BENEDICTIONES RESERVATAE.
I. BENEDICTIONES FACIENDA AB ORDINARIO VEL AB EJUS DELEGATO.
BENEDICTIO AQUAE in Vigilia Epiphaniae Domini


 

VYHRADENÉ POŽEHNANIA.
I. POŽEHNANIA, KTORÉ SME VYKONAŤ IBA ORDINÁR ALEBO NÍM POVERENÁ DUCHOVNÁ OSOBA.
OBRAD SVÄTENIA TROJKRÁĽOVEJ VODY


Ježiš Kristus narodil sa, aby spasil nielen židov, ale aj celé pokolenie ľud­ské. Preto všemohúci Boh Otec nariadil, aby narodenie jeho milého Syna bolo zjavené aj mimo židovskej zeme vo vzdialených krajinách, a to neobyčajnou hviezdou, ktorú spozorovali traja mudrci na východe a prišli sa pokloniť novonarodenému Kráľovi. Cirkev sv. sviatkom Zjavenia Pána, pred ktorým je i vigília, oslavuje tri udalosti zo života Pána Ježiša: 

1) poklonu troch kráľov,
2) pokrstenie Krista v Jordáne a
3) premenenie vody na víno v Káne Galjlejskej.

Týmito udalosťami bolo svetu zjavené, kto je vlastne Pán Ježiš.

Vo všeobecnosti vodu potrebnú na sv. úkony a na posviacanie, posviaca kňaz v nedeľu alebo v iný deň podľa potreby v kostole alebo v sakristii. Kňaz je oblečený v superpelícii a fialovej štóle. Najprv zažehnáva soľ, potom vodu, potom v podobe kríža vsype soľ do vody. Veriaci si môžu vziať posvätnej vody domov, častej­šie sa ňou pokropiť, najmä keď odchádzajú z domu. V kresťanských domoch majú pri dverách zavesenú malú sväteničku, do ktorej si týždenne nalejú čerstvej posvätnej vody. Posvätenou vodou môžeme pokropiť všetky predmety den nej potreby, domy, polia, staviská, statok a podobné. Hriechom je však použiť posvätnú vodu na povery. 

Nová forma posvätenia trojkráľovej vody z r. 1890 je zaujímavá tým, že sa úplne líši od antickej formy používanej v Rímskej cirkvi do r. 1890 a tiež vo všetkých ostatných cirkvách. Spomínané obrady sa odvolávajú na Kristov krst, zatiaľ čo tento obrad tému Kristovho krstu úplne opomína a jeho ústredným motívom je zažehnávanie vody, ktorá sa má použiť najmä proti zlým duchom. Spomedzi všetkých svätenín uvedených v rímskom rituály má táto najväčšiu moc.


V rámci obradu sa v určenú hodinu (v predvečer Zjavenia Pána miesto večerných litánií) sa kňaz, odetý do bieleho rúcha (ak je biskup, nosí aj mitru), sprevádzaný diakonom a subdiakonom v bielych dalmatikách, pred ktorým je procesiový kríž medzi dvoma zapálenými sviecami a chór v surpulách, presunie na miesto blízko hlavného oltára, kde je pripravená nádoba so soľou a nádoba s vodou. Všetci si kľaknú a zaspievajú litánie o všetkých svätých. Litánie sa predmodlievajú, žalmy sa spievajú alebo veriaci ich striedavo odriekajú. Zažehnávania vykoná kňaz latinsky, veriaci ho sledujú. Te Deum sa spieva.

Keďže sviatkom Zjavenie Pána oslavuje sa i krst Ježišov a premenenie vody na víno, svätí sa v predvečer sviatku voda, ktorú všeobecne volajú „ trojkráľovou vodou“. Kedysi odkladali dospelí katechumeni svoj krst na tento sviatok, iní zas túžili, aby boli pokrstení v samom Jordáne. Svätenie vody je stará kresťanská obyčaj, čo vysvitá i zo spisov Pp. Alexandra I., ktorý sa r. 110 po Kr. stal pápežom. V spisoch pripisovaných Dionýzovi Areopagitovi je zmienka, že v tých časoch bolo obyčajou posviacať vodu modlitbou a znamením sv. kríža. Svätý Kliment, učeník sv. Petra zjavne píše, že sv. Matúš apoštol posviacal vodu, a uvádza doslovne aj modlitbu, ktorú hovoril pri posviacaní vody. O svätení vody zmieňu­jú sa aj iní najstarší svätí otcovia a cirkevní spisovatelia.

