Za onoho času toho istého dňa dvaja z učeníkov Ježišových išli do osady, ktorá bola na šesťdesiat stadii vzdialená od Jeruzalema a volala sa Emaus. Zhovárali sa o tom všetkom, čo sa bolo prihodilo. Ako sa tak zhovárali a vypytovali, aj sám Ježiš sa priblížil a šiel s nimi. Oči im boli zastreté, aby ho nepoznali. Povedal im: Aké sú to reči, ktoré idúcky medzi sebou vediete? Zastavili sa zronení. Jeden z nich, menom Kleofáš, mu odpovedal: Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevieš, čo sa tam stalo v týchto dňoch? On im povedal: Čo? Odpovedali mu: (Čo sa stalo) s Ježišom Nazaretským, ktorý bol skutkom i rečou mocný prorok pred Bohom i pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať. No my sme dúfali, že on vykúpi Izraela. Teraz je však už tretí deň od toho všetkého, čo sa to stalo. Ale i niektoré ženy z našich nás nastrašily: ešte pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a vraveli, že videli anjelov, ktorí sa im zjavili a hovorili, že žije. Potom odišli niektorí z našich ku hrobu a našli tak, ako boli ženy povedali, ale jeho nenašli. On im odpovedal: O, vy, nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či Mesiášovi nebo treba toto trpieť a tak vojsť do svojej slávy? A počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im všetky Písma, ktoré sa na neho samého vzťahovali. Priblížili sa k mestečku, kam išli. On sa tváril, ako by mal ďalej ísť. Ale oni naliehali na neho a vraveli: Ostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil. Vošiel teda s nimi. Keď stoloval s nimi, vzal chlieb, požehnal ho, lámal a podával im. Tu sa im otvorili oči a poznali ho. On im však zmizol s očí. I povedali si: Či nám nehorelo srdce, keď nám hovoril cestou a otváral Písma? Ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenástich a tých, ktorí boli s nimi. Títo hovorili: Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi! Aj oni vyrozprávali, čo sa stalo cestou a ako ho poznali pri lámaní chleba.

V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií[1], a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: "Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.[2]


[1] Stadion = 186 m. 60 stadií je asi 11 km, teda dve-tri hodiny cesty pešo.
[2] Lk tu, zdá sa, myslí na Eucharistiu.

A hľa, dvaja z nich[1] išli toho samého dňa do mestečka, ktoré bolo šesťdesiat honov[2] od Jeruzalema, menom Emaus. I rozmlúvali medzi sebou o tom všetkom, čo sa prihodilo. Tu stalo sa, keď sa spolu rozprávali a vyzvedali, i sám Ježiš priblížil sa a išiel s nimi. Ale oči im boly zdržané, aby ho nepoznali.[3] I riekol im: Čo sú to za reči, ktoré medzi sebou idúcky vediete a ste smutní? A odpovedal jeden, ktorému meno Kleofáš, a riekol mu: Ty sám si prezpoľný v Jeruzaleme, a nedozvedel si sa, čo sa tam stalo v týchto dňoch? Ktorým on riekol: Čo? I riekli: S Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž-prorok, mocný skutkom i rečou pred Bohom i pred všetkým ľudom; a jako ho najvyšší kňazi a naši poprední dali odsúdiť na smrť a ukrižovali ho. No my sme úfali, že on vykúpi Izraela[4]; ale teraz je tomu všetkému dnes tretí deň, čo sa to stalo.[5] Avšak i niektoré ženy z našich nastrašily nás[6], ktoré predo dňom boly u hrobu; a keď nenašly jeho telo, prišly a hovorily, že videly zjaviť sa anjelov, ktorí hovoria, že žije. I odišli niektorí z našich[7] ku hrobu a našli tak, ako ženy povedaly: jeho však nenašli. Tedy on riekol im: Ó, nesmyselní a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo mluvili proroci! Či nebolo treba Kristu toto trpieť a tak vojsť do svojej slávy? A počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im všetky Písma, ktoré boly o ňom.[8] I priblížili sa k mestečku, kam išli, a on sa staval, ako by mal ďalej ísť.[9] Ale oni prinútili ho a riekli: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil. I vošiel s nimi.[10] A stalo sa, keď stoloval s nimi, že vzal chlieb a dobrorečil a lámal a podával im.[11] Tu otvorily sa im oči a poznali ho, a on zmizol im s očú.[12] I hovorili medzi sebou: Či naše srdce nehorelo v nás, keď mluvil na ceste a otváral nám Písma? I vstali v tú istú hodinu a vrátili sa do Jeruzalema, a našli shromaždených jedenásť (apoštolov) i tých, ktorí boli s nimi, hovoriacich: Vstal Pán opravdu a zjavil sa Šimonovi.[13] I oni rozprávali, čo sa stalo na ceste a jako ho poznali pri lámaní chleba.[14]


[1] Totiž z učeníkov.
[2] Emaus zvané mestečká — dľa Jozefa Flavia — boly dve; tu sa rozumie to bližšie k Jeruzalemu, 60 stadií čili honov (jeden hon asi 125 krokov) vzdialené, teda asi 11 km, asi dve hodiny cesty.
[3] Mali oči akoby zaviazané. Vlastne ich duch bol tak zahraný a zaujatý tými vecami, že snáď ani dobre nepozreli na P. Ježiša. Roztržitý človek tiež hľadí a nevidí. Sv. otcovia učia, že Kristus Pán i anjeli takými sa zjavujú ľuďom, akí sú oni sami. Títo učeníci nechápali to, čo sa stalo, a pochybovali, preto i Spasiteľ zjavil sa im ako neznámy.
[4] T. j. vysvobodí národ Izraelov zpod vlády rímskej a založí znovu kráľovstvo izraelské; ale teraz umrel, a my nevieme, čo s nami bude. I apoštolovia pridŕžali sa húževnate tej nádeje, že Kristus ešte za ich živobytia ukáže sa vo svojej sláve, zahubí nepriateľov kráľovstva Božieho a obnoví kráľovstvo Dávidovo. (Sk. ap. 1, 6.)
[5] I to nás drží v rozpakoch, že je tomu všetkému dnes tretí deň, v ktorý by mal z mŕtvych vstať.
[6] Naplašily nás, tak že nevieme, čoho sa držať.
[7] Totiž Peter a Ján. Pozri verš 12.
[8] Sv. Písma vykladá hodnoverne len Cirkev sv. Ona dostala výklad od sv. otcov, tí od apoštolov a apoštolovia od P. Ježiša.
[9] Vskutku by bol ďalej šiel, keby ho neboli tak úpenlive volali. Chcel zkúsiť ich lásku, či ho milujú i jako neznámeho.
[10] Grécky: vošiel, aby zostal s nimi.
[11] Starší sv. otcovia a niektorí novší vykladatelia sú tej mienky, že Spasiteľ podal tu učeníkom svoje sv. telo. Pozri v 35 a porovnaj Mat. 26, 26.
[12] Pozri poznámku k v. 39.
[13] Tak je, jako rozprávaly ženy, lebo i Peter nás potvrdzuje vo viere, ktorý ho videl. Hľa, Peter po prvýkrát potvrdzuje bratov vo viere.
[14] Zo Skutkov ap. 2, 42 vysvitá, že tento výraz znamená sv. prijímanie. Zaiste teda i tu sa má tak rozumieť.