve preto, lebo ako národ kresťanského smýšľania protestuje proti tomu, aby meno jedného svätca bolo zneužívané na imperialistické ciele.“ „Slovenský ľud vo svojom kruhu má v úcte mnohých svätých cudzích národností, najmä sv. Ignáca-Španiela, sv. Františka-Taliana a mnohých iných. Vychycujem len týchto dvoch najznámejších a najpopulárnejších. Sv. Ignác-Španiel, komu by prišlo pod tým titulom na um, keď je sv. Ignác v úcte u nás, máme prijať španielsku orientáciu na Slovensku? A predsa je sv. Ignác v hlbokej úcte nášho ľudu. No nikomu nepríde na um, ani zo Španielov, od nás vyžadovať španielsku supremáciu. Avšak ani zo Slovákov nikomu nepríde na um, keď uznáva hlboké myšlienky sv. Ignáca, tak je Španiel, nie Slovák. Sv. František z Asisi — „il santo“ volajú si ho Taliani — toľko má tu svojich nadšencov. A kedy komu napadlo vyžadovať pod titulom tohto nejaké politické vzťahy? Je len sv. Štefan. Na ňom je pečať svätého života. Ako svätý človek chcel predovšetkým svojmu národu slúžiť. Dáva však poučenie: iné národy rešpektovať! Ak má byť tradícia svätoštefanská, tak to nemôže byť tá, ktorá smeruje na utláčanie Slovákov a iných národností. My sv. Štefana dožičíme maďarskému národu a želáme mu, aby sa čím hlbšie riadil podľa idey sv. Štefana. Ale keď sv. Štefana, ako takého ani nenapadlo, tým menej jeho potomkov nech nenapadá, aby sa stavali do protivy sv. Cyrilovi a Metodovi. Sv. Cyril a Metod majú domovské právo na Slovensku, domovskú príslušnosť o niekoľko rokov staršiu než ktorýkoľvek iný. Kult Cyrila a Metoda je v nás zakorenený hlbšie ako čokoľvek iné. Táto idea nás udržala v minulosti a prosme Boha, aby nás udržala aj v budúcnosti. Tejto cyrilometodejskej idei môžeme ďakovať za jej veľký zušľachťujúci vplyv na náš nacionalizmus, na naše národné povedomie. Keďže naše národné povedomie bolo vždy pod vplyvom Kristovho učenia, bol náš nacionalizmus do určitej miery jednotný a usmernený. Keď je Slovák nacionalistom, keď miluje svoj národ, robí to aktívne, pozitívne. U nás nacionalimus neznamená nenávisť voči druhým, ale vrúcnu oddanosť a lásku k svojeti. A z tohto vychádzame. To je základ slovenského nacionalizmu. Milujeme svoje vytrvanlivé, úpenlive a vnútorne. S týmto nemá nič do činenia žiadna nenávisť. A preto Slovák kdekoľvek vo svete sa zjaví, vždy je porozumený a milovaný. Ľudia sa s ním radi stretávajú, lebo jeho povaha je taká. Tento šlachetný vplyv uplatnilo na našom ľude učenie Kristovo.“  |