Za čias Herodesa, judského kráľa, žil kňaz, menom Zachariáš, z triedy Abiášovej. Mal ženu z dcér Áronových a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom, lebo žili bez úhony podľa všetkých prikázaní a predpisov Pánových. No nemali dieťa, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja už boli pokročilí vekom. Raz, keď jeho trieda prišla na rad a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského úradu losom mu pripadlo, aby vošiel do chrámu Pánovho a zapálil kadidlo. A všetok zástup ľudu modlil sa vonku v čase kadidlovej obety. Tu sa mu zjavil anjel Pánov, ktorý stál s pravej strany oltára kadidlovej obety. Keď ho Zachariáš uvidel, zľakol sa a prešla ho hrôza. Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba! Tvoja manželka, Alžbeta, ti porodí syna, ktorého nazveš Jánom. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie mnohých poteší. On bude veľký pred Pánom. Ani vína, ani iného opojného nápoja nebude piť a Duchom Svätým sa naplní ešte v lone svojej matky. Mnohých zo synov izraelských obráti k Pánovi, ich Bohu. On sám pôjde pred ním s duchom a mocou Eliášovou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich (priviedol) k múdrosti spravodlivých, a tak pripravil Pánovi dokonalý ľud.