Svätá Anna bola iste zvláštnymi cnosťami a milosťami Božími ozdobená žena, že jej Boh poprial porodiť Pannu Máriu, Matku svojho Syna a Spasiteľa sveta, Ježiša Krista. Ani sv. Písmo, ani žiaden súveký dejepisec nepripomína okolnosti života tejto veľkej svätej. Ale Boh oslávil meno sv. Anny po jej odchode s tohoto sveta mnohými zázrakami, ktoré nám zbožné ústné podanie rozpráva.
Sv. Anna, ktorej meno znamená «milostná,» narodila sa v Betleheme, v mestečku to asi dve hodiny cesty od Jeruzalema vzdialenom, a pochádzala z pokolenia Juda a tak i z kráľovskej rodiny Dávidovej. Jej otec menoval sa Stolon a matka Emerenciana. Nábožní jej rodičia vychovávali ju v bázni Božej a dávali jej dobrý príklad lásky k blížnym. Dôchodky svoje delili na troje. Jednu časť obetovali na chrám Jeruzalemský, druhú rozdeľovali chudobným a z tretej sa živili. Tak rástla sv. Anna v rodičovskom dome v bázni Božej, kým ju rodičia nevydali za sv. Joachima, ktorý pochádzal z pokolenia Juda a býval v mestečku Nazarete. A sv. Joachim bol hoden takej manželky, jakou bola sv. Anna, lebo i on viedol svätý život. Oba manželia žili za istý čas v dome rodičov sv. Anny a riadili sa dľa ich zbožného života. Keď oddelili sa od rodičov, nasledovali i oni ich lásku k blížnym. Každý rok obetovali časť dôchodkov na chrám Jeruzalemský a časť chudobným. Tak žili spolu asi za dvadsať rokov a Boh nepožehnal im potomka. Neprestajne prosili Boha, aby im syna alebo dcéru požehnal; i zložili slávný sľub, že, keď im Boh dieťa popraje, toto obetujú službe Božej.
Sv. Joachim prišiel vo sviatok posvätenia chrámu do Jeruzalema a doniesol obyčajný dar svoj. Keď podával obetu svoju v chráme kňazovi Isacharovi, neprijal ju tento, že bol Joachim bezdetný a milosti Božej nehodný. U Židov bola neplodnosť považovaná za najväčšiu potupa a za trest Boží. To dal mu pocítiť verejne kňaz Isachar. A Joachim v ľútosti a bôle, že Boh nevyslyšal jeho vrúcnu prosbu, utekal z Jeruzalema do hôr ku svojim pastierom a nechcel sa viac vrátiť do Nazaretu ku svojej neplodnej manželke. I rozdal dary, chrámu určené, medzi svojich pastierov. Ale Boh vyslyšal modlitby zbožných manželov. On milostivé hľadel na ich zbožný a cnostiplný život. A že odkladal ich vzdychanie vyslyšať, to dialo sa preto, že chcel zkusovať ich dôveru a ich mysle od pozemských vecí ešte viacej odvrátiť a na svoju nevyzpytateľnú prozreteľnosť upútať.
Sv. Joachim neprestal v tých horách Boha o smilovanie prosiť. A nesklamal sa. Boh vyslyšal ho konečne. Zjavil sa mu anjel, potešoval ho a riekol: «Pán shliadol milostivé na tvoje modlitby a almužny. Narodí sa vám dcéra, ktorú Máriou menujte. Od útlej svojej mladosti bude celkom oddaná Bohu a od svojho narodenia naplnená Duchom svätým. Na znamenie pravdy toho, čo som ti povedal, postretneš, keď nezadlho do Jeruzalema pôjdeš, pri tak rečenej zlatej bráne, istú ženu.»
Sv. Anna zarmucovala sa nad tým, že jej manžel z Jeruzalema sa nevrátil a že od nej odlúčený medzi pastiermi v horách býva. I modlila sa neprestajne k milostivému Bohu, aby ju v starobe a zármutku potešil. I zjavil sa i jej anjel Boží a oznámil, že porodí dcéru, ktorú nazve Máriou, to jest «vznešenou»; a na znamenie toho, že sa to stane, aby išla do Jeruzalema, kde pri zlatej bráne postretne istého muža.
