Poučenie s modlitbami k sviatku Božieho Tela

Poučenie

Výročitým dňom ustanovenia Sviatosti Oltárnej je Zelený štvrtok. Cirkev do 13. storočia len v tento deň oslavovala túto pamiatku, lebo Kristus Pán skutočne vo štvrtok pred Veľkým Piatkom založil Sviatosť lásky. V tento deň však Cirkev nemôže sa úplne oddať radosti nad ustanovením najsvätejšej Sviatosti, lebo je to čas Kristovho utrpenia. Avšak cit vďačnosti a dôstojnosť tajomstva tejto Sviatosti Tela a Krvi Pánovej si vyžaduje, aby sa Sviatostnému Spasiteľovi vzdala verejná úcta. Táto slávnosť bola ustanovená na štvrtok po Trojičnej nedeli a volá sa: Božie Telo.

Pohnútku k založeniu tohto sviatku dala zbožná mníška Juliana z cistercitského kláštora na vrchu Kornillon v Lüttichu (Belgicko). Táto mníška venovala všetok voľný čas návšteve Sviatosti Oltárnej. Vo vytržení niekoľko ráz videla jasný mesiac s tmavým pruhom. Sám Spasiteľ ju poučil, že toto tienisté miesto na mesiaci znamená, že v cirkevnom roku chýba ešte jeden sviatok, ktorým by bola uctená Sviatosť lásky.

Viac rokov držala toto videnie v tajnosti, až ho konečne prezradila lüttišskému biskupovi Róbertovi, ktorý len v r. 1247 sviatok povolil v chráme sv. Martina, aj to len z návodu arcidiakona Jakuba Pantateona, neskoršieho pápeža Urbana IV. Biskup Róbert sa nedožil slávenia sviatku, ale po jeho smrti sa slávnosť rozšírila po celom biskupstve, ba aj inde. Keď sa Jakub Pantaleon stal pápežom r. 1264, nariadil sviatok Božieho Tela pre celú Cirkev; k sviatku složil sv. Tomáš Akvinský omšový a breviárový text ako aj pieseň: Chváľ, Sion, Spasiteľa, č. 269. – Pp. Kliment V. na cirkevnom sneme vo Vienne (Francúzsko) nariadil, aby sa sviatok Božieho Tela slávil vo štvrtok po Trojičnej nedeli. Zpočiatku sa slávnosť konávala len v kostole. Až Pp. Ján XXII. (1316-34) dal úpravu, aby sa slávnosť Božieho Tela konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Sviatosť Oltárna. V našich krajoch bol tento sviatok už v r. 1290. Hoci procesia so Sviatosťou je v celej Cirkvi, stavanie štyroch oltárikov je zvykom len v našich krajoch – v strednej Európe. Zvyk prišiel pravdepodobne z Nemecka, kde pri tejto procesii čítali na 4 strany sveta sv. evanjelium, aby boli oslobodení od živelných pohrom.

Význam sviatku. Veľká je radosť nad láskou Kristovou, ktorý nás nezanechal, ale ostal s nami pod spôsobom chleba a vína, za nás sa stále obetuje a je pokrmom duše našej, strediskom lásky i prameňom milosti. Spasiteľ v tento sviatok súc obsluhovaný kňazmi i veriacimi, uberá sa ulicami v nádhere bieleho pluviálu a iných rúch, za zvukov hudby, hlasu piesní, v záplave kvetín a zelených ratolestí, v dyme vonného tymiánu, v žiare svetiel pred pokľakajúcimi veriacimi, ktorí sa klaňajú sviatostnému Spasiteľovi, ktorý je skutočne prítomný medzi nimi.

Predobrazom tohto slávnostného nesenia Sviatosti Oltárnej v monštrancii bolo v Starom zákone nosenie Archy úmluvy, ktorej ľud vzdával úctu a poklonu, lebo v nej boly tabule desiatich Božích príkazov, manna a Áronov prút.

