| Nový slovenský preklad | Strarý slovenský preklad | |
Žalm 29[0]
|
Žalm 29[0] |
|
|
Dávidov žalm. — Vzdávajte Pánovi, synovia Boží,[1] * vzdávajte Pánovi slávu a moc. |
Dávidov žalm, pri dokončení stánku.[00] — Prineste Pánovi, synovia Boží: * prineste Pánovi baránkov mladých.[1] — Prineste Pánu slávu a česť; prineste Pánu slávu jeho menu: * klaňajte sa Pánovi v jeho svätej sieni.[2] — Hlas Pánov nad vodami, Boh Velebnosti hrmí: * Pán nad vodami velikými.[3] — Hlas Pánov v sile:[4] * hlas Pánov znie vo velebnosti. — Hlas Pánov, ktorý láme cédry: * ba zláme Pán libanské cédry. — A zráža ich tak ako teľa na Libane:[5] * on, milý, ako mladý jednorožec.[6] — Hlas Pánov, ktorý kreše plamene ohnivé: * hlas Pánov, ktorý striasa púšťou: a otriasa Pán púšťou Kádes.[7] — Hlas Pánov, ktorý dá vyvŕhať laniam a riedi husté lesy: * a v jeho chráme každý rieka: Sláva![8] — Pán býva nad potopou:[9] * tam tróni Pán akožto kráľ na veky. — Pán dá sily svojmu ľudu: * Pán ľud svoj požehná pokojom. |
|
Poznámky |
||
| [0] Tento žalm je jednou z najkrajších čiastok lyriky Starého zákona. Vedúcim tónom žalmu je „ Hlas Pánov“, ktorý zaznieva v rozličných podobách a žalmista ho zachytáva smelými obrazmi. V Palestíne nie sú búrky také časté ako u nás. Preto tamojší ľudia prežívajú priebeh búrky omnoho živšie než my. V búrke a v jej sprievodných javoch vidia prejav Božej moci, pre nich je búrka „Hlas Pánov“. [1] Kto sú „synovia Boží“, je sporné. Môžu to byť anjeli, ktorí si pre svoju blízkosť a spojenie s Bohom zasluhujú meno „synov Božích“ ako v Jób 1,6; 38,7; Ž 89,7, ale môžu to byť aj nábožní ľudia (Jób 2,11; Múd 2,13-16; 18; Gn 6,2), Pánovi ctitelia alebo niektorí význační členovia Izraela ako kňazi, sudcovia atď. Prikláňame sa k mienke, že sú to „anjeli“, inak by sa 9. verš „a v jeho chráme všetci volajú: Sláva“ musel vysvetľovať veľmi naturalisticky. [2] Sarion - fenické pomenovanie Hermonu, najvyššieho končiara v Libanonskom pohorí. |
[0] Dávid povzbudzuje k oslavovaniu velebnosti Božej, ktorá sa javí v hrmení a blýskaní |
|
Žalm 46[0] |
Žalm 46[0] |
|
| Zbormajstrovi. Podľa „Panny“. Pieseň Koreho synov. — Boh je naše útočište a sila * aj najistejšia pomoc v súžení. |
Ku koncil synom Kóre na tajomstvá,[00] žalm. — Boh je naše útočište a sila: * spomocník v súženiach, ktoré nás zastihly veľmi.[1] — Preto sa my nebojíme, keď by sa zem triasla, * a keď by sa prenášaly hory do prostriedka mora.[2] — Nech hučia a nech sa penia jeho vody; * nech sa trasú hory jeho silou. — Riečny prúd obveseľuje mesto Božie:[3] * postavil svoj stánok svrchovaný. — Boh je prostred neho, nepohne sa: * pomôže mu Boh na svite z rána.[4] — Národy sa búria, a kráľovstvá skláňajú: * vydá svoj hlas, pohne sa zem. — Pán zástupov s nami: * naším obrancom je Boh Jakubov. — Poďte a viďte Pánove skutky, * jaké divy koná on na zemi.[5] — Ktorý robí válkam prietrž až do končín zeme. * Drúzga buk a láme zbrane, a spaľuje štíty ohňom. — Upokojte sa a viďte, že ja som Boh: * chcem byť vyvýšeným medzi národami, a chcem vyvýšeným byť na zemi.[6] — Pán Zástupov s nami: * naším obrancom je Boh Jakubov. |
