Posvätím svoje veľké meno, znesväcované u národov, ktoré ste znesväcovali uprostred nich; i budú národy vedieť, že ja som Pán – hovorí Pán, Jahve –, keď na vás pred ich očami ukážem, že som svätý. I vezmem vás z národov a pozbieram vás zo všetkých krajín a zavediem vás na vlastnú pôdu. Potom budem na vás kropiť čistú vodu^[1], že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Pána chcem velebiť v každom čase, moje ústa budú ho vždy chváliť.

^[1] Izraeliti sa museli často očisťovať vodou (Ex 19,10; 30,17; Lv 15,19 n.; Nm 19). No tieto očisty im len pripomínali hriešnosť, ale dušu im naozaj od hriechov neočistili. V budúcnosti sám Boh bude vodou očisťovať svoj ľud a táto očista vytvorí v človeku nový nadprirodzený život a človek dostane Božieho ducha. Nemožno tu nepomyslieť na sviatosť svätého krstu.

A posvätím meno moje veľké, ktoré bolo poškvrnené medzi národami, ktoré ste poškvrnili medzi nimi;^[1] aby poznali národy, že ja som Pán, hovorí Pán zástupov, keď sa dokážem vo vás svätým pred nimi.^[2] Lebo vezmem vás z národov, a shromaždím vás zo všetkých zemí, a privediem vás do vašej zeme. A vylejem na vás vodu čistú,^[3] a budete očistení od všetkých škvŕn vašich, a očistím vás od všetkých modiel vašich. A dám vám srdce nové a nového ducha položím do prostred vás; a odoberiem kamenné srdce z tela vášho, a dám vám srdce z mäsa.^[4] Chcem velebiť Pána v každom čase;^[5] vždycky nech je jeho chvála v mojich ústach.

^[1] Toto posvätenie v úplnom smysle sa zasa vzťahuje na časy messiaanské. Preto aj Cirkev sv. tieto verše 23-28. číta pri omši sv. v stredu štvrtého týždňa v pôste.
^[2] Keď vy svojim životom a obcovaním dokážete, že som ja Bohom vaším.
^[3] Už učitelia židovskí vykladali to na očistenie duše a odpustenie hriechu, svätí otcovia a cirkev svätá rozumejú o krste svätom ako kúpeli znovuzrodenia.
^[4] Vyš. 11, 19.
^[5] V šťastí i v nešťastí. Chváľ Boha, keď ti útechu dáva (napomína sv. Augustín), chváľ ho, keď ti ju berie, preto že on je, ktorý ju dáva, on, ktorý ju berie; lebo seba neodoberie tomu, ktorý ho chváli.