Slávnostnou procesiou s Velebnou Sviatosťou l. verejne vyznávame vieru v skutočnú prítomnosť Pána Ježiša vo Sviatosti Oltárnej; 2. vzdávame mu poklonu a úctu, lebo pred ním sa má zohnúť každé koleno. Preto keď skupiny procesie prechádzajú popred Sviatosť Oltárnu, nech si pokľaknú aspoň na jedno koleno. Taktiež treba pokľaknúť, a to na obidve kolená, keď kňaz dáva požehnanie so Sviatosťou; 3. vzdávame mu zadostučinenie za hanbu a potupu, ktorú mu židia činili posmešným klaňaním, ako aj za zneuctenie, ktorého sa mu dostáva vo Sviatosti Oltárnej od zlých katolíkov, nevercov a bludárov; 4. prosíme požehnanie pre ľud a celú krajinu; 5. vyznávame, že Kristus je Boh, ktorému patrí Božská úcta, ktorému sú  nebesia trónom, zem podnožkou a celý svet chrámom. 6. Oltáriky na 4 strany sveta znázorňujú nám, že so všetkých strán sveta má sa ľudstvo prísť pokloniť sviatostnému Spasiteľovi a má uznať čítané evanjelium, ktoré napísali 4 evanjelisti. Utešene a rázne sa o tejto slávnosti vyslovil svätosvätý snem Tridentský (zasadnutie XIII, hl. 5.). Chráň sa, milý kresťan, aby si na tejto slávnosti nebol prítomný len zo zvedavosti, ale drž sa zbožne a úctive a buď príkladom i iným. Ulice ozdobte zelenými stromkami a posypte zelenou trávou každý pred svojím domom, okná ožiarte sviečočkami a ozdobte kvetami; susedia zúčastnite sa na ozdobení oltárika; hlavným obrazom všetkých oltárikov nech je obraz Pána Ježiša; na oltáriku nech je voľné miesto pre položenie monštrancie; nech horia aspoň 4 sviečky; oltáriky postavte na takom mieste, aby sa pred ním mohla zastaviť celá procesia v troch-štyroch radoch; pri procesii netrhajte z ozdobných kvetov a stromkov; pred Sviatosťou nech dievčatá, čo boly pri prvom sv. prijímaní v tom roku, sypú, vozvyš vyhadzujúc kvety, chlapci nech však nesú zelené ratolesti a dvanásti zástupcovia ľudu zažaté sviečky (lampáše) ; všetci za procesie spievajte piesne; rozhovor odložte; pri požehnávaní sviatosťou všetci si pokľaknite; najkrajší je sprievod po štyroch alebo šiestich; nech sú ustanovení niekoľkí usporiadatelia, označení bielo-žltými páskami na ľavej ruke: na konci sa všetci vráťte s procesiou do chrámu.

Podľa cirkev. zákonníka can. 1291 koná sa na Božie Telo vo všeobecnosti len jedna procesia v jednom meste, a to z hlavného chrámu. Z ostatných chrámov sa procesia koná len v nasledujúcu nedeľu. – Cez celú oktávu Božieho Tela môže sa farská sv. omša slúžiť pred vyloženou Sviatosťou Oltárnou. Kto môžeš, poberaj sa do chrámu.

Súkromná modlitba

Božský Spasiteľu, Ježišu Kriste, shliadni milostive na slávnosť, ktorú Ti svätá Cirkev Tvoja dnes pripravuje. Obnov, očisť a posväť moje srdce, aby som bol(a) hodný(á) zúčastniť sa na tejto svätej radosti.

Vyznanie viery a úcty najsv. Sviatosti

Ježišu Spasiteľu, dnes slávime pamiatku noci Tvojho utrpenia, v ktorú si posledný raz jedol starozákonného veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi, a sám si sa stal novozákonným veľkonočným baránkom. Oslavujeme zázrak Tvojej lásky, ktorá premenila chlieb na Tvoje opravdivé telo a víno na Tvoju opravdivú krv. Takto si ustanovil trvalú obetu nového zákona na ustavičnú pamiatku svojho života, umučenia a svojej smrti a pripravil si nebeskú hostinu všetkým svojim verným. Verejne vyznávame svoju vieru v Tvoju skutočnú podstatnú prítomnosť v tejto najsvätejšej Sviatosti. Klaniame sa Ti a oslavujeme Ťa.

Pane, v slávnej ozdobe idú Tvoji kňazi a všetci veriaci pri chválospevoch, pri radostnom  zvuku hudby a ľúbeznom znení zvonov. Nosí sa najsvätejšia Oltárna Sviatosť v slávnom sprievode; cesty sú posypané kvietím a v procesiách ligoce sa kríž a zástavy. – Najvznešenejší Kráľu všetkých kráľov, Panovník všetkých panovníkov, Ty nepotrebuješ tejto zovnútornej slávy; čisté srdce je Ti oltárom a naša poslušnosť príjemnejšou, ako vonkajšia nádhera. Pokorná modlitba je pre Teba najľúbeznejšou vôňou a skutky milosrdenstva sú Ti najmilšími nevädnúcimi kvietkami, ktoré máme na cestu stlať tebe, večná Láska. Viera, nádej a láska kresťanských sŕdc, sú skvostným rúchom, v ktorom sa smieme priblížiť k Pánu Bohu svojmu.

Ale Ty, najslávnejší Priateľu ľudu, neopovrhol si ani plesaním nábožných synov a dcér, ktorí Ťa, ako dávno očakávaného Mesiáša, vo víťaznom sprievode uvádzali do jeruzalemského mesta nesúc v rukách palmové ratolesti, prestierajúc na cestu svoje šaty a prespevujúc Ti chválospev.

Večný Kráľu nebeského Jeruzalema, dožič, aby naša pobožnosť nebola len zovnútorná, ale aby bola výrazom vnútornej viery a opravdivej dokonalej lásky, ktorá horí v našich srdciach. Daj, nech Sviatosť, v ktorej dnes verejne vyznávame pravú a skutočnú Tvoju prítomnosť a ktorej sa klaniame, prinesie nám v živote i v smrti posilnenie a potešenie. Svojou milosťou sprevádzaj nás týmto plačlivým údolím, aby sme sa stali hodnými kedysi v nebi s tvári do tvári hľadieť na Teba a Teba chváliť a velebiť na veky vekov. Amen.