Dnes slávi sv. cirkev pamiatku svätice Božej, ktorej život je odstrašujúcim, ale spolu i veľmi povzbudzujúcim, ktorá bola veľká v poblúdení vo svojej mladosti, ale tým väčšia potom vo svojej kajúcnosti. Preto povedal o nej nebeský Spasiteľ: «Maria najlepšiu stránku vyvolila.» Áno, Ježiš ju predstavoval čo vzor, že o jej dobrom skutku hovoriť sa bude, kým len evanjelium ohlasovať sa neprestane.
Maria Magdaléna narodila sa v zámku v Bethanii, ktorý bol asi hodinu cesty od Jeruzalema vzdialený. Rodičia jej boli bohatí a vznešení. Brat jej menoval sa Lazar, sestra Marta. Po smrti rodičov rozdelily sa deti s majetkom ich. Lazar a Marta podržali si Bethaniu a žili cnostné a bohabojné. Maria dostala statok Magdale pri jazere Genezarethskom v Galileji, od ktorého i meno Magdaléna dostala. Maria oddala sa, zvedená bohatstvom a hriešnymi pochlebníkami, na svojom skvelom zámku bohaprázdnemu a necudnému životu. Necudnosť svoju pred nikým neukrývala, ale verejne ju páchala. Každý počestný človek vyhýbal jej a menoval ju len «verejnou hriešnicou.» Lazar a Marta smútili nad jej bohaprázdnym životom, robili jej výčitky. Všetko darmo; ona žila ešte necudnejšie. Toho času hlásal Ježiš slovo spasenia v Judsku. Keď ho Lazar so sestrou Martou počul, nasledovali Jeho božské učenie. Starostlivá Marta upozornila hriešnu sestru na Ježiša Krista. Hriešnica zo zvedavosti priblížila sa k zástupom, ktoré slová večného života dychtivé poslúchali, keď Spasiteľ do Galileje zavítal. A lúč Božieho smilovania zasiahol jej hriešne srdce. Bežala domov, odhodila svoje skvostné okrasy a nádherné šaty, rozpustila umele spletené vlasy a dala sa do usedavého plaču nad svojím hriešnym životom. I vzdychala: «Či možno mi priblížiť sa k tomu Svätému? Keby som Mu mohla sveriť bôľ srdca svojho, čo som i najväčšou hriešnicou! Či Ho smiem o smilovanie prosiť? Či by ma vyslyšal? » A vnútorný hlas jej odpovedal: Môžeš. On je milostivý, on ťa k sebe pripustí. Veď On povedal, že v nebi je väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, než nad deväťdesiatdeviatimi spravodlivými. On smiluje sa nad tebou.
Milosť Božia ponúkala Máriu Magdalénu, aby osvobodila sa od hroznej neistoty, či smiluje sa Spasiteľ nad ňou. I vzala hneď drahocennú masť a išla Ježiša Krista vyhľadať. Keď počula, že nachádza sa v dome prísneho a pyšného farizeja Šimona, ktorý ňou opovrhoval: nečakala príležitosť, kým bude môcť s Ním sama sa shovárať, nebála sa, že ju z počestného toho domu vyženú. Nepokoj jej kajúcneho srdca skoro ju umoril. Vbehla do jedálne, nedbala na početných shromaždených, ktorí pri stole sedeli, hodila sa na kolená k nohám Ježišovým, pokropila ich hojnými horkými slzami, usušila ich rozpustenými vlasami, poľúbila ich a pomazala drahocennou voňavou masťou. V hlbokom bôle pohrúžená vzychala a neopovážila sa slovíčka prehovoriť, lež očakávala slovo smilovania. Farizej Šimon mysle! si, keď to videl: «Keby tento bol prorok, vedel by, ktorá a jaká je to žena, ktorá dotýka sa ho, lebo je