Sv. evanjelista Lukáš píše o udalosti, ktorej pamiatku dnes svätíme, týmito slovami:«Povstanúc Maria v tých dňoch, odišla na hory a ponáhľala sa do mesta Júdovho. I vnišla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu» (Luk. 1, 39.). Keď totižto preblahoslavená Panna od archanjela Gabriela blahoslavené posolstvo prijala, že stane sa matkou Syna Božieho a archanjel jej oznámil, že i jej pokrvná Alžbeta syna porodí, zatúžila v citlivom srdci svojom, že pokrvnej svojej ku pomoci prispeje. I sostupovala prečistá Panna s hôr Galilejských na rovinu Esdrelonskú a ponáhľala sa po príkrych a smutných chodníkoch hore do tých kopcov skalnatých. A na tejto príkrej ceste, ktorou kráčala Panna útloveká, ožiarená leskom vyššej dôstojnosti, plná pôvabov nebeskej spanilosti, skláňaly kvietky v púšti pred ňou úctivé kalíšky svoje, cedry a palmy výšin Júdskych šeptaly jej chválu, vtáctvo obletovalo ju v povetrí a prespevovalo slávnostné piesne. S jakou rozkošou blížila sa Maria ku domu Zachariášovmu, aby tešila sa s nábožnou rodinou kňazskou nad šťastím, že jej požehnal v starobe Boh potomka, po ktorom tak veľmi túžila a aby pomáhala Alžbete, matke to horlivého budúceho predchodca jej božského Synáčka, v domácnosti! Keď preblahoslavená Panna vstúpila do domu, pozdravila Alžbetu a pri tomto pozdravení Matky Božej naplnené bolo dieťa Duchom svätým v živote matkinom. Preniknuté bolo milosťou Syna Božieho, človekom učineného, a zaplesalo v živote matkinom a Alžbeta, osvietená nadprirodeným svetlom, poznala tajomstvo Božieho vtelenia, i zvolala hlasom veľkým: «Požehnaná si Ty medzi ženami a požehnaný plod života Tvojho! A odkiaľ mi to, aby prišla matka Pána môjho ku mne? Lebo hľa, ako zavznel hlas pozdravenia Tvojho v ušiach mojich, zplesalo radosťou nemluvniatko v mojom živote. A blahoslavená, ktorá si uverila; lebo vykonané budú tie veci, ktoré sú povedané Tebe od Pána.» Keď takto sv. Alžbeta Pannu Máriu zvelebovala, povznešená bola duša preblahoslavenej Panny k Bohu, srdce jej prekypelo svätými pocitmi vďaky nad nekonečným milosrdenstvom Božím, i prespevovala chválospev: «Velebí duša moja Pána: a zplesal duch môj v Bohu, Spasiteľovi mojom, že shliadol na poníženie dievky svojej. Lebo hľa, od tejto chvíli blahoslavenou mňa nazývať budú všetky národy; lebo veľké veci učinil mi Ten, ktorý mocný je a sväté meno Jeho: a milosrdenstvo Jeho od pokolenia až do pokolenia bojacim sa Jeho. Učinil moc ramenom svojím: rozptýlil tých, ktorí pyšní sú v mysli srdca svojho. Sosadil mocných so stolice a povýšil ponížených. Lačných nakŕmil dobrými vecami a bohatých prepustil prázdnych. Ujal sa Israela, služobníka svojho, rozpomenul sa na milosrdenstvo svoje, ako bol hovoril k otcom našim, k Abrahámovi a plemenu jeho na veky.» Takouto nebeskou radosťou preplnené bolo srdce Márie nad milostiplnou budúcnosťou, keď za tri mesiace bavila sa v dome nábožných kňazských manželov. A keď priblížil sa čas pôrodu Alžbetinho, vrátila sa preblahoslavená Panna do Nazaretu a očakávala túžobne narodenie Spasiteľa sveta. Toto obcovanie Panny Márie s Alžbetou je dôkazom hlbokej jej pokory, srdečnej úprimnosti a lásky k blížnému.
