Svätá Praxedis narodila sa začiatkom prvého kresť. storočia v Ríme. Bola dcérou bohatého rímského radcu Pudensa, ktorý vyznačoval sa veľkou nábožnosťou a skvelými kresťanskými cnosťami. Jej sestrou bola sv. Pudenciana.
Keď zbožný otec Pudens zomrel, nevydala sa krásna a cnostná Praxedis; ale vyvolila si za ženícha, nebeského Spasiteľa, aby tak nikým neviazaná, život svoj láske k blížnym venovať mohla. Toho času panoval v rímskej ríši cisár Antonín Pius a kresťania požívali za čas pokoja. Cirkev svätú riadil svätý pápež Pius I. Celé mesto Rím ctilo bohatú a vznešenú pannu Praxedis pre jej cnosti. Veľké bohatstvo poskytovalo jej prostriedky, že mohla štedre podporovať chudobných a nemocných. Veľké peniaze vynakladala na stavanie a ozdobenie kresťanských chrámov.
Keď neskôr vypuklo prenasledovanie kresťanov, nebála sa smrti, neohrozene vstupovala do žalárov, v ktorých nevinní kresťania pre sv. vieru trápení boli, tešila ich, napomínala ku vytrvanlivosti; a keď mučeníckou smrťou dokonali, kupúvala ich telá od žoldnierov pohanských a pochovávala ich kresťanským spôsobom. Tak rozpráva dejepis cirkevný z toho času, že sv. panna Praxedis 23 mučeníkov slávnostne pochovala.
Skvelý jej dom v Ríme bol všeobecným majetkom kresťanov. Keď vypuklo ukrutné prenasledovanie, utiekal sa každý kresťan k nej. A Praxedis prijala každého prenasledovaného, starala sa oň s materskou láskavosťou a napomínala ho ku vyrtrvanlivosti. V dome, ktorý jej zbožný otec Pudens sv. cirkvi daroval a v ktorom počas prenasledovania odbavovaly sa tajne služby Božie, dala zhotoviť krstiteľnicu, v ktorej v jedny sviatky veľkonočné sv. pápež Pius I. jej 96 sluhov pokrstil, ktorých prepustila potom z otroctva na svobodu a starala sa štedre o ich zaopatrenie. V dome svojom netrpela pohana. Dňom i nocou modlievala sa; pôst jej bol taký prísny a neprestajný, že celkom oslabla. Pohanskí vladári neopovážili sa vkročiť do jej domu s ozbrojencami, lebo báli sa ľudu rímského, ktorý ju všeobecne ctil a miloval, pretože každému človeku v núdzi a neštastí pomáhala.
Keď besnota niektorých pohanských žretcov na najvyšší stupeň vystúpila a oni pohanský ľud a vladárov proti kresťanom zbúrili, že mnoho kresťanskej krve vyliato bolo; prosila Boha dňom a nocou, žeby ju k Sebe povolať ráčil, žeby nemusela dívať sa na to hrozné divadlo. Modlitbu jej vyslyšal milostivý Boh, i zomrela ľahkou smrťou dňa 21. júla roku 150.
Telo jej pochoval zbožný kňaz Pastor na rímskom hrobitove sv. Priscilly, ktorý ležal na salarskej ceste, a síce do toho istého hrobu, v ktorom odpočívaly už kosti jej otca sv. Pudensa a sestry sv. Pudenciany. Nad tým hrobom vystavaný bol neskôr kostol k úcte jej mena. Sv. Karol Borromejský dal neskôr kostol sv. Praxedis obnoviť a nosil od tohoto kostola pomenovanie svojej kardinálskej hodnosti.
Sv. Praxedis vyobrazuje sa čo panna, ako podporuje chudobných.
Modlitba.
Ó Bože, prispej nám ku pomoci, že by sme na ceste cnosti dľa príkladu sv. Praxedis, Tvojej panny a služobnice, kráčali a k Tebe sa dostali. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
|