Spasiteľ božský, Pán Ježiš Kristus, vyvolil si zpomedzi učeníkov svojich slabých, neučených, prostých a skromných mužov, ktorí mali byť svedkami života, učenia a zázrakov i divov Jeho, rozširovateľmi sv. náboženstva medzi národami, a plnomocnými nástupcami na zemi po odchode Jeho do kráľovstva nebeského, a nie mohutných a učených ľudí, aby ukázal namysleným a posmeškárskym Fariseom a Zákoníkom židovským a pyšným učencom pohanským, že kráľovstvo Jeho, sv. cirkev, nie je dielom ľudským, ale božským, prístupným a vhodným pre všetkých ľudí a na všetky časy. Medzi tých poslancov (apoštolov), ktorých dvanástich vyvolil Ježiš ku založeniu a rozšíreniu sv. cirkvi na zemi, náleží i sv. Andrej. Sv. Ján Zlatoustý hovorí v chváloreči svojej o sv. apoštolovi Andrejovi takto: «Neskôr než Andrej uzrel Peter svet, a skôr než Peter ponáhľal sa on ku Evanjeliumu; áno, on bol skoro poháňaný k radosti posolstva Pánovho. On zvolal: Našli sme Messiáša! Táto reč vyplývala zo svätej radosti; bola ona výrazom plesania nad nájdeným Evanjeliumom Pánovým.»
Sv. Andrej apoštol narodil sa v meste Bethsaide, ktoré ležalo pri brehu jazera Genesaretského v krajinke židovskej Galilei. Otec jeho bol Jonáš a mladší brat jeho Šimon, ktorému neskôr dal Spasiteľ meno Peter. Cirkevní spisovatelia východní nazývajú sv. Andreja Prvopovolaným; lebo Pán Ježiš Kristus povolal ho prvého k úradu apoštolskému. Rodina Jonášova živila sa rybárstvom. Sv. Andrej s bratom svojím Šimonom usadili sa boli v prístavnom meste Kafarnaume a vyhľadávali živnosť svoju na jazere Tiberiaskom či Genesarethskom. Oba žili s rodinami svojimi nábožne a očakávali zasľúbeného Spasiteľa. Sv. Andrej stal sa učeníkom sv. Jána Krstiteľa, predchodcu Pánovho, keď počul, že tento ohlasuje blízky príchod Jeho. Láskavý Spasiteľ prišiel k Jordánu k Jánovi a chcel sa dať pokrstiť. Sv. Ján riekol: «Ja mám byť pokrstený od Teba, a Ty ideš ku mne?» A keď Ježiš Kristus nástojil na to, sv. Ján ho ochotne pokrstil. A bol slyšaný hlas s neba: «Tento je milý Syn Môj, v ktorom sa Mne zaľúbilo!» Svätý Andrej bol prítomný pri tomto zázračnom krste. A keď na druhý deň blížil sa Pán Ježiš na ceste Svojej učiteľskej, stál stranou sv. Ján Krstiteľ s dvoma učeníkami, z ktorých jeden bol sv. Andrej, druhý sv. Ján evanjelista. I ukázal učeníkom na Neho, keď kráčal cestou popri nich, a zvolal: «Hľa, Baránok Boží!» Hneď opustil sv. Andrej so sv. Jánom evanjelistom učiteľa svojho sv. Jána Krstiteľa a išli za Spasiteľom božským; ale neopovážili sa z veľkej pokory a úctivosti prihovoriť sa Jemu. A keď Pán Ježiš zbadal, že idú za Ním, obrátil sa a pýtal sa ich láskavými slovami: «Čo hľadáte?» A oni dali sa hovoriť a riekli: «Rabbi (Učiteľu), kde bývaš?» A On riekol: «Poďte a viďte!» A oni išli za Ním. Podľa udania niektorých sv. Otcov cirkevných, ostal sv. Andrej u Spasiteľa od štvrtej hodiny popoludňajšej do druhého dňa a presvedčil sa úplne, že Ježiš Kristus je zasľúbený od Boha Messiáš (Spasiteľ), i stal sa prvým učeníkom Jeho. Radosť jeho bola priveľká! I navrátil sa spešne ku bratovi Šimonovi, vyhľadal ho a radostne volal: «Našli sme Messiáša!» A bez odkladu zaviedol sv. Andrej brata svojho Šimona, aby poznal Syna Božieho, Pána Ježiša Krista, ako očakávaného Messiáša. A keď Spasiteľ uzrel ich, riekol Šimonovi: «Ty si Šimon, syn Jonášov; ty budeš sa menovať Kefas,» to jest Peter, Skala. I zostali bratia Andrej a Šimon, ktorých prijal za učeníkov Svojich, za viacej dní pri Ňom; poslúchali horlivé učenie Božie Jeho a potom navrátili sa do Kafarnauma ku živnosti svojej.
