Kňaz a miništranti mierne sklonení pokračujú:
℣. Bože, ti obračĭ se oživiši ni.   ℣. Bože, ti obrač se oživiši ni.
℟. I lûdie Ƴoi vĭzveseletĭ se o tebâ.   ℟. I ľudie vazveselet se o tebie. 
℣. Ěvi nam, Gӑi, milostĭ Ƴoû.   ℣. Javi nam, Gospodi, milost tvoju. 
℟. I sĭpasenie Ƴoe daždĭ namĭ.   ℟. I spasenie tvoje dažd nam. 
℣. Gӑi, usliši moliƳĭ moû.   ℣. Gospodi, usliši molitv moju. 
℟. I vaplĭ moi kĭ tebě da pridetĭ.   ℟. I vapľ moj k tebie da pridet. 
℣. Gospodĭ sĭ vami.   ℣. Gospod s vami. 
℟. I sĭ duhomĭ Ƴoimĭ.   ℟. I s duchom tvoim. 
Kňaz vystupuje k oltáru ako kedysi Ježiš Kristus na Kalváriu, aby tu Bohu priniesol najsvätejšiu obetu. V nasledujúcej modlitbe vyjadruje hlbokú úctu pred novozákonnou Svätyňou svätých, eucharistickým obetiskom, najsvätejším miestom v chráme, posväteným skutočnou prítomnosťou Božou. Najposvätnejšia časť starozákonného chrámu – svätyne - do ktorej smel vkročiť iba veľkňaz a to iba raz za rok, bola iba odtieňom novozákonného oltára, na ktorom sa obnovuje vykupiteľská obeta Kristova. Preto Cirkev svätá vkladá kňazovi do úst ďalšiu modlitbu, v ktorej opäť prosí o očistenie.
Pomolimĭ se.   Pomolim se.
Otimi otĭ nasĭ, molimĭ te, Gospodi, bezakoniâ naša: da kĭ Svetimĭ svetihĭ čistimi mislĭmi sĭpodobimĭ se vĭniti.   Otimi ot nas, molim te, Gospodi, bezakonja naša: da k Svetim svetich čistimi misľmi spodobim se vniti.  
Hrĭstomĭ Gӑemĭ našimĭ. Amenĭ.   Chrstom Gospodem našim. Amen. 
Modlitbu zakončí sklonený nad oltárom a složenými rukami sa dotýka oltára, symbolu Krista. Potom bozká oltár, ako základný kameň, znázorňujúci Krista, pričom sa modlí ďalej:
Molimĭ te, Gӑi, utežanii Svetihĭ Ƴoihĭ, ihĭže moči sĭde sutĭ, i vĭsěhĭ Svetihĭ:    Molim te, Gospodi, utežanji Svetich tvoich ichže moči sde sut, i vsiech Svetich: 
da pustiti izvoliši vĭse grěhi moe. Amenĭ.    da otpustiti izvoliši vse griechi moje. Amen. 
Kňaz a miništranti mierne sklonení pokračujú:
℣. Bože, ti obrač se oživiši ni.
℟. I ľudie vazveselet se o tebie.
℣. Javi nam, Gospodi, milost tvoju.
℟. I spasenie tvoje dažd nam.
℣. Gospodi, usliši molitv moju.
℟. I vapľ moj k tebie da pridet.
℣. Gospod s vami.
℟. I s duchom tvoim.
   ℣. Bože obráť sa k nám a oživ nás.
℟. A ľud tvoj radovať sa bude v tebe.
℣. Ukáž nám, Pane svoje milosrdenstvo.
℟. A daj nám svoje spasenie.
℣. Pane vyslyš moju modlitbu.
℟. A volanie moje nech dôjde ku tebe.
℣. Pán s Vami.
℟. I s duchom tvojím.
Kňaz vystupuje k oltáru ako kedysi Ježiš Kristus na Kalváriu, aby tu Bohu priniesol najsvätejšiu obetu. V nasledujúcej modlitbe vyjadruje hlbokú úctu pred novozákonnou Svätyňou svätých, eucharistickým obetiskom, najsvätejším miestom v chráme, posväteným skutočnou prítomnosťou Božou. Najposvätnejšia časť starozákonného chrámu – svätyne - do ktorej smel vkročiť iba veľkňaz a to iba raz za rok, bola iba odtieňom novozákonného oltára, na ktorom sa obnovuje vykupiteľská obeta Kristova. Preto Cirkev svätá vkladá kňazovi do úst ďalšiu modlitbu, v ktorej opäť prosí o očistenie.
Pomolim se.
Otimi ot nas, molim te, Gospodi, bezakonja naša: da k Svetim svetich čistimi misľmi spodobim se vniti. Chrstom Gospodem našim. Amen.		   Modlime sa.
Odním od nás, prosíme teba Pane, naše neprávosti, aby sme si zaslúžili vstúpiť s čistou mysľou do svätyne svätýň. Skrze Krista, Pána nášho. Amen.
Modlitbu zakončí sklonený nad oltárom a složenými rukami sa dotýka oltára, symbolu Krista. Potom bozká oltár, ako základný kameň, znázorňujúci Krista, pričom sa modlí ďalej:
Molim te, Gospodi, utežanji Svetich tvoich ichže moči sde sut, i vsiech Svetich: da otpustiti izvoliši vse griechi moje. Amen.   Prosíme teba, Pane, ráč mi odpustiť všetky hriechy pre zásluhy tvojich svätých, ktorých ostatky sú tu, i všetkých svätých. Amen.