Nový slovenský preklad   Strarý slovenský preklad
Žalm 29[0]
 
Žalm 29[0]

Dávidov žalm.

— Vzdávajte Pánovi, synovia Boží,[1] * vzdávajte Pánovi slávu a moc.
— Vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena, v posvätnom rúchu * klaňajte sa Pánovi.
— Hlas Pánov nad vodami; zahrmel Boh veleby, * Pán nad veľkými vodami!
— Hlas Pánov – taký mohutný! * Hlas Pánov – taký veľkolepý!
— Hlas Pánov láme cédre; * aj libanonské cédre láme Pán.
— Libanon rozkýva do tanca ako teliatko * a Sarion[2] ako byvolča.
— Hlas Pánov metá blesky ohnivé, * hlas Pánov púšťou otriasa, Pán otriasa púšťou Kádeš.
— Hlas Pánov urýchľuje pôrod jeleníc, * obnažuje húštiny. A v jeho chráme všetci volajú: Sláva!
— Pán tróni nad záplavami vôd, * Pán bude tróniť ako večný kráľ.
— Pán dá silu svojmu ľudu, * Pán požehná svoj ľud pokojom.

   Dávidov žalm, pri dokončení stánku.[00]

— Prineste Pánovi, synovia Boží: * prineste Pánovi baránkov mladých.[1]
— Prineste Pánu slávu a česť; prineste Pánu slávu jeho menu: * klaňajte sa Pánovi v jeho svätej sieni.[2]
— Hlas Pánov nad vodami, Boh Velebnosti hrmí: * Pán nad vodami velikými.[3]
— Hlas Pánov v sile:[4] * hlas Pánov znie vo velebnosti.
— Hlas Pánov, ktorý láme cédry: * ba zláme Pán libanské cédry.
— A zráža ich tak ako teľa na Libane:[5] * on, milý, ako mladý jednorožec.[6]
— Hlas Pánov, ktorý kreše plamene ohnivé: * hlas Pánov, ktorý striasa púšťou: a otriasa Pán púšťou Kádes.[7]
— Hlas Pánov, ktorý dá vyvŕhať laniam a riedi husté lesy: * a v jeho chráme každý rieka: Sláva![8]
— Pán býva nad potopou:[9] * tam tróni Pán akožto kráľ na veky.
— Pán dá sily svojmu ľudu: * Pán ľud svoj požehná pokojom.
Poznámky
[0] Tento žalm je jednou z najkrajších čiastok lyriky Starého zákona. Vedúcim tónom žalmu je „ Hlas Pánov“, ktorý zaznieva v rozličných podobách a žalmista ho zachytáva smelými obrazmi. V Palestíne nie sú búrky také časté ako u nás. Preto tamojší ľudia prežívajú priebeh búrky omnoho živšie než my. V búrke a v jej sprievodných javoch vidia prejav Božej moci, pre nich je búrka „Hlas Pánov“.
[1] Kto sú „synovia Boží“, je sporné. Môžu to byť anjeli, ktorí si pre svoju blízkosť a spojenie s Bohom zasluhujú meno „synov Božích“ ako v Jób 1,6; 38,7; Ž 89,7, ale môžu to byť aj nábožní ľudia (Jób 2,11; Múd 2,13-16; 18; Gn 6,2), Pánovi ctitelia alebo niektorí význační členovia Izraela ako kňazi, sudcovia atď. Prikláňame sa k mienke, že sú to „anjeli“, inak by sa 9. verš „a v jeho chráme všetci volajú: Sláva“ musel vysvetľovať veľmi naturalisticky.
[2] Sarion - fenické pomenovanie Hermonu, najvyššieho končiara v Libanonskom pohorí.		  

[0] Dávid povzbudzuje k oslavovaniu velebnosti Božej, ktorá sa javí v hrmení a blýskaní
[00] Keď dokončil Dávid stánok archy úmluvy, spieval (I. Par. 16, 1.) tento žalm. V ňom opisuje moc Pánovu v prírode keď hrmí, menovite ale moc jeho milosti, ktorou založil svoje kráľovstvo, totižto Cirkev nazemi.
[1] Pod synami Božími rozumie anjelov, zároveň i spravodlivých ľudí, ktorí majú prinášať Bohu obetu čistú.
[2] Sieň, miesto shromažďovania. Hebr.: Klaňajte sa Pánovi v ozdobe svätej.
[3] Pod potopou rozumej oblaky plné vody.
[4] Pod sedemnásobným „hlasom“ alebo hrmením, ktorý sa tu uvádza, má sa rozumieť hlas nadprirodzený, ktorým hovorí Pán k duši vo sv. sviatostiach.
[5] Hebr.: Privádza do skoku, jako tela Libanon.
[6] Ale takto ľud izraelský stojí nepremožený a silný, ako mladý jednorožec. Hebr.: Libanon a Sirion ako mladý jednorožec. Sirion je Hermon.
[7] Najhroznejšia púšť bola Kádes, kde bolo všetko vyprahlé.
[8] Anjeli a ľudia. Keď búra na zemi zúri, na nebesách je sviatostné ticho a klaňajúce sa sbory duchov spievajú. Kým sa Pán takto z neba dolu vo velebnosti a moci zjavuje, všetko vzdáva mu chválu a slávu. Aj na zemi má byť jeho velebnosť oslavovaná.
[9] Pán je Pánom prírody všetkej, je nad celý svet povznesený a večný.
Žalm 46[0]
  
Žalm 46[0]
Zbormajstrovi. Podľa „Panny“. Pieseň Koreho synov.

