V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými^[1] a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.^[2] Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“

^[1] „Múdri a rozumní“ – pyšní farizeji a zákonníci; „maličkí“ – Ježišovi učeníci, ktorí pre svoju pokoru chápu náuku spásy.
^[2] Lk 10, 21–22.

Za oného času^[1] ohlásil sa Ježiš a riekol: Vychvaľujem ťa, Otče, Pane neba i zeme, že si ukryl toto pred múdrymi a opatrnými a zjavil si to maľučkým. Áno, Otče, lebo tak sa tebe ľúbilo. Všetko mi je odovzdané od môjho Otca. A nikto nezná Syna, iba Otec; ani Otca nik nezná, iba Syn, a komu Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa ustávate a ste obťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo^[2] a učte sa odo mňa; lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinok pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno moje ľahké.

^[1] Keď sa apoštolovia navrátili zo svojej apoštolskej cesty a vyrozprávali mu, jako ich chudobní s radosťou prijali.
^[2] Príkazy.