Nepochopiteľné je, prečo mnohí z kresťanov zapovrhujú používanie sv. vody, keďže ju toľkí starodávni cirkevní uči­telia a otcovia mali v tak veľ­kej vážnosti. Už v Starom zákone Boh nariadil svätenú vodu, ktorou sa židia očisťovali, a Boh skrze ňu mnohé zázraky konal.

Pri používaní svätenej vody máme dvojaký úžitok:

1) Táto voda nás upomína na tú vodu, v ktorej bol zatopený náš dedičný hriech pri sv. krste. A Cirkev nás svätenou vodou upomína na zachovanie čistého rúcha, do ktorého nás obliekla pri sv. krste.

2) Druhý úžitok svätenej vody je, že Cirkev pri svätení vody prihovára sa za tých, ktorí upotrebujú svätenú vodu, aby ich Boh ochraňoval od všetkého telesného i duchovného nebezpečenstva. Svätenou vodou vypudzuje diabla zo stvorení Božích, lebo hoci nerozumné tvory nezhrešily ako človek, ktorý svojou vlastnou vôľou stal sa otrokom diabla, predsa diabol po prevládaní človeka akosi dostal do svojej moci i ľudské majetky, aby k našej škode a nebezpečenstvu mohol upotrebovať rôzne zemské sily a vôbec hmotné stvorenia. Preto Pán Ježiš povedal, že keď silný ozbrojenec voľakoho prevýši, zaujme i jeho majetok. Tak nadobudol diabol akési panstvo nad ľuďmi, ktorí hrešili.

Kristus Pán zase premohol diabla, a keď dal svojim uče­níkom moc nad diablom, vysvetlil im, v čom záleží táto moc a dodal, že budú mať moc nad škorpiónmi a hadmi, lebo skrze tieto stvorenia diabol ukazuje svoju moc. Keď Boh dopustil, aby diabol pokúšal Jóba, diabol hneď vzbudil proti nemu búrku a hromobitie. Túto moc odníma Cirkev svojou modlitbou. Konečne nás diabol napáda na tele a najmä na duši rozličnými pokušeniami, proti ktorým je nám svätená voda veľmi na pomoci, ak ju s veľkou dôverou užívame.

Akú veľkú silu má v sebe svätená voda, ukázal Boh mnohými zázrakmi. Sv. Grego píše, že istému človekovi sa zahojila zlomená noha len čo sa jej dotkli sv. vodou, ktorú po svätil biskup sv. Fortunát.

Theodoret píše, že na lúky a role, ktoré pokropil pustovník Afrenes, nedostala sa ani jedna kobylka, hoci tento hmyz pustošil vtedy kraje. Ďalej píše, že sv. Macedon oslobodil pokropením svätenou vodou jednu ženu od vlčej tmy. Sv. Ján Zlatoústy, ako hovori Metafrastés, uzdravil v Antiochii syna istej ženy Eulálie, ktorého tri razy pokropil svätenou vodou v podobe krlža. Podľa svedectva sv. Gregora Utronského, sv. Monegund a Euzikius vyliečili svätenou vodou mnohých zo zimnice. Iní svätí mužovia uzdravili svätetenou vodou slepých a hluchých, zastavili hynutie dobytka a očisťovali domy, ktoré boly posadnuté diablom. - Ako zlorečenie, ktoré povedal Pán Kristus na fikový strom, prinieslo stromu skazu, tak zase požehnanie Kristovo osoží všetkým veciam a jedlám, ktoré k dobru človeka slúžia, a to tým viac, keď o toto požehnanie Cirkev sv. prosí už vtedy, keď svätí svätenú vodu. Preto zbožní kresťania, keď dovezú s poľa úrodu do stodôl, najskôr ju pokropia sv. vodou a len potom ju uložia. Hotové jedlá prinášajú si na požehnanie do chrámu na veľkonočnú nedelu. Je teda kresťanským zvykom, keď otec rodiny na významnejšie hostiny, ako je štedrá večera, svadba a pod., po modlitbe pokropi jedlá svätenou vodou,  tým viacej máme seba pokropiť svätenou vodou.

Keď sa prežehnáme sv. vodou, hovoriac: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého Amen, získame odpustky 300 dní. -PPO 631.

ed. Radlinský, A.: Nábožné výlevy. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1945, 14. vydanie