Sv. Róbert Bellarmín, biskup, vyznávač a učiteľ Cirkvi

(13. 5.)

Sv. Róbert Bellarmín sa narodil 4. októbra 1542 v Montepulciane v Taliansku. Pochádzal zo zbožnej rodiny. Jeho matka bola sestrou pápeža Marcella II. Mala úzke vzťahy s rehoľou jezuitov. Do tejto rehole potom aj vstúpil (v roku 1560). Bol veľmi nadaný, už roku 1569 sa stal docentom v Leuvene (Belgicko). V roku 1570 sa stal kňazom. V roku 1576 bol určený za profesora do kolégia v Ríme. Napísal zväzky na obranu Cirkvi, riešenie problémov v Cirkvi, o sviatostiach, o milosti a ospravedlnení. Boli to rozsiahle diela, tzv. summy, ktoré napísal ako reakciu na náboženské a spoločenské prúdy. Jeho dielo sa veľmi rýchlo šírilo na všetky strany. Zažil však aj nepochopenie. Pápež Sixtus V. dal napríklad jeho dielo, kde obraňoval pápežstvo, na index zakázaných kníh. Zdalo sa mu, že veci vysvetľuje príliš pozemsky. Nasledujúci pápež Urban VII. toto nariadenie odvolal. V roku 1594 zase na následky intríg zo strany niektorých kardinálov musel opustiť miesto rektora kolégia ešte pred ukončením trojročného obdobia. Musel odísť ako provinciál do Neapola. O krátky čas ho však pápež znovu povolal do Ríma. Stal sa konzultorom Posvätného ofícia. V roku 1599 bol vymenovaný za kardinála. Netrvalo dlho a znovu bol podrobený skúške. Vznikol totiž spor medzi jezuitmi a dominikánmi v náuke o Božej milosti a ľudskej slobode. Róbert sa snažil ukázať pápežovi správnu cestu, no ten ho odstránil tým, že ho vymenoval za arcibiskupa do Capuy (severne od Neapola). Tam bol od roku 1602 do roku 1605. Za ten čas (tri roky) trikrát ponavštevoval diecézu, zvolal synody a snem. Kázal každú nedeľu a bol veľmi horlivý.

V roku 1605 bol zvolený za pápeža Pavol V. Ten ho znova povolal do Ríma ako svojho poradcu. V tých časoch sa dostal do povedomia Galileo Galilei so svojím heliocentrickým pohľadom na svet. Vo svojich teóriách urobil chybu v tom, že nekompetentne vysvetľoval pasáže zo Sv. písma, čím chcel dokázať pravdivosť svojich slov. Bellarmín proti tomu rázne vystúpil. Mohol vtedy azda aj zamedziť nešťastnému koncu tohto prípadu, no nestalo sa. Treba však aj to povedať, že Bellarmín zomrel dvanásť rokov pred druhým procesom s Galileim, čiže nebol pri jeho smrti. Z jeho spisov sú známe napr. Katechizmy, O umení dobre zomrieť. Mal veľké slovo medzi kardinálmi, vybavoval rozsiahlu korešpodenciu, zúčastnil sa voľby pápeža Gregora XV. v roku 1621. Takmer osemdesiatročný Bellarmín si žiadal odísť na odpočinok. Povolenie dostal a utiahnol sa do noviciátu rímskych jezuitov. No pár dní na to ochorel a necelý mesiac, 17. septembra zomrel. Krátko pred smrťou ho ešte navštívil pápež Gregor XV. Proces jeho blahorečenia sa začal už rok po jeho smrti, no za blahoslaveného bol vyhlásený až roku 1923. Nebolo to kvôli pochybnostiam o jeho živote, ale bolo to kvôli pomerom vnútri Cirkvi: Francúzsko sa cítilo dotknuté spisom, v ktorom obhajoval autoritu pápeža, inokedy zasa nepriatelia jezuitského rádu chceli prekaziť blahorečenie. Za svätého bol vyhlásený roku 1930 a rok neskoršie za učiteľa Cirkvi.