— Boh je naše útočište a sila * aj najistejšia pomoc v súžení.
— Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem * a vrchy na dno morské padali.
— Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú * a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.
— Riečne ramená[1] obveseľujú Božie mesto, * posvätný stánok Najvyššieho.
— Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; * už od úsvitu[2] mu Boh pomáha.
— Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; * tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.
— S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.
— Poďte a pozrite na diela Pánove, * aké úžasné veci vykonal na zemi.
— Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, * láme luky a drúzga oštepy a štíty v ohni spaľuje.
— Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, * vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.
— S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.

   Ku koncil synom Kóre na tajomstvá,[00] žalm.

— Boh je naše útočište a sila: * spomocník v súženiach, ktoré nás zastihly veľmi.[1]
— Preto sa my nebojíme, keď by sa zem triasla, * a keď by sa prenášaly hory do prostriedka mora.[2]
— Nech hučia a nech sa penia jeho vody; * nech sa trasú hory jeho silou.
— Riečny prúd obveseľuje mesto Božie:[3] * postavil svoj stánok svrchovaný.
— Boh je prostred neho, nepohne sa: * pomôže mu Boh na svite z rána.[4]
— Národy sa búria, a kráľovstvá skláňajú: * vydá svoj hlas, pohne sa zem.
— Pán zástupov s nami: * naším obrancom je Boh Jakubov.
— Poďte a viďte Pánove skutky, * jaké divy koná on na zemi.[5]
— Ktorý robí válkam prietrž až do končín zeme. * Drúzga buk a láme zbrane, a spaľuje štíty ohňom.
— Upokojte sa a viďte, že ja som Boh: * chcem byť vyvýšeným medzi národami, a chcem vyvýšeným byť na zemi.[6]
— Pán Zástupov s nami: * naším obrancom je Boh Jakubov.
Poznámky
[0] Tento žalm a dva nasledujúce tvoria akúsi trilógiu. V žalme 46 sa vyzdvihuje dôvera v Božiu pomoc, v 47. sa oslavuje Pán ako víťaz a kráľ, ktorý sa vracia v slávnom sprievode na Sion, a napokon 48. žalm má za obsah predovšetkým chválu mesta Jeruzalema a chválu Boha, ktorému patrí vďaka za zázračné oslobodenie mesta Jeruzalema
[1] „Riečne ramená obveseľujú Božie mesto…“. Tak ako potok, čo pretekal raj (Gn 2,10; Ž 36,9; Iz 33,21; 66,12; Zjv 22,1).
[2] „Od úsvitu“ – pravdepodobne ide o ústup Sennacheribovho vojska r. 701 pr. Kr. (2 Kr 19,35; Iz 37,36).
  

[0] Složený bol pri vtrhnutí nepriateľov do zeme ľudskej, ktorých Pán porazil zemetrasením a hromobitím; kdežto mesto Jeruzalem žiadnej škody neutrpelo.
[00] Tajomstvom bolo riadenie Prozreteľnosti Božej. Hebr.: allamôth, dľa niektorých nápevov pre hlas panien. Dľa sv. Otca rozumie sa pod tým ochrana, ktorou Boh bráni Cirkev svoju proti zlobám a úkladom sveta.
[1] Správnejšie hebr.: v súženiach veľmi dokázaná.
[2] Najväčšie prevraty v živote národov predstavuje žalmista v udalostiach prírodných.
[3] Hebr.: Rieka — jej toky obveseľujú Božie miesto, svätyňu príbytkov Svrchovaného — a činia ho akoby rajom.. Prúd milostí a prisľúbení tečie svätým miestom, ktoré kryje príbytky Najsvätejšieho.
[4] Boh nenechá dlho v tiesni svoje mesto (i Cirkev), len kým neprejde noc.
[5] Koľké divy činí medzi národami v pokoji žijúcimi. Hebr.: Jaké spustošenie koná on na zemi.
[6] Neničte môj ľud, hľa, ja som Boh, proti mne nič nevykonáte; všade a všetkým má byť moc Boha známa.
Žalm 147[0]
  
Žalm 147[0]

Aleluja!

— Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha, * lebo je milé hlásať jeho slávu.
— Pán stavia Jeruzalem[1] * a zhromažďuje roztratených Izraelitov.
— Uzdravuje skľúčených srdcom * a obväzuje ich rany.
— On pozná počet hviezd * a každú volá po mene.
— Veľký je náš Pán a veľmi mocný, * jeho múdrosť je nesmierna.
— Tichých sa Pán ujíma, * ale hriešnikov ponižuje až po zem.
— Prespevujte Pánovi piesne oslavné, * na citare hrajte nášmu Bohu.
— On zaťahuje nebo oblakmi * a zemi pripravuje dážď.
— Na vrchoch dáva pučať tráve * aj bylinám pre tvory, čo slúžia človeku.
— Potravu dáva ťažnému dobytku * i mladým havranom[2], čo k nemu krákajú.
— V sile koňa nemá potechu * ani záľubu v mužovi svalnatom.[3]
— Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja, * a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo.

— Chváľ, Jeruzalem, Pána, * oslavuj, Sion, svojho Boha.
— Lebo upevnil závory[4] tvojich brán * a požehnal tvojich synov v tebe.
— Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam, * sýti ťa najlepšou pšenicou.
— Svoj rozkaz na zem zosiela; * rýchlo sa šíri jeho slovo.
— Sneh[5] dáva ako vlnu, * rozsýpa srieň ako popol.
— Kamenec spúšťa ako omrvinky; * ktože vydrží v jeho mraze?
— Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo; * keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia.
— On svoje slovo zvestuje Jakubovi, * svoje zákony a prikázania Izraelovi.
— Neurobil tak iným národom, * nezjavil im svoje zámery.

   Aleluja!

— Chváľte Pána, lebo dobrý je spev chvály: * nášmu Bohu buď príjemná a dôstojná chvála.[1]
— Pán buduje Jeruzalem:[2] * rozohnaných z Izraela shromažďuje.
— Ktorý uzdravuje tých, čo sú skrúšení srdcom, * a zaväzuje ich rany.
— Ktorý sčíta množstvo hviezd: * a ich všetky menom volá.
— Veľký je náš Pán, a veľká moc jeho: * a múdrosti jeho nenie miery.[3]
— Pán sa zaujíma tichých: * ale hriešnikov snižuje až ku zemi.
— Spievajte Pánovi s ďakovaním * i hrajte nášmu Bohu na citare.
— Ktorý zastiera nebesá oblakmi: * ktorý pripravuje Zemi dážď.
— Ktorý dáva rásť na horách trávu: * a zeliny ľudom na úžitok.
— Ktorý dáva dobytku ich pokrm: * i havranom mladým, ktorí volajú na neho.[4]
— Nemá v sile koňa zaľúbenia: * ani v lýtkach muža si nezaľubuje.[5]
— Zaľúbenie má Pán v tých, čo sa ho boja * a v tých, ktorí dúfajú v milosrdenstve jeho.[6]
Poznámky
[0] Vulgáta rozdeľuje tento žalm na dva: 146 a 147.
[1] "Stavia Jeruzalem" naznačuje, že žalm vznikol, keď exulanti po návrate zo zajatia obnovovali sväté mesto.
[2] Žalmista spomína "mladé havrany". V minulosti bola všeobecná mienka, že havrany vyhadzujú svoje mláďatá z hniezda. Pán sa stará o všetko, čo stvoril.
[3] Pán chce, aby sa aj človek naň spoliehal.
[4] Pán „upevnil závory tvojich brán“, tieto slová naznačujú, že mesto je obnovené a že Izraeliti žijú v istote, pokoji a blahobyte (Neh 2,11 -7,3), keď vzniká druhá časť žalmu.
[5] Na Božie slovo prichádza sneh, srieň, kamenec, mráz. Lež na jeho jediné slovo sa rozpúšťa sneh a ľad a prichádza jar (Jób 37,6 n.; 38,29 n.; Iz 1,18). Možno to chápať ako metaforu, ktorou chcel žalmista naznačiť, ako rýchlo Pán zmenil osud svojho ľudu.
  

[0]  Prorok povzbudzuje ľud k oslavovaniu Boha, ktorý sa stará o všetko stvorenie, zvláštne ale o svoj vyvolený národ.
[1] Hebr.: Chváľte Pána, lebo je dobre chválu spievať nášmu Bohu, lebo rozkošné (je); príslušná je chvála. Boh je chvály hodný, vďačnosť žiada, aby sme ho chválili.
[2] Kresťan vzťahuje to na cirkev.
[3] Boh je všemohúci, ale i nekonečne múdry.
[4] Srovnaj Job 38, 41. Všetky stvorenia uznávajú svoju odvislosť od Boha, uznať musí ju i človek a nemôže sa na seba spoliehať.
[5] Bohu neľúbi sa sila a moc vojenská, ani rýchlosť bojovníkov; tomu, kto by sa na ne spoliehal, Boh pomáhať nebude.
[6] Boh má zaľúbenie v ľuďoch, ktorí spoliehajú sa v pokore na Boha.