Kňaz a miništranti mierne sklonení pokračujú:  | ||
| ℣. Bože, ti obrać se oživiši ni. ℟. I ljudje vazveselet se o tebě. ℣. Javi nam, Gospodi, milost tvoju. ℟. I spasenje tvoje daj nam. ℣. Gospodi, usliši molitav moju. ℟. I vapaļ moj k tebě da pridet. ℣. Gospod s vami. ℟. I s duhom tvoim. | ℣. Bože obráť sa k nám a oživ nás. ℟. A ľud tvoj radovať sa bude v tebe. ℣. Ukáž nám, Pane svoje milosrdenstvo. ℟. A daj nám svoje spasenie. ℣. Pane vyslyš moju modlitbu. ℟. A volanie moje nech dôjde ku tebe. ℣. Pán s Vami. ℟. I s duchom tvojím. | |
Kňaz vystupuje k oltáru ako kedysi Ježiš Kristus na Kalváriu, aby tu Bohu priniesol najsvätejšiu obetu. V nasledujúcej modlitbe vyjadruje hlbokú úctu pred novozákonnou Svätyňou svätých, eucharistickým obetiskom, najsvätejším miestom v chráme, posväteným skutočnou prítomnosťou Božou. Najposvätnejšia časť starozákonného chrámu – svätyne - do ktorej smel vkročiť iba veľkňaz a to iba raz za rok, bola iba odtieňom novozákonného oltára, na ktorom sa obnovuje vykupiteľská obeta Kristova. Preto Cirkev svätá vkladá kňazovi do úst ďalšiu modlitbu, v ktorej opäť prosí o očistenie. | ||
| Pomolim se. Otimi ot nas, molim te, Gospodi, beyakonja naša: da k Svetim svetih čistimi misļmi spodobim se vniti. Hrstom Gospodem našim. Amen. | Modlime sa. Odním od nás, prosíme teba Pane, naše neprávosti, aby sme si zaslúžili vstúpiť s čistou mysľou do svätyne svätýň. Skrze Krista, Pána nášho. Amen. | |
Modlitbu zakončí sklonený nad oltárom a složenými rukami sa dotýka oltára, symbolu Krista. Potom bozká oltár, ako základný kameň, znázorňujúci Krista, pričom sa modlí ďalej: | ||
| Molim te, Gospodi, utežanji Svetih tvoih ihže moći sde sut, i vsěh Svetih: da otpustiti izvoliši vse grěhi moje Amen. | Prosíme teba, Pane, ráč mi odpustiť všetky hriechy pre zásluhy tvojich svätých, ktorých ostatky sú tu, i všetkých svätých. Amen. | |