Po horách skáče, po vŕškoch dupká. Milý môj je sťa srna abo sťa jeleníča. Hla, veď už stojí pred našim múrom. Okiencom hľadí, mriežkou sa díva. Môj milý začal a mi povedal: Hore sa, ponáhľaj sa, moja priateľka, holubica moja, krásava moja, a poď! Lebo, hľa, už je po zime, dážď prestal, pominul. Kvieťa sa kľuje po kraji našom, nadišiel spevu čas. Hrdličky hrkútanie po našom kraji znie. Na fige rané ovocie už bronie, roznáša vôňu vinič v rozkvete. Nuž, hor’ sa, moja priateľka, krásava moja, a poď. Holúbka moja v rozsadlinách skál, v úkryte zápolí, daj zrieť mi svoju tvár, daj slyšať mi svoj hlas, bo sladký je tvoj hlas, tak prekrásny tvoj obličaj!