Od toho času dochádzali oba bratia, sv. Andrej a Šimon Kefas (Peter), k Pánu Ježišovi, a oni boli i svedkami prvého zázraku, ktorý učinil na svatbe v Káne Galilejskej a sprevádzali Ho i na púte Jeho do Jeruzalema, ktorý konal na sviatky veľkonočné. Medzitým zaoberali sa lovením rýb na jazere Genesarethskom až do toho času, keď láskavý Spasiteľ na konci toho istého roku prišiel ku jazeru. Veľké množstvo ľudu shromaždilo sa na brehu jazera, aby poslúchalo slová večného života z úst Spasiteľových. Pán Ježiš, aby mohol bol pohodlnejšie hovoriť k zástupu, vstúpil na loď Šimonovu Petrovu, ktorý pri brehu vypieral siete (čerence), prosil ho, aby Jeho odviezol máličko od brehu, i učil Ježiš s lodičky zástupy ľudu. A po zázračnom lovení rýb privolal Pán Ježiš sv. Andrejovi, Petrovi, Jakubovi a Jánovi, ktorí dvaja poslednejší, ako bratia, boli na druhej lodičke prispeli ku pomoci prvším: «Poďte za Mnou a učiním vás rybármi ľudí!» I nasledovali všetci štyria Spasiteľa ako horliví učeníci. A keď roku 31. po Veľkej noci vyvolil si Ježiš z učeníkov Svojich dvanásť apoštolov, boli bratia Šimon Peter a Andrej veľmi vyznačovaní nad ostatných. Sv. Šimon Peter ustanovený bol za hlavu apoštolov a sv. Andrej požíval zvláštnu dôveru Spasiteľovu. Od toho času nehnuli sa od Pána Ježiša Krista. I boli svedkami verejného života Jeho, učenia, divov a zázrakov, utrpenia a smrti, vzkriesenia a vstúpenia na nebe. Na prosbu ich uzdravil Ježiš v Kafarnaume svokru Petrovu zázračným spôsobom od zlej zimnice. Keď za jazerom Tiberiaským uzrel Pán Ježiš s vrchu veľký zástup ľudu, ktorý vyšiel za Ním na púšť, aby slyšal slovo božské Jeho; i keď zbadal, že ten zástup znáša hlad, dal sa hovoriť dôverne k láskavému Spasiteľovi (Ján 6., 9.): «Je tu jeden chlapec, ktorý má päť chlebov jačmených a dve ryby: ale čo je to medzi tak mnohých ?» On dôveroval v Spasiteľa božského, že smiluje sa nad hladným zástupom. A nemýlil sa! Pán Ježiš riekol apoštolom: «Rozkážte ľudu, aby si posadal!» A nasýtil zázračným spôsobom 5000 mužov, ženy i deti, ktoré boly s nimi, piatimi chlebami a dvoma rybami, že ešte pozostalo dvanásť košov odrobiniek. Po zázračnom vzkriesení Lazara z mŕtvych, naľakali sa Fariseovia a hovorili: «Vidíte, že neosoží nám nič! Hľa, všetok svet hrnie sa k nemu!» A v Jeruzaleme boli pri oslave Spasiteľovej i niektorí pohania a keď badali, že nevďační pohlavári židovskí chystajú sa zničiť a zabiť Messiáša, poslaného zvlášte im, žiadali si oni, ktorí opovrhovali modlami a túžili po poznaní pravého Boha, poznať láskavého Ježiša, a prijať Ho ako Vykupiteľa. I pristupili k sv. apoštolovi Filipovi a prosili ho: «Pane, chceme vidieť Ježiša!» A hľa, sv. Filip objavil skutkom svojím, akú dôveru požíval druh jeho sv. Andrej u Spasiteľa božského! On neopovážil sa oznámiť prosbu pohanov Pánu Ježišovi; ale išiel k dôverníkovi Jeho, ku sv. Andrejovi, a povedal mu to. A sv. Andrej, sprevádzaný sv. Filipom, povedal to Pánu Ježišovi. A On odpovedal im (Ján 12., 23.): «Prišla hodina, aby oslávený bol Syn človeka. Spasiteľ chcel povedať tými slovami, že nielen od Židov, ale i od všetkých národov bude uznaný; a k tomu doložil, že treba Jemu driev zomrieť (Ján 12; 24, 25.).
