Sv. Theodor, vojak a mučeník

(9. 11.)
In: Truchlý, A.: Legenda čili čítanie o svätých a vyvolených božích. Sväzok 2. Trnava: Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), 1907.


Sv. Theodor (Bohdan), s prímenom Tyro, narodil sa v trieťom storočí po Kristu Pánu v asijskej krajine mladých rokov prišiel k vojsku cisárskemu a nezadlho postupoval v dôstojenstve, až stal sa plukovníkom. A jakým bol udatným vojakom, takým horlivým bol i kresťanom. S plukom svojím prebýval v meste; menom Amasea, v asijskej krajine Pontuse, keď ukrutný cisár Dioklecián začal r. 303 kresťanov krvavé prenasledovať. Všetky kresťanské chrámy boly porúcané, posvätné spisy spálené. Sama manželka cisárova, zbožná Priska a dcéra spanilomyseľná Valéria boly nútené, aby modlám obetovaly. To isté dialo sa pri dvore cisárskom s hodnostármi a dôstojníkami vojenskými. Kto nechcel vieru zaprieť, bol pozbavený dôstojnosti a umučený. Najviac zúrili spolucisári Galerius a Maximinus Herkulius v údelných krajinách svojich. Vtedy tiekla potokami krv nevinných kresťanov. V krajine Pontuse boli mučení kresťania tak, že pod nechty boly vbíjané im klince a bývali polievaní vriacim olovom, keď nechceli sv. vieru zaprieť a modlám obetovať.

I do mesta pontského Amasee doniesol miestodržiteľ rozkaz cisársky, aby všetci kresťania modlám obetovali. A keď vojakom čítal nariadenie, ktorým sa vylúčením z vojska kresťanom hrozilo, riekol udatný plukovník Theodor odhodlane, že i on je kresťanom. Miestodržiteľ znal udatnosť a zásluhy plukovníka kresťanského a preto napomínal ho, aby aspoň na oko prísny rozkaz cisárov vyplnil. Sv. plukovník riekol: «Ja som kresťan a ako taký znám, že je nemožné modlám obetovať! Ja klaniam sa Pánu Ježišovi Kristovi, ktorý je kráľom neba i zeme.»

Miestodržiteľ Binkus riekol úctivé k slávnému bojovníkovi v príbytku jeho: «Počúvni ma Theodore! Ozbroj sa a pod k obetám našim.»

Sv. bojovník odpovedal: «Popri verejnej službe cisárskej slúžim i kráľovi svojmu Ježišovi Kristovi a jedine Jemu môžem obetovať. Každý človek zná, komu a za čo slúži. Za cisárov bojujem verne proti nepriateľom, pretože to požaduje blaho vlasti a oni mňa za tú službu platia. Pri tom slúžim i Pánovi svojmu, kráľovi nebeskému, živému Bohu a jednorodenému Synovi Jeho, Pánu Ježišovi, aby som obsiahol večnú odplatu, večný život.»

«Čo?» zvolal vladár, zaslepený pohan Binkus: «Nuž Boh tvoj má i Syna?»

«Má», odpovedal vážne Theodor; «áno má Syna! On je Slovo pravdy, skrze ktoré všetko, čo je, bolo učinené.»

«A možno Ho poznať ?» pýtal sa vladár.

«Prajem si, aby ti Boh udelil milosti, žeby si ho dokonale mohol poznať, zvolal kresťanský plukovník.

Vladár sa pýtal: «A keď Ho poznáme, Či treba je cisára opustiť a k Nemu ísť?»

Horlivý kresťan vysvetľoval: «Neznám, čo by ti mohlo zabraňovať, že by si opustil tmu a ku svetlu išiel! A rozmysli si len, aký krátky je čas, ktorý dôvernej službe pozemského cisára možno venovať. A aká nekonečná je dôvera a nádej, keby si vstúpil so mnou do služby živého Boha, Pána neba i zeme, i keby si Mu tak verne slúžil, ako Mu ja slúžim.»

Vladár, ktorý bol kresťanskému plukovníkovi ináč zo srdca naklonený, riekol: «Ponechávam ti čas na rozmyslenie; snáď si vec lepšie rozmyslíš a cisárov uposlúchneš.»