|
Poznámky |
||
| [0] Tento žalm a dva nasledujúce tvoria akúsi trilógiu. V žalme 46 sa vyzdvihuje dôvera v Božiu pomoc, v 47. sa oslavuje Pán ako víťaz a kráľ, ktorý sa vracia v slávnom sprievode na Sion, a napokon 48. žalm má za obsah predovšetkým chválu mesta Jeruzalema a chválu Boha, ktorému patrí vďaka za zázračné oslobodenie mesta Jeruzalema [1] „Riečne ramená obveseľujú Božie mesto…“. Tak ako potok, čo pretekal raj (Gn 2,10; Ž 36,9; Iz 33,21; 66,12; Zjv 22,1). [2] „Od úsvitu“ – pravdepodobne ide o ústup Sennacheribovho vojska r. 701 pr. Kr. (2 Kr 19,35; Iz 37,36). |
[0] Složený bol pri vtrhnutí nepriateľov do zeme ľudskej, ktorých Pán porazil zemetrasením a hromobitím; kdežto mesto Jeruzalem žiadnej škody neutrpelo. |
|
Žalm 147[0] |
Žalm 147[0] |
|
|
Aleluja! — Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha, * lebo je milé hlásať jeho slávu. |
Aleluja! — Chváľte Pána, lebo dobrý je spev chvály: * nášmu Bohu buď príjemná a dôstojná chvála.[1] — Pán buduje Jeruzalem:[2] * rozohnaných z Izraela shromažďuje. — Ktorý uzdravuje tých, čo sú skrúšení srdcom, * a zaväzuje ich rany. — Ktorý sčíta množstvo hviezd: * a ich všetky menom volá. — Veľký je náš Pán, a veľká moc jeho: * a múdrosti jeho nenie miery.[3] — Pán sa zaujíma tichých: * ale hriešnikov snižuje až ku zemi. — Spievajte Pánovi s ďakovaním * i hrajte nášmu Bohu na citare. — Ktorý zastiera nebesá oblakmi: * ktorý pripravuje Zemi dážď. — Ktorý dáva rásť na horách trávu: * a zeliny ľudom na úžitok. — Ktorý dáva dobytku ich pokrm: * i havranom mladým, ktorí volajú na neho.[4] — Nemá v sile koňa zaľúbenia: * ani v lýtkach muža si nezaľubuje.[5] — Zaľúbenie má Pán v tých, čo sa ho boja * a v tých, ktorí dúfajú v milosrdenstve jeho.[6] |
|
Poznámky |
||
| [0] Vulgáta rozdeľuje tento žalm na dva: 146 a 147. [1] "Stavia Jeruzalem" naznačuje, že žalm vznikol, keď exulanti po návrate zo zajatia obnovovali sväté mesto. [2] Žalmista spomína "mladé havrany". V minulosti bola všeobecná mienka, že havrany vyhadzujú svoje mláďatá z hniezda. Pán sa stará o všetko, čo stvoril. [3] Pán chce, aby sa aj človek naň spoliehal. [4] Pán „upevnil závory tvojich brán“, tieto slová naznačujú, že mesto je obnovené a že Izraeliti žijú v istote, pokoji a blahobyte (Neh 2,11 -7,3), keď vzniká druhá časť žalmu. [5] Na Božie slovo prichádza sneh, srieň, kamenec, mráz. Lež na jeho jediné slovo sa rozpúšťa sneh a ľad a prichádza jar (Jób 37,6 n.; 38,29 n.; Iz 1,18). Možno to chápať ako metaforu, ktorou chcel žalmista naznačiť, ako rýchlo Pán zmenil osud svojho ľudu. |
[0] Prorok povzbudzuje ľud k oslavovaniu Boha, ktorý sa stará o všetko stvorenie, zvláštne ale o svoj vyvolený národ. |
|
Oba dokumenty, ktoré 2. júla zverejnilo Dikastérium pre náuku viery, teda dekrét a vysvetľujúca nóta (Prot. č. 99/2009), oba podpísané kardinálom Víctorom Manuelom Fernándezom a sekretármi Armandom Matteom a Johnom J. Kennedym, vykazujú nedostatky v kanonicko-právnej technike, ktoré drasticky obmedzujú ich skutočný dosah.