Keď Pán Ježiš Kristus odchádzal na nebo, prisľúbil apoštolom svojim Ducha svätého, ktorý mal posilniť ich ku preťažkej práci. A sv. Andrej bol prítomný v Jeruzaleme s ostatnými apoštolami, keď v deň Turičný Duch svätý sostúpil na apoštolov a vylial na nich milosť Svoju. I odišiel z Jeruzalema, kde vytrpel veľké protivenstvo od zarytých Židov, ohlasovať sv. Evanjelium iným národom. Precestoval kraje asijské, málo známy Kolchis (krajiny za Kaukaskom), Scythiu, zašiel do terajšieho Ruska až po mesto Kiev, na hranice terajšieho Poľska; vrátil sa do Thrácie, Epiru, Illyrikuma, Grécka a všade obrátil mnoho pohanov. Podľa všeobecného ústneho podania usadil sa konečne v Achaji (južnom Grécku) v hlavnom meste Patrase, kde založil cirkevnú obec, ktorej bol prvým biskupom.
Horlivou smelosťou ohlasoval sv. Andrej apoštol učenie Spasiteľa božského v tomto ľudnatom meste a obrátil výmluvnosťou svojou, zbožným životom a divami, ktoré dialy sa na potvrdenie rečí jeho, tisíce pohanov sv. cirkvi Kristovej. I prišiel do Patrasu vladár krajiny Achajskej Egeas a našiel tu početnú kresťanskú obec. Zaťatý pohan Egeas nariadil prísne, aby všetci mešťania obetovali bohom štátnym. Kresťania nevyplnili bohorúhavú vôľu jeho; i začal prenasledovať krvavé vyznavačov Kristových, aby donútil ich obetovať modlám a zaprieť sv. vieru. Tak chcel pohan prekaziť rozširovanie svätej cirkvi.
Sv. apoštol Andrej zaujal sa prenasledovaného stáda svojho, išiel k vladárovi, uvádzal na myseľ jeho povinnosti spravodlivého správcu a sudcu, vyzýval ho, aby stal sa kresťanom, i hovoril medzi iným: «Ty žiadaš, aby obyvatelia tejto krajiny uznali teba ako sudcu, keď si iba smrteľným človekom, a ty sám chceš zapierať Ježiša Krista, sudcu božského a vladára nad všetkými ľuďmi, keď nútiš veriacich, aby odriekli sa vzývania pravého a jediného Boha a oddali sa nevere alebo hnusnej povere modloslužby.» Egeas spýtal sa: «Či si ty ten Andrej, ktorý borí chrámy bohov našich a svádza verných poddaných ku nenávidenému náboženstvu a ku Kristovi, čo zakazujú cisári naši?» Sv. Andrej odpovedal: «Keby cisári vaši poznali oblažujúce učenie Syna Božieho, ktorý prišiel na svet ku vykúpeniu a spaseniu pokolenia ľudského, nuž by nahliadli, že modly vaše nie sú bohovia, ale klamári, a že vzývanie ich je služba diablova.» Zarytý pohan riekol: «Toto učenie vaše prednášal Zakladateľ náboženstva vášho Židom. A či toto učenie uchránilo Krista vášho pred Židmi? I oni veria v jedného pravého Boha, ako sami hovorievajú. A či predsa nepribili Ho na kríž ?» Sv. Andrej apoštol vysvetľoval pohanovi: «Ježiš Kristus zomrel na kríží z lásky za hriechy sveta, preto že chcel. On obetoval sa dobrovoľne, aby smieril