hriešnica!» Ježiš poznal jeho myšlienky, i riekol: «Mám ti niečo povedať.» Pyšný farizej Šimon odpovedal: «Majstre, povedz!» A Spasiteľ rozprával: «Dvaja dĺžnici boli jednému veriteľovi dlžní: jeden bol dlžen päťsto peňazí a druhý päťdesiat. A keď nemali, zkade by zaplatili, odpustil im obom. Ktorý ho teda viacej miluje ?» Šimon odpovedal: «Mám za to, že ten, ktorému viac odpustil.» I riekol Ježiš: «Dobre si rozsúdiI.» A obrátil sa Spasiteľ ku vzdychajúcej Márii, i riekol Šimonovi: «Vidíš túto ženu? Vstúpil som do tvojho domu, a vody nohám mojim nedal si; ale táto slzami smáčala moje nohy a utierala svojimi vlasy. Poľúbenie si mi nedal, ale táto ako vošla, neprestala ľúbať moje nohy. Olejom nepomazal si moju hlavu; ale táto masťou mazala moje nohy. Preto hovorím ti: odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala; komu odpúšťa sa menej, menej miluje.» A k Márii Magdalene riekol Ježiš: «Odpúšťajú sa ti hriechy!» Farizeji, ktorí pri stole sedeli, mysleli si: «Kto je tento, ktorý i hriechy odpúšťa?» Ježiš to vedel a preto riekol k Márii Magdalene: «Viera tvoja ťa spasenou učinila; iď v pokoji!»
A Maria Magdaléna odišla v pokoji, nebola viac hriešnicou, ale prísnou kajúcnicou. Ona išla bez seba od radosti a napravila verejné pohoršenie verejným pokáním. Ona išla, aby svätý život viedla, ale nemohla viacej žiť bez láskavého Spasiteľa, nemohla odvrátiť ani na okamžik myšlienky svoje od Neho. Na každé miesto nasledovala ho s inými svätými ženami, obsluhovala osvoboditeľa a ochrancu svojej biednej duše.
Kedykoľvek Ježiš navštívil priateľa svojho Lazara v Bethanii, poslúchala Maria Magdaléna slová Jeho najpozornejšie pri nohách Jeho. Marta, sestra Lazarova a Magdalenina, obsluhovala ho raz veľmi starostlivé a pretože mala mnoho práce, pristúpila k nemu, keď horlivé učil prítomných, a riekla: «Pane, či nedbáš, že sestra moja nechala ma samú slúžiť? Preto povedz jej, nech mi pomôže.» Ježiš pozrel na Máriu Magdalénu, ktorá pri Jeho nohách kľačala a na každé slovo spásy pozor dávala, obrátil sa k Marte a riekol: «Marta, Marta! Veľmi si starostlivá a zarmucuješ sa pri mnohých veciach; ale jedného je zapotreby. Maria najlepšiu stránku vyvolila, ktorá nebude odňatá od nej.» Maria Magdaléna mala len jednu starosť, a tá bola najpotrebnejšia, starosť to o dušu svoju. Preto ospravedlnil ju Ježiš u starostlivej sestry Marty.
Keď bol Lazar zomrel, prišli mnohí priatelia, aby Martu a Máriu Magdalénu tešili. I Kristus Pán blížil sa ku Bethanii. Marta riekla ticho ku sestre Márii Magdalene: «Majster je tu a volá ťa.» Ona vstala rýchlo a išla k nemu, lebo bol ešte na tom mieste, kde bola Marta proti nemu vyšla. Keď videli Židia, ktorí ju v dome tešili, že vstala a išla, poberali sa i oni za ňou a hovorili: «Ide k hrobu, aby tam plakala.» «Keď prišla k Ježišovi, padla k Jeho nohám a riekla: «Pane, keby si tu bol býval, brat môj nebol by umrel.» A Ježiš zarmútil sa, išiel k jeho hrobu, v ktorom už štyri dni bol pochovaný a vzkriesil ho z mŕtvych.