Zbožný Theodor slúžil nemýlený za čas milému Bohu; modlieval sa horlivé, aby poprial posily tým mnohým vyznavačom, ktorí v krvavom prenasledovaní bývali trápení. I povzbudzoval kresťanských mešťanov ku stálosti vo svätej viere. V meste Amasei bol slávny pohanský chrám, posvätený «matke bohov» Cybele. Keď horlivý sluha Boží videl, že pohania proti všetkému kresťanskému zúria, podpálil v rozhorčení svojom slávné to miesto nesmyselnej modloslužby pohanskej a zvolal: «Medzi diablami je ten najhorším, ktorý prvé miesto medzi nimi zaujíma. On je najnespravodlivejší medzi nespravodlivými, medzi vrahmi najukrutnejší, medzi rozpustilcami a nešľachetníkmi najvýstupnejším a najnehanebnejšíin!» Svätý Gregor z Nyssy nazval vladár na tie podhodené spisy Pilátove, tento skutok sv. Theodora odvážlivým pod ktoré na rozkaz cisárov boly vyhotovené a ujatím. Pohanská sberba začala zúriť proti medzi ľudom sa rozširovaly a v ktorých o smelému kresťanskému plukovníkovi. Svätý božstve Pána Ježiša Krista veľmi posmešne Theodor riekol pokojne: «Zapálil som len drevo. I stalo sa, že i ,matka bohov' horiacou sa stala.»

Vladár dal sv. Theodora uväzniť a prísne strážiť. Svätý vyznavač prespevoval v žalári chválospevy všemohúcemu Bohu a rozmluval sa s blahoslavenými duchami. Zalárnik a strážni vojaci mysleli, že slyšia mnohé hlasy a že snáď kresťania vnikli do žaláru, ktorí s uväzneným plukovníkom sa shovárajú a žalmy prespevujú. A hľa, keď vstúpili do žaláru, nenašli v ňom nikoho, leda sv. Theodora. I divili sa veľmi a s nimi i vladár, ktorému tú podivnú vec oznámili. Vladár Binkus usiloval sa znovu, aby sv. Theodora ku plneniu rozkazu cisárskeho naklonil; i lichotil mu a sľuboval všemožnú milosť od cisárov. Všetko márne. Svätý Theodor nedal nič na lichotenie, ani na hrozby, i neľakal sa.

«Či sa nehanbíš,» riekol vladár ku nemu po krátkom čase, «nešťastný človeče, že dôveruješ človekovi, ktorého vôbec Kristom menujete, ktorý na potupnom kríži zomrel? Aké bláznivé je smýšľanie tvoje! Veď vydávaš seba slepo najpotupnejším a najbolestnejším mukám!»

Naráža tu pohanský na tie podhodené spisy Pilátove, ktoré na rozkaz cisárov boli vytvorené a medzi ľudom sa rozširovali a v ktorých o božstve Pána Ježiša Krista veľmi posmešne sa hovorilo (Euseb. H. E. IX, 5.). Sv. Theodor riekol oduševnene a rozhorlene: «Bezbožníku, plný úskoku a zlosti, ty si synom diabla a otrokom jeho! A nebojíš sa Boha pokúšať, ktorý mňa posilňuje? Veď skrze Neho panujú vladári na zemi a On zahanbí tyranov, ktorí mocou diabla trýznia národy zeme. A ty otrok diablov chceš ma nahovoriť, aby som odriekol sa živého Boha a vzýval mŕtve skaly a drevené sochy ?»

Rozhnevaný vladár zkríkol: «Riekni rovno, či chceš sa klaňať štátnym bohom a cisárovi, alebo či zotrváš pri Kristovi svojom ?»'

Sv. Theodor zvolal oduševnene: «Klaniam sa iba Synu Božiemu, Pánu Ježišovi Kristovi; sluhom Jeho som, On mňa posilňuje a ochraňuje. Rob, čo sa tebe ľúbi!»

Pohanský vladár dal podľa predpisu cisárov sv. Theodora ukrutne mučiť. Sv. vyznavač znášal bolestné muky trpezlive a neohrožene a modlil sa pri tom, keď telo jeho bolo trýznené: «Pána Boha svojho chcem zvelebovať každého času; chvála Jeho bude vždy v ústach mojich!» Katovia odvliekli umučeného sv. Theodora do žalára. V noci ožiaril sa žalár nadzemskou jasnosťou, i zjavil sa Ježiš horlivému sluhovi Božiemu a riekol mu: «Bud neohrožený. Ja som s tebou; neboj sa ničoho!» Jasnosť nadzemská prerážala sa i von zo žalára, že preľaknutý žalárnik vbehol k sv. väzňovi, čo sa s ním deje. I nenašiel nič podozrivého. Podivnú udalosť oznámil vladárovi. Pohan zase nahováral sv. Theodora sľubami a hrozbami, aby zaprel sv. vieru a modlám obetoval. Ale márne bolo všetko namáhanie jeho. I dal sv. Theodora znovu bolestne mučiť. A keď ani to nespomohlo, vyriekol nad ním nasledujúci výrok: «Theodor, ktorý neuposlúchol rozkaz slávnych cisárov a bohom neobetoval, ale v Ježiša Krista verí, ktorý pod Pontským Pilátom bol ukrižovaný, nech bude za živa spálený.»