ľudí s Bohom, aby vykúpil všetkých ľudí od večnej smrti.» Zaslepený vladár namietal: «Známe je, že Vykupiteľ váš, či Messiáš, ako Ho nazývate, bol zradený Židom, uväznený, obžalovaný, skrze vladára rímskeho odsúdený na smrť a ukrižovaný. A preto akože môžeš tvrdiť, že dobrovoľne vyvolil si smrť na kríži ?» Sv. Andrej odpovedal: «Kto predpovedá spôsob smrti a zradcu svojho, kto kladie najväčšiu váhu poslania Svojho božského na tento spôsob smrti, kto môže povedať: Ja mám moc dať život a zase vziať ho —, a kto umrel tou smrťou, ktorú predpovedal a zase vstal z mŕtvych, i kto skrze skutok dokázal poslanie svoje a dokonanie jeho i ohlasoval: Nikto nemá väčšiu lásku, než ten, ktorý obetuje život svoj za všetkých, ako to všetko dosvedčuje evanjelium — toho smrť treba považovať za dobrovoľnú a za tajomstvo Božie vykúpenia nášho.» Takto a podobne usiloval sa sv. Andrej apoštol získať pre Ježiša Krista a sv. cirkev Jeho pohanského sudcu. Ale márne namáhal sa.
Zaslepený pohan posmieval sa reči jeho a riekol: «Smrť kríža nie je tajomstvo, ale potupný trest.» Sv. Andrej riekol vážne: «Pravda, že trest; preto že skrze ňu stalo sa zadosťučinenie za hriechy sveta. Ale je tajomstvom; preto že tou smrťou stalo sa smierenie s Bohom a vydobytý bol večný život.» Pohan pohrozil: «Keď neodriekneš sa Vykupiteľa svojho a nebudeš obetovať bohom, dám bičovať a zavesiť teba na kríž, o ktorom hovoríš tak pochvalne.» Sv. Andrej apoštol riekol odhodlane: «Ja obetujem denne všemohúcemu Bohu, nie síce kadidlo a mäso i krv kozlov, ale nevinného Baránka na oltári, a keď veriaci i požijú Telo i Krv Jeho, predsa ostáva obeta celou a živou.» Vladár zvolal: «Také veci môžeš vykladať tým, ktorí veria tomu! Obetuj bohom!» Sv. Andrej riekol pokojne: «Obetujem iba pravému Bohu!»
Pohan nahneval sa veľmi a dal odviesť do žalára svätého apoštola. Keď pravoverní kresťania počuli, že sv. biskup ich je uväznený, plakali a nariekali pred žalárom, chceli otvoriť násilne žalár a oslobodiť duchovného pastiera svojho; iní chceli orodovať a prosiť za neho u vladára. Sv. Andrej apoštol odhováral ich od násilníckeho počínania a napomínal ich: «Deti moje! Nedajte sa zachvátiť ku vzbure, hodnej trestu; ale vážte si pokojný život, ktorý veľmi milý je Pánu Ježišovi. On sám, Bohočlovek, trpel s najväčším pokojom a trpezlivosťou, keď bol vydaný nepriateľom Svojim, a nehanil ani nezlorečil. Preto buďte tichí, zachovávajte pokoj a mier a neprekážajte pri mučeníckej smrti mojej; ale radšej chystajte sa sami k boju duchovnému, aby ste mohli znášať s vytrvalosťou všetky muky, ktoré očakávať môžu vás.» Takýmito slovami tešil a napomínal sv. Andrej apoštol veriacich svojich cez celú noc.