A ako anjel obom zvestoval, tak sa i stalo. Sv. Joachim ponáhľal sa od stád svojich do Jeruzalema a postretol sv. Annu, ktorá bola tiež Nazaret opustila a do chrámu prišla, pri zlatej bráne. I riekli si, čo im anjel zvestoval, vstúpili spolu do chrámu, zvelebovali dobrotivého Boha, ktorý ich v starobe tak potešil, navrátili sa do Nazaretu a očakávali túžobne vyplneniezasľúbenia posla Božieho. Sv. Anna porodila dcérku, Matku Božiu, «z ktorej narodil sa Ježiš, ktorý sa menuje Kristus.»
Kto opíše radosť sv. Anny a sv. Joachima, keď hľadeli na milostné dieťa, Pannu Máriu, keď vedeli, že úpenlivé prosby a vrúcné ich modlitby v starobe ich sú vyplnené?! Sv. Joachim mal vtedy dľa úsudku učených sv. Otcov 48, sv. Anna ale 36 rokov, čo u východných národov už za pokročilú starobu sa považuje, pretože tam ľudia chytro dozrievajú a zomierajú. A tak boli presvedčení, že im Boh viacej udelil, ako boli žiadali, že dávno čakaný Spasiteľ už príjde a že dcéra ich bude Matkou Jeho. V osemdesiaty deň po narodení Panny Márie išla sv. Anna do chrámu Jeruzalemského, aby tam obetu svoju Bohu obetovala, ako to predpisoval zákon Boží; i obnovila pri svojom očisťovaní sľub svoj, že Pannu Máriu službe Božej zasvätí. Za tri roky bola panna Maria pod starostlivou opaterou zbožnej matky sv. Anny; potom odovzdali ju rodičia kňazom pri chráme Jeruzalemskom, aby ju vyučovali a ku službe chrámovej vychovávali. Keď nariadením Božím zasľúbili ju rodičia sv. Jozefovi, vrátila sa Panna Maria naspäť do Nazaretu. Sv. Anna bola prítomná v tom dome, v ktorom zvestoval anjel Gabriel Panne Márii, že stane sa Matkou Syna Božieho. I starala sa o ňu čo vzorná bedlivá matka, keď poberala sa so sv. Jozefom do Betlehema, keď porodila Ježiša Krista, keď pred ukrutným Herodesom do ďalekého Egypta s Božím Synom utekať musela. Kedy sv. Anna a sv. Joachim zomreli, nevie sa. Zdá sa ale, že skôr s Pannou Máriou a svetom sa rozlúčili, než Kristus Pán čo Učiteľ vystúpil medzi národom židovským; lebo sv. Písmo žiadnu zmienku o nich nečiní.
Telo sv. Anny pochované bolo najprv v Jeruzaleme. Na počiatku ôsmeho storočia preneseno bolo zo Svätej Zeme do Carihradu. Roku 550 vystaval cisár Justinian I. veľkolepý chrám v tomto meste ku cti sv. Anny. A ako dosvedčuje cirkevný spisovateľ Kosmas, vystaval cisár Justinian II. roku 705 druhý chrám v Carihrade ku cti tejto veľkej svätej. A od toho času stavaly sa chrámy po celom kresťanskom svete ku jej pocte. Gréci ctili sv. Annu od starodávna zvláštne a svätili jej pamiatku dňa 9. decembra, čo sviatok jej sobášu a 25. júla čo pamiatku jej smrti. V Rímskej cirkvi slávená bola jej pamiatka najskôr vo Španielsku, ktorú slávnosť sv. Jakub Väčší, apoštol, tam uviedol. Ctenie sv. Anny rozšírilo sa v Európe, keď sv. Anna od sv. Augustína, učeníčka to sv. Terezie, veľkolepý chrám k jej úcte vystavala. Pápež Urban IV. nariadil roku 1378 na prosbu Angličanov, aby slávila sa pamiatka sv. Anny po celej cirkvi dňa 26. júla.
Časom prenesené boly ostatky sv. Anny z Carihradu do západných krajín Európy a bývajú ctené vo Francúzsku, Nemecku a Rakúsku, a síce vo Viedni.