A táto požehnaná udalosť pohla sv. matku cirkev, aby na jej pamiatku založila a svätila sviatok «Navštívenia Panny Marie.» Kedy tento sviatok uvedený bol začiatočné, nie je známo. V trinástom storočí, a síce roku 1247, pripomína sa na cirkevnom shromaždení v Le Mans vo Francúzsku. Sv. Bonaventura, generál rádu sv. Františka, vydal nariadenie, aby sa slávnosť táto v celom ráde po všetkom svete odbavovala. Všeobecne uvedený bol sviatok tento v cirkvi v pätnástom storočí. Príčinu k tomu zavdaly nepokoje a nešťastný rozkol v cirkvi, keď Boh dopustiť ráčil, že popri opravdivom nástupcovi sv. Petra i nepraví pápežia riadenie cirkvi si osobovali a veľké neporiadky v kresťanstve zapríčinili; tak, že jeden z nich opovážil sa opravdivého pápeža z cirkvi vyobcovať. Opravdivá a zákonitá hlava cirkvi, pápež Urban VI., utiekal sa k Panne Márii, aby ona, ktorá potrela hlavu odbojného hada, tomuto nešťastiu svojou mocnou prímluvou u Boha konec učinila. I naložil, aby sviatok «Navštívenia Panny Marie» po všetkom kresťanskom svete slávený bol, žeby Boh na prímluvu Márie ku svojej svätej cirkvi skloniť sa ráčil. I nariadil zvláštné hodinky dľa vzoru sv. Bonaventury denne odbavovať. Jeho nástupca, Bonifác IX. potvrdil nariadenie Urbanovo v prospech tohoto sviatku a vyznačil ho plnomocnými odpustkami. Na cirkevnom sneme v Bazileji odporúčalo a nariaďovalo sa zase slávenie tohoto sviatku. Pápež Pius IX. povýšil svätenie tohoho sviatku (duplex II. cl.), keď r. 1850, dňa 31. mája v svojom dekrete písal: «Pretože Pius od počiatku svojho pápežského panovania očividomú a najmocnejšiu ochranu blahoslavenej Panny Márie zakúsil, v tomto ale čase loďka Petrova so všetkých strán neobyčajnými búrkami zachvátená bola, tak že on sám z mesta sa vzdialiť a mohutné množenie sa zkazonosných zásad, ktoré najmä v cirkevnom štáte svoj bohaprázdny vplyv upevniť sa domáhajú, dlho oplakávať musel — potom rozvažoval, ako dňa 2. júľa, vo sviatok to «Navštívenia Márie,» jarmo vládu zaujavších v Ríme bolo ztrasené, a on o niekoľko dní na to zase ku riadeniu cirkevného štátu uvedený bol; uzavrel dľa príkladu svojich predchodcov, čo vždy trvajúci dôkaz vďakov oproti preslávenej Panne, aby tento sviatok na budúce v celom svete vyvýšeným spôsobom svätený boI.»
Sviatok «Navštívenia Panny Marie» spojený je úzko, ako vidíme, s osudami cirkvi a jej hlavných pastierov. Deň, v ktorom sviatok tento slávený býva, nebol ten ustanovený, v ktorom Maria Panna z Nazaretha odišla alebo v dome Zachariášovom zavítala, lež ten, v ktorom odobrala sa od Alžbety. Panna Maria prišla ku Alžbete v prvých dňoch apríla; bavila sa u nej asi za tri mesiace. Dňa 24. júna narodil sa Alžbete syn, sv. Ján Krstiteľ, a 1. júla bol deň jeho obrezania, a hneď bezprostredne žatým vrátila sa Panna Maria do Nazaretu. Cirkevný snem v Bazileje udáva príčinu, pre ktorú cirkev v deň návratu Panny Márie do Nazaretu slávi sviatok «Navštívenia Panny Márie,» lebo že v čase, v ktorom prišla ku Alžbete, totiž koncom marca a začiatkom aprila, odbavuje sa v cirkvi veľký týždeň a sviatok Vzkriesenia Pána. Miesto, v ktorom bývala Alžbeta, menujú niektorí Hebron; iní myslia, že Panna Maria navštívila sv. Alžbetu v mestečku Juthe, ktoré neďaleko Hebronu ležalo.
