Ako nám Syn Boží hlásal Nový Zákon milosti a lásky, ako sa uponížil, ako žil, umrel a oslávený bol, to nám opísali osvietení mužovia, ktorých menujeme evanjelistami, a medzi nimi druhé miesto zaujíma sv. Marek.
Marek bol rodom udajne z Cyrény v Afrike a bol Žid. Teprv po zmŕtvychvstaní Kristovom obrátili ho apoštoli na vieru kresťanskú; všetko sa podobá, že ho obrátil sám sv. Peter, lebo ho v prvom liste svojom nazýva synom svojím (I. Petr. 5, 13.). Peter vzal si ho so sebou, do Ríma za pomocníka pri zvestovaní viery. Pretože Marek, neprestajne obcovavší so sv. Petrom, úplne znal učenie jeho, prosili ho kresťania rímskí, aby spísal všetko, čo Peter kázal o Spasiteľovi. Marek to učinil, a tak povstalo jeho evanjelium. Milá bola sv. Petrovi táto horlivosť kresťanov rímských za slovo Božie; on potvrdil evanjelium učeníka svojho ako vo všetkom pravdivé, následkom čoho dostalo ono takú hodnotu, ako by ho bol napísal sám sv. Peter. Evanjelium sv. Marka nie je veľmi podstatne rozdielne od evanjeliuma sv. Matúša. Všetko sa podobá, že kresťanom v Ríme čítavalo sa evanjelium sv. Matúša; sv. Peter pridal k niektorým miestam tohto evanjeliuma svoje poznámky, poťažne vysvetlivky, sv. Marek si tie drahocenné vysvetlivky zaznamenal, a z tých poznámok a z evanjeliuma Matúšovho sostavil svoje evanjelium. Odtiaľ dá sa vysvetliť, prečo v evanjeliume sv. Marka vynechané je všetko, čo sv. Petrovi slúži ku cti, a naopak obšírne opisujú sa poklesky jeho. Z poníženosti zamlčal sv. Peter zaiste všetko, čo ku cti mu slúžilo, a vyznával poklesky svoje; sv. Marek však zaznačil všetko tak, ako a čo počul z úst Petrových. Evanjelium sv. Marka písané je tuším r. 50. po narodení Krista Pána.
Keď sv. Peter vrátil sa na Východ, poslal sv. Marka evanjelium hlásať do Egypta. Apoštolské práce jeho maly tu hojnosť ovocia: vynaučovaním jeho a zázrakmi, aké činil, obrátilo sa nesčíselné množstvo sveta na vieru, a nohama šľapali modly, ktorým sa dotedy klaňali. Sv. Marek ohlašoval učenie Kristovo najprv po osadách a menších mestách egyptských; najväčšiu a najťažšiu prácu nechal si na posledy. Po Ríme vtedy prvým a najslávnejším mestom cisárstva rímského bolo mesto Alexandria. Zvláštnym zjavením Božím pozvaný bol sv. Marek, i Alexandrii hlásať blahú zvesť spasenia. Keď prišiel do tohto egyptského Babylonu, prihodil sa mu pád, ktorý on za dobrý znak pokladal. Markovi sa totižto predrala obuv, i dal si ju opraviť obuvníkovi, ktorý sa mu namanul. Pri práci poranil sa obuvník šidlom a od bolásti skríkol: «Jediný Bože!» Sv. Marka ten výkrik potešil, v mene Ježiša Krista ihneď zahojil ranu obuvníkovi a začal mu rozprávať o jedinom Bohu, ktorého vzýval. Obuvník prosil potom sv. Marka, aby sa u neho ubytoval; i uveril a pokrstiť sa dal on i celý dom jeho. Človek ten menoval sa Anian. Odtiaľ na skoré rozšírilo sa kresťanstvo po celej Alexandrii, takže sv. Marek musel rozdeliť mesto na viac obcí cirkevných. — Však ale razom zahoreli proti nemu hnevom a nenávisťou ľudia, ktorí zostali zarytí v slepote pohanskej a číhali mu na život. Sv. Marek, vysvätiac za biskupa onoho Aniana, čo ho prvého obrátil na vieru kresťanskú, odišiel z mesta a hlásal evanjelium na rozličných miestach, ako v Itálii, atď. V Ríme bol prítomný i mučeníckej smrti sv. apoštolov Petra a Pavla. Potom zase vrátil sa do Alexandrie, kde k nemalej svojej radosti shľadal, že kresťania medzitým prospievali vo viere i nábožnosti a že počet kresťanov sa rozmnožil.
Boly veľkonočné sviatky kresťanské, a pohania slávili sviatok boha svojho Serapisa. Znovu zovrel bes pohanov; vybrali sa hľadať sv. Marka, i našli ho, práve keď slúžil omšu sv. Hneď ho poviazali a s ohromným hulákaním celý deň vláčili ho ulicami mesta. Zem a kamenie barvilo sa drahou krvou jeho, on však pri tom chválil a velebil Ježiša Krista, že ho udôstojnil trpeť pre sväté meno jeho. Večer vrhli ho do žalára. Na druhý deň zase ho tak vláčili, kým nevydal dušu svoju, čo stalo sa 25. apríla r. 68. p. Kr. Potom hodili pohania mŕtvolu na oheň, však ale tichý dáždik zahasil plameň a .telo sv. Marka zostalo neporušené; kresťania vzali ho a zabalzamované pochovali. Telesné pozostatky sv. Marka dostaly sa pozdejšie do Benátok, kde zbudovaný bol nad nimi prekrásny chrám.
Sv. Marek vyobrazuje sa, ako v knihe píše, a vedľa seba má leva, pretože začína svoje evanjelium s historiou sv. Jána Krstiteľa, ktorý ako lev ručiaci na pustatine napomínal k pokániu.
Poučenie.
Evanjelium je testament Pána našeho Ježiša Krista, v ktorom vyjavil nám svätú svoju vôľu a ustanovil nás dedičmi kráľovstva nebeského, však ale len pod tou podmienkou, jestli všetko svedomite vyplníme, čokoľvek on prikázal nám. Uvažujme teda často pravdy večné, obsažené vo sv. evanjeliume, a vynasnažujme sa pevne ich veriť a horlivé plniť; lebo je v nich moc Božia k posväteniu duší našich a k dosiahnutiu života večného.
I svet má svoje evanjelium, ale to je vo všetkom protivné evanjeliumu Ježiša Krista. Kristus Pán na príklad káže, aby sme vzali kríž svoj na seba, aby sme nepriateľom odpúšťali, aby sme boli ponížení a tichí. A svet učí: odhodiť kríž, pomstiť sa na nepriateľovi, vyhľadávať hodnosti a pocty. Kristus Pán odporúča nám zapierame seba samých a skutky lásky k blížnému; a svet núka nás, aby sme ho užívali a všade vyhľadávali len svoj osoh.
Podľa ktorého evanjeliuma živý si ty, kresťane milý? Aký duch je v tebe, duch Kristov a či duch tohoto sveta? A čí duch v tebe je, toho si a i budeš až na veky vekov.
Modlitba.
Bože, ktorý si sv. Marka evanjelistu svojho milosťou kázania sv. Eyanjelia povýšiť ráčil, daj, prosíme, aby sme dľa jeho učenia vždy prospievali a prímluvou jeho chránení boli, skrze Krista, Pána našeho. Amen.
|