Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia^[1] Jakub a Jozef, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry^[2]? Skadeže má toto všetko?“ A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.“ A pre ich neveru tam neurobil^[3] veľa zázrakov.^[4]

^[1] „Ježišovi bratia“ neboli jeho vlastní bratia, ale blízki príbuzní (bratanci a sesternice). V hebrejčine a aramejčine slovo „brat“ znamená aj brata, aj bratanca. Tak napr. dvaja z týchto bratov majú za matku Máriu Kleopasovu (Mt 27, 56), a nie Pannu Máriu (porov. 13, 55). V Starom zákone je mnoho podobných miest (napr. Abrahám a jeho synovec Lot sa volajú bratmi – Gn 13, 8; 14, 12. 14. 16).
^[2] Tu spomínané Ježišove „sestry“ boli podobne ako „bratia“ jeho príbuznými.
^[3] Ježiš nekonal zázraky na želanie ľudí. Každý jeho zázrak bol znamením spásy. Konaním zázrakov dokazoval ľuďom, že v ňom sa priblížila spása. Preto na jednej strane sa žiada viera u toho, na kom mal vykonať zázrak, na druhej strane túto vieru zázrakmi udeľoval a zväčšoval. Nerobil preto zázraky tam, kde ho vopred svojou neverou odmietali.
^[4] Mk 6, 1–6; Lk 4, 16. 24.

...a prišiel do svojej vlasti, a učil ich v ich synagogách^[1], tak že sa divili a hovorili: Odkiaľ má tento tú múdrosť a mohutnosť? Či je to nie syn tesárov? Či jeho matka nevolá sa Mária? a jeho bratia Jakub a Jozef a Šimon a Júda^[2]? a jeho sestry či sú nie všetky u nás? Kde to len všetko nabral? I horšili sa nad ním^[3]. Ale Ježiš riekol im: Nie je prorok bezo cti, leda vo svojej vlasti^[4] a vo svojom dome. A neučinil tam mnoho zázrakov pre ich neveru.^[5]

^[1] Gr.: v ich synagóge; v Nazarete bola pravdepodobne len jedna synagóga.
^[2] Dľa týchto veršov: P. Ježiš mal štyroch bratov a najmenej tri sestry, z čoho neverci uzatvárajú, že P. Mária nezostala vždy pannou. Avšak tomu je nie tak. Z toho, že ich evanjelista nazýva jeho bratmi, ešte nenasleduje, že mu boli ozajstnými bratmi. Lebo veď ako my, tak i Židia nazývali bratmi tých, ktorí patrili k jednému národu. Tak Rafael (Tob. 5, 8) nazýva Gábela „naším bratom“, hoci s Tobiášom, a ešte menej s Rafaelom, nebol v nijakej rodine. Tým častejšie nazývajú sa vo sv. Písme bratmi a sestrami tí, ktorí sú si pokrevní; tak mladší Tobiáš a jeho žena Sára boli len po bratrancoch deti (Tob. 7, 2), a predsa Tobiáš ju menuje svojou sestrou (Tob 8, 9). Ako i Abrahám Lota, syna po svojom bratovi Aronovi, nazýva bratom (1 Mojž. 13, 8), kdežto Abrahám mu bol strýcom. Nasledovne mohol i evanjelista nazvať bratmi Ježišovými tých, ktorí stáli s ním v ďalšej rodine. A opravdu títo jeho bratia neboli mu bratmi, ale bratrancami, t. j. synmi akéhosi Alfeja a či Kleofáša a Márie, akejsi sestry P. Márie. To sa dá nasledovne dokázať: Sv. Pavel (Gal. 1, 19) píše: A zpomedzi apoštolov nevidel som žiadneho iného, jako Jakuba brata Pánovho. Z čoho nasleduje, že Jakub, brat Pánov, bol apoštolom. Ale apoštolom bol i Jakubov brat Júda (Jud. 1, 1.). Ale už o týchto sa vie iste, čí boli synovia. Sv. Mat. (27, 55—56) píše, že u kríža stály: Mária Magdaléna a Mária, matka Jakubova a Jozefova a matka synov Zebedejových. Ale kto to bola tá Mária, matka Jakubova a  Jozefova, to nám zradil sv. Ján (19, 25), keď píše: a vedľa kríža Ježišovho stály: jeho matka (P. Mária) a sestra jeho matkina: Mária Kleofášova, a Mária Magdaléna. Z tohto už vysvitá, že P. Mária mala sestru, ktorá sa volala tiež Mária a ktorá bola vydatá za Kleofášom alebo Alfejom, a že Jakub a Jozef boli jej synmi po Alfejovi, alebo Kleofášovi. A tak z tých štyroch bratov Jakub a Jozef, nasledovne i Šimon a Júda, ako i ich sestry boli len bratrancami a sestrenicami Pánu Ježišovi po sestre P. Máriinej, tiež Márii, a jakomsi Alfejovi. Boli i takí, ktorí týchto bratov Ježišových vyhlásili za synov Jozefových z prvého manželstva. Avšak nikde to nestojí, že sv. Jozef bol dvakrát ženatý; a povaha sv. Jozefa to zrovna vytvára; ba cirkev sa zdá učiť, že sv. Jozef bol tiež vždy mládencom, ako P. Mária pannou. Druhí zase vyhlasujú P. Máriu za jedináčku, ale to už sotva obstojí. Veď sv. Písmo nazýva Máriu Kleofášovu zrovna jej sestrou; a keby Mária Kleofášova bola len ďalšou pokrevnou P. Márie, ako by jej synovia prišli k tomu, že by všade tiahli s P. Máriou? Mnohí myslia, že Mária, matka Jakubova a Jozefova, bola dvakrát vydatá, najprv za Alfejom, potom za Kleofášom; iní sa nazdávajú, že Alfej a Kleofáš sú len rozličné grécke vyslovovania jedného a toho istého židovského mena. Zpomedzi štyroch horeuvedených bratov Ježišových Jakub a Júda boli apoštolmi. Šimon, prvý jeruzalemský biskup po sv. Jakubovi. Jozef alebo Jozes musel akiste skoro umrieť, lebo o ňom sa nič nevie.
^[3] Horšili sa nad ním, že bol z chudobného rodu; oni si predstavovali Messiáša, jako slávneho panovníka.
^[4] Vrstovníci považujú ho za seberovného.
^[5] Neverca ani zázrak nepresvedčí — teda uňho je daromný.