Už v prvých storočiach kresťanských ctená bola pamiatka smrti blahoslavenej tejto panny. O jej narodení a o iných pomeroch jej útlej mladosti až do času sv. Augustína len dosť málo bolo známe. Dľa svedoctví svätých otcov bola dcérou sv. Perpetuy, ktorú Pán so sv. apoštolom Petrom mučeníckou korunou oslávil. Ba tíže sv. otcovia dokladajú, že Perpetua bola manželkou sv. Petra, skôr než od Krista Pána za apoštola pozvaný bol; tak by sa Petronella bola narodila v prvej polovici prvého storočia po Kristu Pánu.
Keď sv. apoštol Peter prišiel do Ríma, vyučoval mladistvú pannu Petronellu sám vo viere Kristovej a nezadlho ju i pokrstil. Preto menovaná bola i dcérou sv. Petra. V jej dome shromažďovali sa prví kresťania rímskí. Sväté reči, ktoré apoštol Peter ku veriacim držal, účinkovaly tak na srdce vznešenej panny, že si v útlej svojej mladosti vyvolila Ježiša Krista za svojho nebeského ženícha a zatúžila po tom, aby i ona kríže a trápenia znášať mohla, tak ako trpel Ježiš. A Pán vyslyšal jej modlitbu. Ťažká nemoc uvrhla ju na bolestné lôžko a dlhé roky znášala bolesti svoje s nebeskou trpezlivosťou a zvelebovala Boha svojho. Keď raz v jej dome kresťania shromaždení boli, prosili sv. Petra, ktorý už toľkých nemocných bol uzdravil, aby i túto bohumilú trpiteľku od jej nemoce oslobodil. Sv. Peter odpovedal: «Nemoc táto slúži mojej dcére ku spaseniu; lebo ona je dobrým liekom pre jej dušu.» Aby ale veriaci nemysleli, že uzdravenie Petronelly je mu nemožným, obrátil sa sv. apoštol k nej a riekol: «Vstaň, Petronella, a obsluhuj nás.» A hneď vstala zdravá z bolestného lôžka svojho a obsluhovala shromaždených kresťanov. Keď odbavila svoju prácu, ľahla si zase na bolestné lôžko.
Po ukrižovaní sv. Petra vyzdravela Petronella úplne a žila tak sväté a mravne, že bola ozdobou všetkých kresťanských panien. Jej láska k blížnym vzbudila obdiv u kresťanov i u pohanov. Kvetúca jej krása, dobrota srdca a jej nevinnosť naklonily mnohých mládencov, že sa o jej ruku uchádzali. Najviac ustával sa bohatý Riman, menom Flakkus. Avšak darmo. Jeho láska k Petronelle bola tak veľká, že raz v noci prepadol jej dom s mnohými mladými priateľmi a násilne ju chcel do domu svojho uniesť. Petronella riekla k nemu: «Nerozvážny mladíku, prečože chceš násilie upotrebiť proti bezbrannému, slabému dievčaťu? Srdce panenské nedobýva sa hrozbou a násilím, ale tichou srdečnou láskou. Keď ma chceš mať za manželku, popraj mi ešte tri dni, aby som sa ku svatbe prichystať mohla. Potom pošli cnostné panny, aby ma do tvojho palácu zaviedly.» Týmito slovami utíšil sa Flakkus a odišiel uspokojený domov. Petronella pokľakla si a modlila sa s priateľkou Felikulou tri dni ku Pánu Ježišovi, ktorému sľub večnej pannenskej nevinnosti bola venovala; i prosila ho úpenlive, aby ju do svojej nebeskej vlasti povolal. A Ježiš, strážca a ochranca čistých duší, vyslyšal jej modlitbu. Na tretí deň navštívil kňaz Nikomedes Petronellu, spieval s ňou žalmy, slúžil sv. omšu, vyspovedal ju a dal jej prijať Božie Telo. I ľahla si Petronella na svoje lôžko, obrátila oči k nebu a duša jej čistá odletela k nebeskému Ženíchovi.
O nedlho prišly ozdobené panny so spevom, aby Petronellu do paláca ženíchovho odviedly. Keď ju našly mrtvú, bežaly s bledými tvárami ku Flakkovi a oznámily mu smutnú tú novinu, ktorý miesto svatby pohrab odbavovať musel.
Telo jej pochované bolo na hrobitove, ktorý meno od nej dostal. V ôsmom storočí dal pápež Gregor III. nad jej hrobom kaplnku vystaviť. Nezadlho žatým preniesol pápež Pavel I. jej pozostatky do chrámu sv. Petra a Pavla vo Vatikáne, kde až podnes každoročne dňa 31. mája jej pamiatka sa oslavuje.
Vyobrazuje sa čo panna v bielom rúchu, ležiaca na lôžku, okolo nej ovenčené panny.
Poučenie.
Sv. Petronella znášala dlhotrvajúcu nemoc s veľkou pokorou a vytrvanlivosťou, ale i s úplnou oddanosťou do svätej vôle Božej. A sv. Peter povedal: «Nemoc táto slúži mojej dcére ku spaseniu!» Kresťane, i ty budeš v stave trpezlive znášať bolesti nemoce svojej, keď poznávať budeš základne cenu nemocí, ktoré Boh často i na spravodlivých dopúšťa. Boh vševedúci posiela často nemoce na ľudí, aby ich od hriechov zachránil, aby im príležitosť poskytol, žeby pokánie činili a zásluhy si nadobudli, aby ich na smrť upamätoval, alebo i za spáchané hriechy v tomto živote pokutoval. Kresťane, v nemoci svojej nasleduj Krista, modliaceho sa v záhrade Olivetskej: «Otče môj, jestli je možné, nech odíde odo mňa kalich tento, ale však nie ako ja chcem, ale ako Ty chceš!»
Modlitba.
Popraj nám, ó Bože, v nemoci svätú trpezlivosť a vytrvanlivosť až do konca, aby sme, ako sv. Petronella, milosti Tvojej hodnými sa stali. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána našeho. Amen. |