Na druhý deň dal sudca zase predvolať sv. apoštola pred stolicu svoju. Sľuboval i hrozil horlivému vyznavačovi pravdy Božej, aby naklonil ho ku odpadnutiu od sv. viery. Všetko namáhanie jeho bolo márne. Ukrutný pohan dal bičovať sv. Andreja a znovu hrozil mu potupným ukrižovaním. Keď veriaci ľud videl, ako katovia mučia sv. apoštola, reptal hlasno. Ale sv. Andrej radoval sa nad potupou a mukami, ktoré znášal pre Pána Ježiša Krista, tíšil veriacich a konečne riekol: «Ja som sluhom kríža Kristovho, a mne je kríž nie na strach a hrôzu, ale na oslavu a ku víťaznému boju proti nepriateľom spasenia. Ale ty sudca budeš trpieť večnú pokutu, keď nebudeš pohnutý skrze trpezlivosť moju a oddanosť do vôle Božej ku viere v Pána Ježiša Krista.»
Vladár triasol sa zlosťou, i odsúdil sv. Andreja apoštola ku potupnej smrti kríža; i rozkázal katom priviazať ho s rozpiatyma rukama i nohama na kríž, aby takým spôsobom dlhšie mohol ho mučiť. I vedený bol sv. apoštol na popravné miesto. Kresťania odprevádzali ho a hlasno volali: «Čože urobil tento spravodlivý a svätý, že odsúdili nám ho ku smrti? Osloboďme ho!» Ale sv. apoštol prosil so zarmútenou tvárou veriacich, aby neodnímali mu korunu mučenícku. Keď z ďaleka uzrel nástroj smrti svojej, zvolal s radosťou: «Buď mi vítaný, drahý krížu, ktorý si posvätený telom Boha a Spasiteľa môjho, Ježiša Krista, a ozdobený údami Jeho, ako drahými kameňami a perlami! Dokiaľ Spasiteľ nevstúpil na nebe, ležala iba časná hrôza na tebe; ale teraz obsahuješ nebeskú lásku a s radosťou objímajú teba. Dlho túžil som po tebe, drahý krížu! Teraz blížim sa k tebe s blaženou slasťou; ó prijmi mňa na ramená svoje! O blahonosný krížu, ktorý okrášlený si skrze údy Pána môjho, jak vrúcne miloval som teba, jak dávno túžil som po tebe, jak túžobne prial som si teba! Konečne vyplnené sú žiadosti moje. O vyzdvihni mňa zpomedzi ľudí a priveď mňa k Učiteľovi môjmu, ktorý vykúpil mňa skrze teba!» A keď sv. apoštol prišiel na miesto popravné, vyzliekol rúcho svoje, poľúbil ho skrúšene, položil sa s radosťou na kríž svoj a dal sa poviazať naň, a tak bol na ňom povýšený.
Pod krížom, na ktorom pnel sv. Andrej, shromaždili sa kresťania i pohania. Keď videli pohania, s jakou trpezlivosťou znášal svätý hrozné muky, vyznávali hlasne, že je odsúdený nespravodlivé a chceli prosiť o milosť u vladára. Ale sv. Andrej prekazil úmysel ich a ohlasoval im učenie o kríži, ktorý je spásou pre veriacich a večným odsúdením pre neveriacich. Za dva dni žil sv. apoštol na kríži a hlásal slovo Božie akoby s kazateľnice, i modlil sa za protivníkov svojich. Tri razy prinútený bol prosiť veriacich, aby neodviazali a neoslobodili ho s kríža, i neodňali mu korunu mučenícku. Na tretí deň, keď prišiel sám vladár ku krížu a chcel dať sosňať ho s kríža, zvolal sv. apoštol: «Prijmi, ó Ježišu, ducha môjho v pokoji, a nedopusť, aby som bol sňatý s kríža, dokiaľ nebudem spojený s Tebou!» Keď takto modlil sa sv. apoštol, zablyskla sa skvelá žiara s neba, a osvietila sv. mučeníka, a anjeli Boží odniesli svätú dušu jeho do slávy nebeskej. To stalo sa dňa 30. novembra roku 62.