Poučenie.
Navštívenie Panny Márie ukrýva v sebe hlboké tajomstvo. Jaknáhle Maria Alžbetu pozdravila, naplnená bola táto Duchom sv. a jej synáček Ján bol v živote matkinom posvätený a od prvorodeného hriechu osvobodený. A tak stala sa Panna Maria nástrojom prvého posvätenia, ktoré Spasiteľ sveta ešte pred svojím príchodom na svet zapríčinil. Sv. Bernard hovorí, že Boh chcel tým na známosť nám dať, že Matka Božia vždy prispievať bude k nášmu blahoslavenstvu, že v tomto ohľade zvláštnu moc, áno i mimoriadnu lásku k ľudskému pokoleniu preukazovať neprestane.« Preto,» hovorí tento otec cirkvi, «vynakladajme všetku usilovnosť, žeby sme skrze Máriu ku Kristovi sa dostali, lebo Kristus prišiel k nám skrze Mariu.» A v skutku, na prosbu Matky svojej učinil Spasiteľ prvý zázrak v Káne, a tak predstavil nám Pannu Máriu ako darkyňu všetkých svojich milostí. Ona je prostriedkyňa našeho spasenia, vysvoboditeľkyňa sveta, učiteľka Božej pravdy, sprievodkyňa na cestách života, príčina života, útecha v trápeniach sveta, nádej v každom nebezpečenstve. S jakou nádejou môžeme teda vzývať preblahoslavenú Pannu Máriu! Jak ochotne pospiechala na pomoc Alžbete, tak ochotne prispeje i nám ku pomoci. A toto je prvá cnosť, ktorú obdivovať máme pri jej navštívení. Čo Matka Božia mohla očakávať, že ju Alžbeta navštívi. No ona, kráľovná sveta, ponáhľa sa na vrchy navštíviť Alžbetu, aby jej slúžila. Jaká to pokora! Alžbeta diví sa, že Matka jej Pána a Boha k nej prichádza.
A toto navštívenie Panny Márie má nám čo živý obraz pred očima sa skvieť, keď so svojimi blížnymi obcujeme. Maria nás učí, koho máme navštevovať a ako sa pri tom spravovať. Návštevy naše diať sa majú s vážnosťou a láskou. Láska viedla Máriu k návšteve, ona ponáhľala sa na hory, aby Alžbetu potešila a Jána posvätila. Vážnosť požadovala to, aby staršiu svoju pokrvnú navštívila a v prácach nápomocnou jej bola. Kresťane, nenavštevuj ľudí, jestli ti to láska a povinnosť nenakladajú; každá iná návšteva je zbytočná, alebo nebezpečná. Navštevuj nemocných, chudobných: žiada to láska. Zbytočné návštevy, ktoré ani z lásky, ani z povinnosti sa nekonajú, sú znakom nespokojného svedomia, alebo zkazeného srdca. Kto doma neobsedí, kto zaoberať sa nezná sám so sebou, so svojimi povinnosťami, so zdokonalovaním svojho umu, a najmä svojho svedomia, ten dokazuje, že to smutno vyzerá s jeho cnosťou a snažením po dokonalosti. Keď musíš niekoho navštíviť, čiň to na krátko a zriedka. Pri návštevách závisí mnoho od toho, aké vedú sa tam reči. Keď Panna Maria Alžbetu navštívila, pozdravila ju ako sa slušalo na pokrvnú a hneď obrátily obe reč svoju k Bohu. Či podobajú sa terajšie návštevy tomuto navštíveniu? Kresťane, posmech, hana, dvojsmyseľné slová o čistote, slová utrhačstva, slová samochvály — či sú nie tvojou zábavou? Daj pozor, aby si nič neriekol, čo by si neskôr obanoval!
Modlitba.
Večný Bože, ktorý si nám pri preblahoslavenej Matke Syna svojho taký prekrásny vzor pozemského obcovania s ľuďmi ukázal, udeľ nám milosti, aby sme tento nádherný vzor nasledovali a niekedy do spoločnosti Panny Márie vojšli. Amen.
|