Týmto skutkom milosrdenstva preplnené bolo a pohnuté srdce kajúcnej Márie Magdalény ku najväčšej láske oproti Božiemu Spasiteľovi a ona hľadala príležitosť, aby sa mu povďačnou preukázala. Niekoľko dňami pred Veľkou nocou prišiel Ježiš zase do Bethanie, kde bol vzkriesil Lazara. I pripravili mu večeru u Šimona, ktorého bol od malomocenstva (prašiny) osvobodil, a Marta posluhovala. Lazar sedel s ním za stolom. O chvíľu prišla Maria Magdaléna, doniesla alabastrovú nádobu, naplnenú drahou masťou z nardového klasu, rozbila alabastrovú nádobu a vyliala masť na hlavu Spasiteľovu. Boli tam niektorí, ktorí hovorili: «I prečo stala sa táto strata masti ? Mohla byť predaná tá masť za viacej než tristo peňazí a dané to chudobným Spasiteľ, ktorý znal srdce Magdalenino, pokarhal ich: «Nechajte ju; prečo jej to za zlé máte? Dobrý skutok urobila nado mnou. Veď chudobných máte vždy medzi sebou; a keď budete chceť, môžete im dobre činiť: mňa ale vždy nebudete mať. Ona čo mohla, urobila: predišla, aby pomazala telo moje k pohrabu. A hovorím vám: kdekoľvek kázané bude toto evanjelium po všetkom svete, i čo učinila ona, bude rozprávané na jej pamiatku.
Keď Spasiteľ sveta dokonať mal dielo spasenia a apoštolovia ho opustili, išla Maria Magdaléna s Matkou Jeho Máriou, s Máriou Kleofášovou a s apoštolom Jánom až pod Jeho kríž. Aký duševný a smrteľný bôľ lomcoval jej srdcom! Kto ho opíše? Najsvätejší, najnevinnejší Syn Boží visel na potupnom dreve kríža a volal: «Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?!» Nebo a zem triasly sa hrôzou nad ukrutnou smrťou Bohočloveka, a ona stála pod krížom a odprevadila ho až k hrobu. A bola by ostala pri hrobe, keby nebol blížil sa veľký sviatok veľkonočný. No, sotva skončila sa Veľká noc, bežala na úsvite s inými zbožnými ženami k hrobu a chcela telo Pána a Spasiteľa svojho pomazať vonnými masťami, aby ho pred skorým porušením zachovala. Cestou nemala inej starosti len tú, kto ten veľký kameň od Jeho hrobu odvalí. Preto predbehla druhé zbožné ženy. S túžbou bežala ku skalnej jaskyni, našla kameň odvalený a hrob prázdny. Naľakaná utekala hneď od hrobu dolu do mesta k Petrovi a Jánovi a zkríkla: «Vzali Pána z hrobu, a nevieme, kam ho položili!» Sv. apoštolovia Peter a Ján ponáhľali sa k hrobu a našli ho prázdny. Nábožné ženy Maria Jakubova, Salome a iné, ktoré za Máriou Magdalénou k hrobu boly prišly a tam posiaľ čakaly, riekly, že videli anjela v hrobe, ktorý im riekol: «Nebojte sa! Ježiša hľadáte Nazaretského, ukrižovaného? vstal, niet ho tu; hľa miesto, kde ho boli položili. Ale iďte, povedzte učeníkom Jeho a Petrovi, že vás predíde do Galilee: tam ho uzrete, ako vám povedal.»
