Sv. Silver, pápež a mučeník

(20. 6.)

Po smrti svätého pápeža Agapita bol pričinením Theodata, kráľa Gothov, a velikášov talianských Silver dňa 8. júna r. 536 za pápeža vyvolený.

Silver, ktorý sa vyznamenával hlbokými vedomosťami a zriedkavými cnosťami, pochádzal z Kampanie a bol synom sv. pápeža Hormisdasa, ktorý pred vstúpením do kňazského stavu bol ženatým. Novo vyvolený pápež Silver pracoval neunavene, aby do cirkvi poriadok uviedol, mravy napravil, vieru pravú upevnil a krásnu dobu prvého kresťanstva obnovil. Na Východe rozmohol sa bol blud Eutychov, ktorý menoval sa i monofysitismom, lebo dve priradenosti, božskú a ľudskú, v osobe Kristovej popieral. Blud tento bol síce r. 451 na cirkevnom sneme v Chalcedóne zavrhnutý, ale mal ešte predsa mnoho priateľov. Najviac podporovala ho Theodora, manželka cisára Justiniana I. a jej návodom stávali sa biskupami bludoverci. Takým bol v Carihrade Anthymus. Pápež Agapit zosadil ho ako i druhých, bludársky smýšľajúcich biskupov a obsadil uprázdnené miesta pravoveriacimi nábožnými mužami. Zlomyseľná cisárovná usilovala sa všemožne, aby aspoň Anthyma do Carihradu naspäť za biskupa uviedla. Keď pápež Agapit zomrel, riekla cisárovná Vigiliovi, rímskému jáhnovi (diakonovi), ctižiadostivému to človekovi, že mu dopomôže na pápežský trón, keď Anthyma za biskupa v Carihrade potvrdí a snem Chalcedonský zavrhne. Vigilius prisľúbil; za pápeža vyvolený ale bol zbožný Silver. Theodora neprestala pracovať na uskutočnení svojho úmyslu. I poslala k Silverovi svoju žiadosť, aby Anthyma v Carihrade za biskupa uviedol, alebo aby sám do Carihradu záležitosť vyrovnať prišiel. Pápež znal pomstivú cisárovnu; nešiel do Carihradu a odpísal jej, že radšej umre, než by bludoverca za biskupa potvrdil. Smelá odpoveď popudila bludu oddanú cisárovnu; i odpísala vodcovi rímského vojska v Taliansku, slávnemu Belisarovi, aby tento pápeža jej vôli naklonil, alebo aby ho odstránil a na jeho miesto Vigilia pápežom urobil. Belisar zaujal Neapol, pritiahol k Rímu, vydobyl i tento a hneď povolal k sebe pápeža Silvera a žiadal, aby vôľu cisárovnej vyplnil. Silver odpovedal: «Boh uchovaj ma, aby som ku pohoršeniu veriacich v zlosti zatvrdelého a odsúdeného kaciera pastierom stáda Ježišovho ustanovil. Nikdy nemôže Anthymus prijatým byť do spoločnosti cirkevnej, kým nebude prv pokánie činiť za svoju bezbožnosť.»

Theodora nedala sa týmto vzdorom odstrašiť. I písala Belisarovi a jeho nehanebnej manželke Antónii list, v ktorom žiadala, aby jej vôľu vyplnili. Belisar bol presvedčený, že je žiadosť táto nespravodlivá a že pápež je v svojom práve. No obával sa, že utratí milosť pri cisárskom dvore, dôstojenstvo a majetok; i stal sa nástrojom v rukách pomstivej cisárovnej. Márne nahováral Silvera. Antónia, priateľka cisárovnej, a Vigilius najali skrivodlivých svedkov, ktorí na Silvera svedčili, že pápež sprisahal sa s gótskym kráľom Theodatom, aby Gréci z Ríma vyhnatí boli a že prisľúbil, že dá otvoriť lateranskú bránu, aby potichu nepriateľ mesto zaujať mohol.

