Roku 1481 narodil sa v Benátkach (Venedigu) sanátorovi Angelovi Emilianu a jeho manželke Dionore syn, menom Hieronym. Otec zomrel nezadlho; ale matka vychovávala starostlivé Hieronyma a druhé svoje dietky v bázni Božej. Keď Hieronym vyrástol, stal sa proti svojej vôli vojakom. I vyznačil sa v bitkách, ktoré bohatá republika Benátska často viedla s Turkami, tak že nezadlho stal sa veliteľom pevnosti Kastelnuovo na brehu Dalmácie. Nepriateľ zaujal po tuhom boji pevnosť, Hieronym upadol do zajatia a uvrhnutý bol do ťažkého žaláru. Táto odlúčenosť od sveta otvorila mu oči. I začal rozmýšľať o svete a jeho márnosťach. Často volal vo svojej osamelosti v žalári: «Aké obete priniesol som pre bláznivú a namyslenú vojenskú česť! A ako málo činil som posiaľ pre Teba, ó Pane, pre svoju biednu dušu a pre večný život! Aby som zavčasu hodnosť dosiahol a za niekoľko rokov ju podržal, nespával som toľké noci, čo vojak vzdoroval som toľkým nebezpečenstvám. A aby som večnú hodnosť dosiahol, bola mne nešťastnému každá obeta priveľkou, každého času drahou!» Toto rozjímanie priviedlo ho k tomu, že skrúšene modliť sa začal. I prosil preblahoslavenú Pannu o prímluvu, žeby ho Boh čo skôr z väzenia vysvobodil; i urobil sľub, že po vysvobodení do Trevísa putovať bude, hriechy svoje kajúcnosťou obmyje a život svoj službe Božej posvätí. Jedného večera počul, že k jeho väzeniu niekto sa blíži. Dvere sa otvorily, zahalená ženská postava vstúpila dnu, sňala mu putá, podala mu mlčky kľúč a zmizla. Hieronym nasledoval ju zadivený, prešiel nepozorovaný pomedzi stráže, prišiel šťastne do Trevísa a zavesil svoje putá s najhorúcejšími citami vďaky na oltár preblahoslavenej Panny Márie. Z Trevísa vrátil sa do rodného mesta Benátok a žil tam láske k blížnym, lebo práve toho času vypukla tam nákazlivá nemoc. I vyhľadával nemocných, opatroval ich a podporoval, ako len mohol.
Usilovne učil sa bohoslovecké vedy a roku 1518 stal sa kňazom. Po rodičoch mal veľký majetok; tento obrátil k pomáhaniu blížnym. Nešťastie detí, ktoré túlaly sa ulicami mesta, ležalo mu veľmi na srdci; on vedel, že z týchto opustených a zanedbaných detí len hriešnici a zločinci vyrastajú. I kúpil dom a v ňom shromažďoval tieto opustené siroty, staral sa o ich pokrm, odev a kresťanské vyučovanie. Neskôr založil takéto opatrovne pre opustené deti i v mestách Brescii, Bergame a inde.
Zbožný Heronym vedel, že po italských mestách veľká necudnosť panuje. I prosil vrchnosti, aby tomu prietrž urobily a verejné necudné domy pozatváraly. Sám založil domy, v ktorých padlé kajúcné dievky útočište našly. Mnoho osočovania a prenasledovania musel pre toto znášať; ale svätý muž podstúpil rád tento boj, keď len duše pre večnosť získať mohol.
Biskup dovolil mu, že mohol po mestách a dedinách zanedbaných kresťanov vo sv. náboženstve vyučovať.
Toto účinkovanie pohlo mnohých kňazov a svetských, že jeho príklad nasledovali. Nezadlho pripojili sa k nemu. Roku 1528 založil v dedine Somaske, ktorá neďaleko Milána ležala, kláštor pre seba a svojich učeníkov, ktorí pod jeho správou kresťanskej výchove opustených detí sa venovali. Títo jeho učenníci dostali meno regulovaných klerikov zo Somasky, alebo i Somaskovia. Neskôr menovaný bol ich rád Kongregáciou svätého Majola, dľa kostola toho mena v Pavii, ktorého správu svätý Karol Borromejský tomuto rádu sveril. Úlohou ich bolo, starať sa o opustené deti, o chorých, bláznivých a chudobných. Neunavene cestoval svätý zakladateľ, aby rád svoj bohumilý po svete rozšíril. Po mnohých rokoch vrátil sa svätý Hieronym do Samasky a chystal sa tam v jednej jaskyni ku smrti.
Roku 1535 zúrila v Itálii nákazlivá nemoc. Svätý Hieronym opatroval nemocných a bol sám ňou zachvátený. Toho istého roku dňa 8. februára odovzdal svoju zbožnú dušu Pánu Bohu svojmu. Pri hrobe jeho v kostole svätého Bartolomeja v Somaske dialy sa mnohé divy. Pápež Benedikt XIV. vyhlásil ho za blahoslaveného a pápež Klemens XIII. za svätého. Roku 1540 potvrdený bol rád jeho, ktorý ale svoje kláštory len v Itálii a katolíckom Švajcsku udržuje.
Sv. Hieronym Emilian vyobrazuje sa ako väzeň.
Modlitba.
Ó Bože, popraj nám skrze zásluhy a orodovanie sv. Hieronyma, ktorého si sirotám za útočište a otca ustanovil, žeby sme ducha detinského, dľa ktorého Tvojimi dietkami menovaní bývame a v skutku sme, verne v sebe prechovávali. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
|