Žehnanie ozimín na sv. Marka

Procesia na sv.Marka, dňa 25. apríla, ktorej slovenské pomenovanie je Žehnanie ozimín, v latinčine však litánie väčšie, nemá nič spoločného so sviatkom sv. Marka, ktorý bol zavedený oveľa neskoršie. Táto procesia bola  zavedená zaiste v prvých storočiach medzi štáciovými procesiami na deň 25. apríla, ako protiklad pohanských sprievodov k Mylvijskému mostu v Ríme dňa 25. apríla na počesť boha Robigusa, ktorému tam obetovali vnútornosti jedného psa a jednej ovce, aby im vraj zachránil siatiny od hrdze (rubigo). No tým oprávnenejšia bola teda prosebná procesia kresťanská k pravému Bohu, ktorý skutočne požehnáva, než pohanská k bohu vymyslenému, a to tým viac, že procesia
sa koná v čase, keď ožívajúca príroda skutočne potrebuje Božieho požehnania.

Iný dôvod tejto procesie bol podľa tradície ústneho podania aj ten, že sv. Peter prišiel do Ríma 25. apríla. Procesia však dostala zbožnejší a rozšírenejší ráz za pápeža Gregora Veľkého (590-604). Roku 589 bola v Ríme veľká povodeň, vyliala sa rieka Tiber, nastala veľká bieda a najmä morové choroby, medzi iným i nákazlivé a životu nebezpečné kýchanie a zívanie, odkedy vraj pochádza dnešná zbožná obyčaj, že si ľudia pri zívaní prežehnajú ústa, a pri kýchnutí sa však navzájom pozdravia: Pozdrav Pán Boh. Na zdravie!

Novozvolený pápež Gregor Veľký nariadil pre vyprosenie zemskej úrody a oddialenie morových chorôb na 25. apríla r . 590 všeobecný kajúci sprievod s litániami, čo neskoršie nariadil aj pre celú Cirkev. V nariadení sám spomína, že tieto
prosebné modlitby boly už predtým.

Procesia je až podnes rázu kajúceho, omša je vo fialovej farbe a kedysi bol predpísaný aj pôst, ako vôbec na všetky tri dni krížové. V našich krajoch sa obrady procesie skutočne tak vyvinuly, že po skončení sv. omše odchádza procesia do poľa za spevu litánií o všetkých svätých a hlaholu zvonov, a pri oziminách kňaz spieva úryvky z evanjelia a modlí sa smerom štyroch svetových strán modlitby za požehnanie ozimín, ktoré pokropí sv. vodou a okadí.

V modlitbách prosebných procesií, tak na sv. Marka ako aj na Krížové dni, vyznieva naša vrúcna prosba k Bohu, aby zachovať ráčil naše siatiny, polia, záhrady, vinohrady a lúky od každej škody a nepohody; aby nám dožičil tichého dažďa a teplého slnka, požehnania a vzrastu plodinám, ktoré sú potrebné nášmu živobitiu. Pri tom máme i my ozaj verne sľúbiť, že jeho dary použijeme len na jeho česť a na dobro naše i bližného.

Kríž na čele procesie svedčí, že sa nehanbíme za ukrižovaného Pána, ale verejne vyznávame, že je on naším Spasiteľom, a že sme hotoví ho nasledovať a kríže života vďačne nosiť. Kostolné zástavy na procesii znamenajú, že ak chceme zvíťaziť nad nepriateľom našej duše, musíme bojovať pod Kristovou zástavou, t. j. v jeho mene a mocou jeho milostí. Litániami o všetkých svätých vzývame nebešťanov, aby sa za nás zaujali a u Boha nám vyprosili, čo nezasluhuje naša nedostatočnosť.

Spievanie litánii o najsv. mene Ježiš na zpiatočnej ceste je výrazom, že všetko požehnanie čakáme a prosíme v mene Ježišovom. Viď piesne JKS č. 486 a 489.

Modlitba: Všemohúci Bože, Otče všetkého požehnania, z Tvojej milostivej ruky prijímame požehnanie a všetko dobré. Tvoja moc a múdrosť stará sa o nás. Tebe ďakujeme za všetko, čo potrebujeme k výžive, k zachovaniu života a zdravia. Pane, Ty sa zmilúvaš nad všetkými bytosťami; otváraš ruku a nasycuješ všetko. Ty ochraňuješ a požehnávaš naše polia, záhrady a lúky. Od Teba· pochádza slnce i dážď, vzrast i úroda. My nevládni ľudia nie sme schopní odvrátiť nebezpečenstvá, ktoré hrozia úrode; tieto sú len v Tvojich rukách. Ó, Pane, daj nám teda, o čo Ťa dôverne prosíme. Daj, aby sme i v tomto roku skúsili Tvoje zmilovanie, a ukáž sa nám dobrým otcom, ktorý vyslyší prosby svojich detí, keď hľadajú Teba i Tvoju pomoc v detinskej dôvere. Požehnaj naše práce, polia, záhrady a lúky. Odvráť milostive dlhotrvajúci dážď a suchotu, povodeň a krupobitie, a iné nešťastia. Poteš nás zase svojimi darmi. Buď nám milostivý; zmiluj sa nad nami. Opatri nás časným pokrmom. Nezatvor pre naše hriechy nebo a zem, lež daj nám každodenného chleba a dožič, aby sme ho s vďakovčinením v pokoji požívali. Ak nás má podľa Tvojho najsvätejšieho riadenia zastihnúť dajaké nešťastie, posilňuj nás a teš nás, aby sme ho znášali s odovzdaním sa do Tvojej sv. vôle, aby sme každé zlé tak ako dobré s poníženosťou prijímali z Tvojej ruky, v Tvoje sv. nariadenie dôverovali, v našej usilovnosti ďalej pokračovali, neúnavne pracovali pre lepšiu budúcnosť a aby sme boli skromní i mierni. Najdobrotivejší Otče, pomáhaj nám, aby sme sa usilovali Tebe sa ľúbiť, Tvoju svätú vôľu plniť a tak sa hodnými stať, žeby sme sa dostali do tej lepšej vlasti, v ktorej nás bude na veky oblažovať sladké ovocie zásluh, a kde nábožní budú žať hojnú žatvu svojich dobrých skutkov. Otče všetkého stvorenia, prijmi milostive našu úprimnú modlitbu. Daj, aby sme z Tvojej milosti dosiahli, o čo Ťa vieryplným srdcom prosíme, žeby sme v časných veciach okúsili Tvoju nám potrebnú pomoc, a tým dôvernejšie Tebe slúžili a domáhali sa nadprirodzených darov milosti.
Skrze Krista, Pána nášho. Amen.