Keď apoštolovia a nábožné ženy odišli, vrátila sa Maria Magdaléna ku hrobu, stála pri ňom a horko plakala. Veď ona nemohla sa odlúčiť od toho bolestného miesta, kde jej Spasiteľ tri dni odpočíval! A keď plakala, naklonila sa a pohliadla do hrobu. Tam uzrela dvoch anjelov v bielom rúchu, jedného pri hlave a druhého pri nohách, kde bolo položené telo Ježišovo. A oni pýtali sa jej: «Ženo, čo plačeš?» Toto zjavenie nepredesilo ju, veď ona chcela videť len svojho Spasiteľa. Preto riekla: «Vzali Pána môjho, a neviem, kde ho položili Keď to povedela, obrátila sa v žiale svojom naspäť, i uzrela cudzého muža, ktorého pre slzy nepoznala a ktorý sa jej pýtal: «Ženo, čo plačeš, koho hľadáš?» Nazdála sa, že je to záhradník, začala veľmi nariekať a prosila: «Pane, keď si ho ty vzal, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.» A Ježiš pohnutý jej vernosťou a láskou, zvolal známym jej hlasom: «Maria!» Nebeská blaženosť naplnila jej srdce, nikdy nepocítená slasť prebehla jej telom, pozrela hore, videla a poznala Spasiteľa, i vykríkla: O môj Učiteľu! I vrhla sa k Jeho nohám a chcela ich objať. Ježiš riekol jej láskavé: «Nedotýkaj sa ma, lebo som ešte nevystúpil ku svojmu Otcovi; ale iď k mojim bratom a povedz im: vstupujem k Otcovi svojmu a k Otcovi vášmu, k Bohu svojmu a k Bohu vášmu!» Maria Magdaléna bola teda z priateľov Ježišových prvá, ktorá bola tak šťastná, že uzrela vzkrieseného Spasiteľa A táto milosť bola najkrajšou odplatou pre jej láskyplnú kajúcnu dušu! Áno, vytrvalá láska kajúcnej hriešnice bola veľkou milosťou odmenená, lebo bola prvá, ktorá ho osláveného uzrela a radostnú zprávu zaniesť mohla apoštolom, že vstal z mŕtvych a vystúpi do neba k Otcovi svojmu.
Maria Magdaléna oznámila apoštolom a učeníkom Kristovým radostnú a veľavážnu tú zvesť. A od tohoto času nič nehovorí o nej sv. Písmo.
Ústné podanie hovorí, že Maria Magdaléna ostala po na nebe vstúpení Ježiša Krista v Bethanii pri Jeruzaleme, až kým sv. Štefan nebol ukameňovaný. Potom odišla so svojím bratom Lazarom a sestrou Martou za Pannou Máriou a sv. Jánom do Efesu. Keď časom vypuklo tu prenasledovanie kresťanov, trpela s bratom a sestrou mnoho. Tam žila i tá svätá žena Marcela, ktorá niekedy pod rečou Ježišovou bola zvolala: «Blahoslavený život, ktorý ťa nosil a blahoslavené prse, ktoré si požíval!» Pohania vysadili Magdalénu, Lazara, Martu, Marcelu a učeníka Pánovho Maximína na loďku bez kormidla a plachát a posotili na široké more. Božia prozreteľnosť nedala im na mori zahynúť, ako si to pohania žiadali, ale doplavili sa šťastne ku brehu Francúzska, kde teraz mesto Marseľ (Marseilles) stojí. Lazar a Maximín obrátili tam mnoho pohanov na sv. vieru a založili kresťanské obce, ktoré čo biskupi riadili: prvý v Marseli, druhý v meste Aixi. Marta a Marcela shromaždily okolo seba zbožné panny a žily svätý život. Maria Magdaléna vyhľadala si v horách jaskyňu a za tridsať rokov viedla kajúcny život. Biskup sv. Maximín zaopatril veľkú kajúcnicu sv. sviatosťami zomierajúcich a pochoval telo jej v chráme, ktorý neskôr jeho úcte zasvätený bol. Roku 1216 dal pápež Honorius III. jej ostatky preniesť do chrámu sv. Jána na Lateráne, kde oltár, v ktorom boly položené, ku jej pamiatke posvätil. Dľa jej mena nazvané sú mnohé ženské kajúcne rády.