Na druhý deň ráno vystúpil sv. Theodor na zapálenú drevenú hranicu, poznamenal sa znamením sv. kríža a radostne odovzdal dušu svoju Bohu, ktorému verne a neohrožene slúžil. To stalo sa dňa 9. novembra roku 306 v pontskom meste Amasei. Zbožná kresťanská žena, menom Eusebia, posbierala ostatky jeho a súdruhov Eutropia, Kleonia a Basiliska, ktorí s ním pre sv. vieru boli upálení, i pochovala ich veľmi počestne. Neskôr boly prenesené ostatky sv. Theodora do Zugerty, blízko mesta Brindisi v Itálii, kde sa posiaľ prechovávajú. Na prímluvu sv. Theodora stály sa mnohé divy a zázraky nad ostatkami jeho.

Sv. Gregor z Nyssy († roku 396) držal vo výročitý deň mučeníckej smrti sv. Theodora skvelú slávoreč, i obrátil sa k nemu s nasledujúcou prosbou:

«Mnohé dobrodenia potrebujeme. Zastávaj, ó sv. Theodore, úrad poslanca nášho u kráľa za vlasť svoju; lebo vlasť mučeníka je miesto, kde trpel. Spolumešťania, bratia a pokrvní jeho sú tí, ktorí ostatky jeho okrášľujú, ochraňujú a zvelebujú. Trasieme sa pred obťažnosťami, trasieme sa pred nebezpečenstvami. Neďaleko od nás sú bojovní Scythi, ktorí pomýšľajú na vojnu proti nám. Bojuj za nás ako bohatier, vzdychaj za nás k Bohu ako mučeník: lebo, hoci časný život si už dokonal, nie sú ti neznáme utrpenia a úzkosti ľudské. Vypros nám pokoja, že by sme nepremeškali slávné svätenie sviatkov, že by bohopustí a zlodejskí barbari nepoškvrnili chrámy naše a oltáry, že by bohoruhač nesbúral svätyne. Veď sme hotoví my, ktorí posiaľ iba meno tvoje spomíname, všetko to činiť, čo je podľa ducha tvojho; ale i ufáme skrze orodovanie tvoje záštitu dosiahnuť. Sv. Theodore! Ako bojovník bráň nás, ako mučeník buď orodovníkom naším a vyprostredkuj nám pokoj; a keď potrebujeme ešte mocnejšieho orodovania, nuž spoj sa s ostatnými mučeníkmi, s bratmi svojimi, i proste spoločne za nás! Obráť sa k Petrovi, k Pavlovi a k Jánovi, aby zaujali sa sv. cirkvi, ktorú sami založili ... Ó keby bludoverci vždy od nás boli vzdialení! O keby spoločnosť kresťanov skrze Tvoje a spoločníkov Tvojich modlitby úrodnou zemou sa stala!»

Sv. Theodor (Bohdan, Božídar) vyobrazuje sa v rúchu vojaka rímskeho; v ľavej ruke drží ratolesť palmovú, pravou rukou opiera sa o meč; v pozadí jeho je horiaci pohanský chrám.

Poučenie.

Sv. Theodor bol nielen udatný vojak, ale i horlivý sluha Boží. Neznal ľudských ohľadov, keď išlo o to, aby sv. vieru verejne vyznal. Keby bol dbal na lichotivé slová vladára, stal by sa bol zradcom presvedčenia svojho; ale mu bolo sväté náboženstvo Kristovo drahšie, než všetky dôstojenstvá pozemské. Aby vieru svoju žive osvedčil, zapálil pohanský chrám nesmyselnej Cybely, «matky vraj všetkých bohov» a zvolal: «Medzi zlými je ten najhorším, ktorý prvé miesto medzi nimi zaujíma!» Kresťane, či za našich bohopustých časov nestydíš sa z ohľadov ľudských za sv. vieru, na ktorú dnes «osvietenci» všemožne dorážajú? Či ti snáď nie je milším pohodlie, chvála svetská, výhody časné, než sv. náboženstvo? Nehovej duchu času tohoto; lebo staneš sa zradcom sv. viery, samého seba a večného spravodlivého Boha. Sv. Augustín hovorí: «Opravdivý kresťan stará sa o to, jakým má byť ako kresťan, aby bol považovaný ako človek.»

Modlitba.

Ó Bože, ktorý nám skrze slávné vyznávanie sv. mučeníka Svojho Theodora mocnú ochranu poskytuješ, popraj nám, prosíme Teba, aby sme skrze nasledovanie jeho v dobrom pokračovali a skrze orodovanie jeho zasľúbenia Kristovho účastnými sa stali. Skrze tohože Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.