Belisar vedel, že to nepravda, ale bál sa cisárovnej. I dal Silvera skrze syna svojho k sebe zavolať. Silver pomodlil sa v kostole sv. Sabiny a odovzdaný do vôle Božej poberal sa do Pinciánskeho paláca, kde Belisar býval. Vojvoda zavolal pápeža do paloty, kde sa jeho manželka a vodcovia rímského vojska nachádzali a nepustil dnu duchovenstvo, ktoré pápeža odprevádzalo. Antónia a vodcovia vojenskí privítali Silvera výčitkami, že sa sprisahal proti cisárovi, že chcel vydať Rím a cisárske vojsko do rúk nepriateľa, ktorý ho oblieha a preto že je hoden odsúdenia. Nedali mu ani času, aby sa bol mohol brániť proti osočovaniam, ale pozbavili ho ozdôb a rúcha pápežského a obliekli mu mníšsky odev a tak odviedli ho tajne na loď, na ktorej bol do Patary v Lycii odvezený. Duchovenstvo márne čakalo vonku milovaného pápeža. Na druhý deň rozniesla sa Rímom povesť, že Silver stal sa mníchom, a Vigilius bol dňa 22. novembra r. 537 za pápeža Belisarom ustanovený.
Najvyšší pastier trpel neslýchané zneváženie ako baránok na jatku vedený. On mal pred očima príklad najvyššieho nebeského pastiera, Ježiša Krista, ktorého na zemi zastupoval. Rímský ľud oplakával svojho dobrého otca, celá sv. cirkev smúti la. Keď sv. Silver prišiel do Patary, biskup a veriaci prijali ho, ako by bol k ním anjel z neba prišiel, i vzdávali mu úctu ako námestníkovi Kristovmu. Biskup z Patary išiel do Carihradu a s apoštolskou smelosťou predniesol cisárovi Justinianovi II., jakého hrozného zločinu sa Belisar a jeho druhí úradníci v Ríme proti posvätnej osobe najvyššieho pastiera cirkvi dopustili, opisoval mu nespravodlivosť a ukrutnosť jeho miestodržiteľov v Ríme, ako násilne proti všetkým právam sv. cirkvi ctižiadostivého a nesúceho Vigília na trón sv. Petra povýšili. Upozornil ho, že Ježiš Kristus svojej cirkvi pomoc prisľúbil a že spravodlivosť Božia strašne pokutovať ho bude, keď zlosti tej medze nepoloží a neprávosť nenapraví. Medzi iným hovoril na posledok: «Kráľov je viac na svete a nie jeden, ten je ale jediným pápežom nad celou cirkvou na svete.»

Cisár Justinian naľakal sa tejto reči, i vyhotovil rozkaz, aby pápež hneď do Ríma sa vrátil, aby sa vec vyšetrila a keď bude za nevinného uznatý, aby svoj svätý úrad nastúpil. Nepriatelia Silveroví naľakali sa, najmä Vigilius a Belisar, lebo vedeli, že keby sa rozkaz cisárov vyplniť mal, Vigilius bude zložený a Belisar ako nespravodlivý do nemilosti upadne. Zlostná cisárovná písala Vigiliovi a Belisarovi, aby pápeža na ceste tajne chytili a tak prekazili, žeby pápežský trón nezaujal. Vigilius dal svojimi sluhami sv. pápeža chytiť a na malý ostrov Palmaria (teraz Parmeruolo) odviesť. Z tohoto svojho zajatia riadil sv. pápež katolícku cirkev, lebo všetci biskupi uznávali ho za hlavu cirkvi; mnohí bližší navštevovali ho a vzdávali mu svoju synovskú úctu. Tu vyriekol nad cisárovnou, Vigiliom a Belisarom cirkevnú kliatbu a vydal mnohé prospešné zákony pre sv. cirkev. Medzitým stávalo sa postavenie jeho vždy krutejším. On sám píše, že sú mu tu «pokrmom chlieb starosti a voda úzkosti.»

Sv. Silver dokonal vo svojej biede a trápení dňa 20. júna r. 539. Niektorí cirkevní spisovatelia hovoria, že ho dala pomstivá bludárska cisárovná Theodora zavraždiť; iní tvrdia, že hladom zomrel.