Sv. Maria Magdaléna vyobrazuje sa v kajúcnom rúchu, ako Spasiteľovi, plačúc, slzami nohy umýva.
Poučenie.
Svätá Maria Magdaléna svieti nám najkrajším svetlom opravdivej kajúcnosti a dokonalej lásky ku Ježišovi, Spasiteľovi nášmu. Prvé slzy, ktoré vyliala, boly slzy kajúcnosti. Bežala za Spasiteľom do domu pyšného farizeja, ktorý ňou čo verejnou hriešnicou opovrhoval; trasúc sa premohla priradený cit hanby, odhodila od seba pýchu a ctižiadosť, nádheru a bohatstvo, hriech a neprávosť, i padla verejne k nohám Spasiteľovým a oplakávala kajúcne svoje ťažké hriechy. Nehanbila sa byť verejnou kajúcnicou, lebo sa hanbila, že bola verejnou hriešnicou. Všetko, čo jej slúžilo prv ku hriechu, slúžilo jej teraz ku kajúcnosti. Očima požadovala prv rozkoše; teraz si ich trela a z tých očú zakrvácaných vytláčala kajúcné horké slzy. Vlasy užívala prv k ozdobeniu svojej tváre; teraz má tie vlasy rozpustené a utiera nimi nohy Spasiteľove. Drahú masť potrebovala k natieraniu vlasov, aby voňaly; teraz masť tú vylieva na nohy Pánove. Ruky užívala k hriešnemu objímaniu; teraz rukama objíma nohy Ježišove. Ustama dávala necudné poľúbenie; teraz ľúba nohy Spasiteľove. Kresťane, kedy že ty také pokánie učiníš? Kedy oplačeš tak svoje hriechy? Prečo čakáš? Prečo nezvoláš s Jobom: «Poprajte mi trochu času, aby som nariekal ?»
Spasiteľ zahanbil pyšného farizeja, ktorý domnieval sa, že je spravodlivý, i dokázal mu v krásnom podobenstve, že Maria Magdaléna pre jej kajúcnu lásku väčšieho odpustenia a milosti je hodná, než on v domnelej svojej spravodlivosti. A ona zaslúžila si tohoto ospravedlnenia pre svoju horúcu kajúcnu lásku a vernosť k nebeskému Spasiteľovi. Keď ho apoštolovia zo strachu opustili, bola najšťastnejšou, keď mohla byť pri ňom. Odprevádzala ho na vrch Golgathu, ku hrobu a plakala pri ňom, kým nezaslúžila si milosť, že prvá uzrela vzkrieseného Spasiteľa. Kresťane, denne vidíš na kríži umierať svojho Spasiteľa. A nevyleješ ani jednu slzu? To preto, že nemáš útlo milujúce srdce k nebeskému Spasiteľovi, ako Maria Magdaléna.
Maria Magdaléna túžila po vzkriesenom Spasiteľovi a slzami kropila prázdny hrob Jeho. Ona cedila horké slzy za láskavým Spasiteľom, ktorého utratila. A keď všetci od hrobu odišli, ona neodchádzala, kým sa jej nezjavil. Tak činí opravdivá viera, pevná nádej, horúca láska k Bohu. Kresťane, ty prelievaš slzy pre maličkosť. A či nariekaš, keď si Spasiteľa utratil? Či ho vyhľadávaš? «Maria najlepšiu stránku vyvolila, ktorá nebude odňatá od nej,» riekol božský Spasiteľ o nej. Kresťane, nasleduj Máriu Magdalénu!
Modlitba.
Ó Bože, prosíme Teba, popraj nám tú milosť, aby sme sv. Máriu Magdalénu nasledovali v jej kajúcnosti a na jej prímluvu podporovaní boli ktorej prosba vyslyšaná bola a jej brat Lazar ku životu vzkriesený bol. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána našeho. Amen.
|