Zbožná kresťanka, menom Maximilla, dala sňať telo sv. apoštola s kríža a pochovala ho počestne v meste Patrase. Roku 357 prenesené boly ostatky sv. apoštola Andreja s ostatkami sv. Lukáša evanjelistu a Timothea z mesta Patrasu do Konštantinopolu a uložené boly v chráme sv. apoštolov k verejnej úcte, ktorý dal bol vystaviť prvý kresťanský cisár Konštantín Veľký. Neskôr preniesol ich kardinál Peter z Kapuy do Itálie a prechovával ich ako drahocenný poklad v chráme biskupskom v meste Amalfi, kde sa i dnes väčšia časť ich prechováva, a v Ríme svätá hlava jeho. Kríž jeho dostal sa do mesta Marsela (Marseille) vo Francúzsku. Podľa všeobecnej domnienky, skladá sa kríž, na ktorom pnel sv. apoštol Andrej, zo dvoch trámov, sbitých šikmo a a majúcich podobu písmeny X.
Poučenie.
Sv. Augustín hovorí: «Kríž je loďou. Nikto nemôže preplávať more tohoto sveta, keď nie je neseným skrze kríž Kristov.» Toto vedel sv. apoštol Andrej z úst samého Spasiteľa božského, ktorý bol riekol: «Kto chce prijsť za Mnou, nech berie kríž svoj na seba a nech nasleduje Mňa.» A preto túžil tak veľmi po kríži, na jakom zomrel Spasiteľ za hriechy sveta. A keď uzrel to drevo potupy pohanskej a židovskej, zvolal nadšene: «Buď mi vítaný, drahý krížu, ktorý si posvätený telom Boha a Spasiteľa môjho, a ozdobený údami Jeho ako drahými kameňaini a perlami!» Kríž bol pred príchodom Pána Ježiša Krista predmetom potupy a hanby, ošklivosti a hrôzy. Židia v zaslepenosti svojej domýšľali sa, že zničia slávu Pána Ježiša Krista, ktorú požíval u ľudu, keď Ho odsúda na smrť kríža. Veď i sv. Pavel píše Galatanom (3.; 13. V. Mojžiš 21.; 23.): «Zlorečený každý, kto visí na dreve.» Ale keď drevo kríža posvätené bolo krvou Syna Božieho, prinieslo Spasiteľovi veľkú česť, úctu a dôstojnosť a hriešnym ľuďom neskončený úžitok. Kríž stal sa predmetom najväčšej úcty, zástavou víťazstva kresťanského. Sv. Augustín hovorí: «Kríž prešiel z popravísk na čelá cisárov.» Prvý kresťanský cisár Koštantín, keď zvíťazil pod znamením sv. kríža nad odporcom Maxenciom, dal postaviť na námestí pyšného svetovládneho Ríma kríž a zakázal ukrižovať ľudí. Od toho času zhotovoval sa kríž zo striebra, zo zlata, z perál, z drahokameňov a skvie sa na korunách cisárov, kráľov, panovníkov, na prsách biskupov, na hrdlách panien, na prsách udatných bojovníkov, na oltároch, na vežách, na hrobitovoch, na námestiach, na verejných miestach: on stal sa ozdobou života kresťanského. Žiaden kríž — žiaden kresťan! Preto volá i svätý Pavel (Galat. 6.; 14.): «Odo mňa nech je vzdialené to, aby som sa chlúbil, leda v kríži Pána nášho Ježiša Krista, skrze ktorého mne je svet ukrižovaný a ja svetu.» Kresťane, nasleduj sv. apoštola Andreja, ktorý túžil po kríži, ľúbaj ho s nadšením, ako on, a v každom čase volaj s ním: «Ó vyzdvihni mňa zpomedzi ľudí a priveď mňa k Učiteľovi môjmu, ktorý vykúpil mňa skrze teba!»
Modlitba.
Ó Bože, my vzdycháme pokorne k Velebnosti Tvojej, popraj milostivé, aby sv. apoštol Andrej, ako bol na zemi učiteľom a vodcom pre cirkev Tvoju, bol tiež i pre nás ustavičným orodovníkom. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen. |