Na jeho hrobe stály sa mnohé zázraky a preto bol hneď po smrti čo svätý ctený. Sotva dozvedel sa Vigilius, že sv. Silver tak ukrutne bol umorený a že sa na jeho hrobe zázraky dejú, otvorily sa mu oči. Oľutoval svoje dosavádne neprávosti, činil pokánie a složil svoju pápežskú hodnosť, ktorú mu Belisar menom cisárovnej udelil. Vyspovedal sa zo svojich hriechov, obdržal rozhrešenie a stal sa horlivým katolíkom. Kňažstvo Ríma prosilo ho, aby podržal hodnosť pápežskú. Odriekol sa bludovercov, vyriekol kliatbu cirkevnú na bohaprázdnu cisárovnu, stal sa veľkou podporou pravoverných kresťanov a neohrozeným obhájcom katolíckej pravdy. Áno, bol stálym vo sv. viere i vtedy, keď ho cisár Justinian II. do žalára hodil. Smelo riekol cisárovi do očú: «Hľaď, kam to povede, len Vigilia držíš v okovách, ale nie knieža apoštolov Petra!» I Belisar oľutoval svoje špatné skutky, v službe zlostnej a bohaprázdnej cisárovny proti sv. Silverovi konané. I dal krásny kostol v Ríme vystavať a v ňom nápisom potvrdiť, že svoj blud a zločin uznal a sa polepšil.

Sv. Silver vyobrazuje sa v rúchu pápežskom, ako drží v ruke putá.

Poučenie.

Sv. Silver bojoval neohrozene čo najvyššia hlava sv. cirkvi za čistotu viery oproti bludárom a bol hotový radšej svoj život položiť, než by bol dovolil, aby sa blud vo sv. cirkvi trpel. Ježiš Kristus a Jeho apoštolovia predpovedali všetky ťažkosti, prenasledovania a nebezpečenstvá, ktorým kresťanstvo vystavené bude pri jeho rozširovaní" predpovedali, že povstanú nepraví učitelia, ktorí pravú vieru napádať budú. Ale Kristus Pán prisľúbil tiež, že až do skončenia sveta učenie svoje a sv. cirkev brániť neprestane. Boh dopustil, aby Vigilius, ktorý sv. Silvera až do smrti prenasledoval, bludárskou cisárovnou natisnutý bol na trón pápežský. Po smrti sv. pápeža obávalo sa celé pravoverné kresťanstvo, že Vigilius do veľkého nebezpečenstva uvede sv. cirkev, že s bludovercami bude obcovať. Ježiš Kristus, ktorý povedal, že sv. cirkev ani brány pekelné nepremôžu, strážil nad ňou: a Vigilius nemohol jej uškodil Ježiš Kristus riadil tak srdce tohoto muža, že sa stal najväčším obhájcom katolíckej pravdy. Kresťane, Ježiš Kristus tak stráži nad svojou cirkvou, že všetko zlé k jej prospechu vie obrátiť. Keď teda počuješ, že zlosť ľudská natiskla na stolicu sv. Petra niekedy nehodného muža, nech ťa to nemýli, veď práve v tom ukazuje sa všemohúca a milosrdná ruka Pána, ktorá riadi a spravuje sv. cirkev, že pri tom všetkom neutrpela čistota viery žiadnu ujmu a sv. cirkev všetky pohromy prežila. Nepriatelia Boží používajú všetky prostriedky, aby zničili sv. cirkev; ale Ježiš Kristus nedá jej uškodiť a brány pekelné ju nepremôžu. I ďakuj Bohu, že si sa narodil v tejto sv. cirkvi, ktorá teba jedine vede ku spaseniu, keď jej učenie zachovávaš a podľa neho žiješ.

Modlitba.

Prispej ku pomoci, ó všemohúci Bože, našim slabosťam, aby sme na prítnluvu sv. Silvera, Tvojho mučeníka a najvyššieho biskupa, pod krížom protivenství neklesali, ale podporovaní zásluhami tohoto svätého v pravej viere živí boli a k večnému blahoslavenstvu dojsť mohli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána našeho. Amen.