Svätý pápež Pius, prvý tohoto mena, narodil sa v meste Akvileji v Itálii. Jeho otec Rufinus pozoroval pri svojich dvoch synoch veľké duševné vlohy a zaviedol ich do Ríma, aby sa tam vo vedách vzdelali. Starší syn Hermes stal sa chýrnym spisovateľom. Pius vyznačoval sa usilovnosťou vo vedách bohosloveckých, nábožnosťou a svätým životom. I prijatý bol po dokončených štúdiách medzi rímských kňazov. Ako zbožný a horlivý kňaz slúžil mnohé roky sv. cirkvi.
Toho času panoval v Ríme cisár Antonin Pius a kresťania požívali na čas svätý pokoj. Roku 142 po Kristu Pánu zomrel svätý pápež Hyginus. Kňazstvo a veriaci ľud vyvolili si jednohlasne za jeho nástupcu zbožného a cnostného Pia. Horlivé začal nový pápež pracovať na rozšírení sv. cirkvi v Ríme, keď videl, že cisár Antonin kresťanom praje a ich neprenasleduje. Neunavene staral sa, aby čistota učenia Kristovho narušená nebola. Vytvoril z cirkvi bludoverca Valentína. A keď druhý vyobcovaný bludoverec, menom Marcion po smrti sv. Hygina z Pontu do Ríma sa vrátil a o prijatie do sv. cirkvi žiadal, nechcel ho svätý pápež prijať, kým svoj blud neodvolá, výstupný svoj život nenapraví a pokánie dostatočné neučiní. Bludár neurobil to a nebol do obcovania cirkevného pripustený.
Sv. Otec Pius I. vydal mnohé blahonosné nariadenia. Nariadil, aby kňazi pri slúžení sv. omše boli veľmi pozorliví, žeby Telo Božie a Krv Kristova neboly znevážené. I vyniesol pokuty pre tých kňazov, ktorí najsvätejšiu Sviatosť oltárnu nepozorne by znesvätili. Jeho nariadenie znelo: «Nech činia pokánie za štyridsať dní, keby niečo (z Božieho Tela alebo Krve) na zem padlo; keby na oltár, za tri dni; keby na vrchnú plachtu, za štyri; keby na spodnú pretiekla (Krv), za deväť dní, keby až na štvrtú, za dvadsať dní. Kdekoľvek padne, keď sa môže zdvihnúť, nech sa jazykom zdvihne; keď nie, nech sa obmyje alebo vyškriabe. Čokoľvek sa obmyje alebo vyškriabe, nech sa spáli a popol nech sa vo svätyni uschová.» Nariadil, aby sa Božie Telo starostlivé opatrovalo a len ku zbožným účelom upotrebovalo.
On určil spôsob, akým majú byť mníšky posviacané. Horlil proti zneužívaniu prísahy pri malichernosťach. Niektorí cirkevní spisovatelia tvrdia, že teplé kúpele v Ríme prestaval na chrám a sv. Potenciane ku cti ho zasvätil, v ktorom každodenne svoju pobožnosť vykonával a ktorý štedre podporoval.
Jak veľmi staral sa o svoje stádo čo najvyšší pastier sv. cirkvi, dosvedčuje nám jeho pastiersky list, ktorý písal Justusovi, biskupovi v meste Vienne vo Francúzsku. Medzi mnohými blahonosnými poučeniami píše mu sv. pápež Pius: «Maj starosť o to, aby svätí mučeníci po svojej smrti, čo údovia Ježiša Krista, ctihodné hroby obsiahli, ako starali sa o to apoštolovia, keď sv. Štefan dokonal. Nezanedbaj navštevovať svätých vyznavačov v ich väzeniach; posilňuj a upevňuj ich vo viere. Rozvažuj v duchu Božom utrpenia svätých a daj si záležať na povzbudzovaní, aby neohrozene stáli. Preukazuj sa oproti svojim kňazom a druhým sluhom Božím nie ako pán, ale čo taký, ktorý prišiel slúžiť. Bráň a ochraňuj veriacich skrze modlitbu a svoju svätosť. Mnoho našich bratov, ktorých mená ti Atalus sdelí, prestálo boj pred tyranmi a odpočívajú teraz v pokoji. Konečne ti sdeľujem, že zjavený mi je môj blízky konec. Pamätuj teda na mňa pri najsvätejšej obete. Pozdravujú ťa všetci údovia obce Ježiša Krista v Ríme.»
Sv. pápež Pius I. ustanovil, aby slávnosť vzkriesenia Pána a Spasiteľa nášho v nedeľu sa odbavovala a nahováral i maloasijské kresťanské obce, aby pri slávení Veľkej noci s rímskou cirkvou sa shodovaly. Mnohých kňazov a diakonov vysvätil, sedemnásť biskupov poslal riadiť rozličné cirkvi.
Roku 150 po Kristu Pánu začal i cisár Antonín prenasledovať sv. cirkev. Mnohí kresťania vykrvácali za sväté učenie Spasiteľovo.I sv. pápež Pius neušiel prenasledovaniu. Bol chytený, mučený a konečne roku 157, dňa 11. júla mečom sťatý. Jeho telo pochované bolo na úpätí kopca Vatikánskeho. Ostatky jeho odpočívajú teraz v chráme sv. Petra na Vatikáne v Ríme. Čo pápež riadil sv. cirkev za 15 rokov, 5 mesiacov a 27 dní.
Sv. Pius I. vyobrazuje sa v pápežskom rúchu, s mečom pod nohami.
Poučenie.
Svätý pápež Pius (Nábožný) I. objavoval vo všetkých slovách a skutkoch svojich veľkú nábožnosť. On nariadil pokuty pre kňazov, ktorí by nepozornosťou Sviatosť oltárnu zneuctili. V pastierskych listoch svojich odporúča ctiť ostatky svätých. Kresťania, opravdivá zbožnosť požaduje od teba, aby si Boha ctil a miloval, pretože je On najvyššia bytnosť, ktorá ťa stvorila, zachováva a riadi. Spolu cti všetko, čo vsťahuje sa na Boha, ako sväté obrady cirkevné, procesie, verejné modlitby a iné služby Božie. Všetko je sväté v dome Božom, preto maj ho vo veľkej úctivosti. Ctiť máš i rodičov svojich, ktorých ti Boh dal; lebo oni sú Jeho námestníci. Ako konáš túto sv. povinnosť? Či ich nezarmucuješ svojou neláskou ? Či uspokojuješ ich túžby, ako môžeš a vládzeš ? Keď tvoji rodičia svet tento už opustili, cti ich pamiatku, modli sa k Bohu za ich duševné spasenie. Toto je posledná, ale i najlepšia služba, ktorú im preukázať môžeš. Cti i svojich predstavených, lebo oni sú druhí námestníci Boží na zemi. Poslúchaj ich. Keby ale nepravé veci žiadali, poslúchaj Boha a modli sa za nich. Cti i blížnych svojich; lebo Kristus Pán povedal: «Milovať budeš blížného svojho, ako seba samého.
Modlitba.
Ó Bože, popraj nám na prímluvu sv. Pia, Tvojho sluhu a mučeníka, milosť opravdivej zbožnosti, žeby sme vždy to činili, čo a ako Ty, ó Bože, si to žiadaš. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
|