Svätá Anna ctená býva ako patrónka chudobných ľudí a baníkov. Kde nachádzajú sa bane, tam sú i mnohé chrámy a kaplnky ku jej úcte vystavané, ako u nás v B. Štiavnici a Kremnici, ba celá osada banícka dostala od nej svoje meno, Údolie sv. Anny (Annathal). So sv. Joachimom ctená býva i čo patrónka manželov.
Na prímluvu sv.Anny staly sa mnohé zázraky, ktoré nám sv. Anna od sv. Augustina Karmelitán, zbožný Ján Tomáš od sv. Cyrilla, naznačili. S povďačným srdcom môžeme so sv. Písmom o sv. Anne zvolať: «V skutku veľké veci učinil s ňou Pán, ktorý je mocný!»
Sv. Anna vyobrazuje sa ako obstarná matka s otvorenou knihou, v ktorej mladá dcérka, Panna Maria, číta, v zelenom plášti, čo odznakom nádeje sveta, a s červeným spodným rúchom, čo odznakom lásky.
Poučenie.
Sv. Anna prosila Boha neprestajne za dvadsať rokov, aby ju od potupnej u Židov neplodnosti osvobodiť ráčil; ale hlavne prosila o to, aby jej Boh poprial dieťa, ktorým by On oslávený bol. A ona trpela po ten dlhý čas mnoho; ale netratila dôveru svoju v Boha. i. jej manžel sv. Joachim bol pre jej neplodnosť v chráme Jeruzalemskom verejne pohanený, že obával sa ku svojej cnostnej a milovanej manželke navrátiť, aby jej ešte väčšiu bolesť a zármutok nespôsobil, a ušiel ku svojim stádam do hôr. Ale sv. Písmo nepripomína ich zúfalosť v trápení. Bolelo manželov znevažovanie; ale oni hľadali útechu v modlitbe a skladali svoju nádej a dôveru v Božie milosrdenstvo. Kresťane, nezúfaj, keď Boh tvoju prosbu hneď nevyslyší; vytrvaj v modlitbe, keď niečo spasiteľného sebe žiadaš, a Boh ťa vyslyší. Mnohí žiadajú si často veci, ktoré nesrovnávajú sa s vôľou Božou a duševným spasením. Mnohí kresťanskí rodičia prajú si mať dietky; to je vec prirodená. Aby tá žiadosť bola Bohu milá, to závisí od toho, z akých úmyslov prajú si rodičia dietky. Keď si prajú rodičia dietky, aby tešili sa s nimi, zabávali a zahrávali, aby ich dietky v starobe podporovaly, aby im mohli poručiť svoje bohaté imanie a meno: to je prianie, nie síce hriešné, ale svetské a sebecké. Sv. Anna vyplnila sľub, ktorý Bohu dala, keď jej poprial dcéru, Pannu Máriu. Ona odriekla sa materských radostí a zaviedla trojročnú dcérku do chrámu, aby tam vychovaná bola z nej Bohu zasvätená panna. Kresťanskí rodičia, pomyslite si, že vaše dietky nie sú vlastne vaším majetkom; ale že prináležia Bohu. Teda vychovávajte ich pre Boha! Boh sveril dietky len vašej opatere, ale ony patria službe Jeho. Ako pri výchove, tak i pri zaopatrení dietok máte, kresťanskí rodičia, na to pozorovať, čo by ľúbilo sa Bohu. Len tak uctíte hodne patrónku svoju sv. Annu.
Úcta ku sv Anne bola od starodávna v kresťanskej cirkvi vždy veľká ! A zasluhuje sv Anna veľkú úctu po presvätej dcére svojej, Panne Márii, Matke Božej. Šťastní sú kresťania, ktorí zvláštnou pobožnosťou chovajú sa ku sv. Anne, ktorí v jej orodovanie dôverujú. Kresťane, rozmýšľaj, či si horlivé ju ctil; keď nie, naprav svoju chybu, i odporúčaj dnes seba a svojich jej mocnej ochrane. V každej kresťanskej rodine má byť ctená zvláštne sv. Anna, čo vzor kresťanskej manželky.
Modlitba.
Bože, ktorý si sv. Anne tej milosti popriať ráčil, že zaslúžila byť matkou rodičky jednorodeného Syna Tvojho: popraj i nám milostivé, aby sme, ktorí slávnosť jej svätíme, na jej prímluvu pomoc dosiahli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
|