Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa^[1], aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“^[2]

^[1] Druhá potešujúca myšlienka v Ježišovej rozlúčkovej reči je prisľúbenie Ducha Svätého. „Tešiteľ“ (gr. parákletos) má viacej významov: obranca, zástanca, pomocník, obhajca.
^[2] Tretia potešujúca myšlienka pre učeníkov a pre celú Cirkev je mystické zjednotenie s Kristom. Život a osud učeníkov i Cirkvi je tajomným a nadprirodzeným spôsobom zrastený s Ježišom. Veď celá Cirkev je Kristovo tajomné telo.

Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania. A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Tešiteľa^[1], aby s vami zostával na veky; Ducha pravdy^[2], ktorého svet^[3] nemôže dostať, preto, že ho nevidí, ani ho nezná^[4]; ale vy ho poznáte, lebo u vás ostane a vo vás bude. Nenechám vás sirotami, prídem^[5] zase k vám. Ešte máličko, a svet ma už neuvidí; no vy ma uvidíte^[6] lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň vy poznáte, že ja som vo svojom Otcovi, a vy vo mne a ja vo vás. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto mňa miluje, bude milovaný od môjho Otca, i ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.

^[1] Vlastne privolaného (na pomoc) zastávateľa, tešiteľa. I sám Spasiteľ je zastávateľom, tešiteľom.
^[2] T. j. ktorý udržuje pri Kristovi ľudí.
^[3] Telesní ľudia.
^[4] S ním sa nesnesie; Duch sv. a telesnosť sa nesnesú, jako svetlo a tma.
^[5] Prídem viditeľne po vzkriesení (Aug.), neviditeľne skrze Ducha sv. na Turíce (Cyril.)
^[6] Po vzkriesení a v nebi.