Podľa VI. knihy Kódexu kánonického práva sa ich právny účinok obmedzuje na deklarovanie šiestich exkomunikácií. Pokiaľ ide o viac než sedemsto kňazov Kňazského bratstva svätého Pia X. a jeho veriacich, použitá formulácia nemá trestnoprávnu účinnosť.
1. Dva nástroje odlišnej právnej povahy
Na jednej strane dekrét vyhlasuje „so všetkými právnymi účinkami“, že Mons. Alfonso de Galarreta a štyria biskupi vysvätení 1. júla, Pascal Schreiber, Michael Goldade, Michel Poinsinet de Sivry a Marc Hanappier, upadli ipso facto do exkomunikácie latae sententiae vyhradenej Apoštolskej stolici podľa kán. 1387 a 1364 § 1 CIC a že Mons. Bernard Fellay ako spolusvätiteľ, ktorý sa verejne pripojil k schizmatickému činu, podlieha exkomunikácii podľa kán. 1364 § 1.
Ide o deklaratórny dekrét týkajúci sa už nastúpených trestov, teda popri rozsudku o jedinú vhodnú formu na deklarovanie trestov latae sententiae podľa kán. 1341 a 1720. Jeho osobný rozsah pôsobnosti je taxatívne vymedzený: šesť biskupov.
Sprievodná vysvetľujúca nóta však obsahuje tri ďalšie tvrdenia:
- že vysvätení duchovní Bratstva „sa nachádzajú v schizme a treba ich považovať za schizmatikov“, a preto „podliehajú exkomunikácii stanovenej právom“;
- že laici, ktorí sa „formálne pripoja“, sa za podmienok nóty Pápežskej rady pre výklad legislatívnych textov z 24. augusta 1996, ktorú Dikastérium vyhlasuje za platnú a „osvojuje si ju“, považujú za schizmatikov a exkomunikovaných;
- že sviatosť pokánia vysluhovaná ich kňazmi, ako aj manželstvá, pri ktorých asistujú, sú „neplatné“.
Vysvetľujúca nóta nepatrí medzi typy aktov, ktoré majú trestnoprávnu účinnosť. Nie je zákonom podľa kán. 7 až 22 a 29 a nasl., nie je všeobecným vykonávacím dekrétom podľa kán. 31 až 33, nie je trestným príkazom podľa kán. 1319, ani rozsudkom či deklaratórnym dekrétom podľa kán. 1341 a nasl. a 1717 a nasl.
Ide o akt vysvetľujúcej povahy. To, čo uvádza o neurčitých skupinách osôb, má hodnotu doktrinálneho varovania, nie ustanovenia alebo deklarovania trestu.
2. Rozpor medzi dekrétom a nótou
Dekrét varuje duchovných a laikov, „aby sa nepripájali k schizme Kňazského bratstva svätého Pia X., pretože by tým ipso facto upadli do trestu exkomunikácie latae sententiae“.
Použitá formulácia je podmieňovacia: delikt sa vo vzťahu k týmto osobám chápe ako budúci a možný. Nóta však v prítomnom čase tvrdí, že duchovní „sa nachádzajú v schizme“. Oba texty majú rovnaký dátum a rovnaké podpisy.
Tento rozpor treba vyriešiť v prospech dekrétu, ktorý je jediným dokumentom majúcim trestnoprávnu formu. Podľa kán. 18 navyše trestné zákony podliehajú striktnému výkladu, čo vylučuje, aby sa prostredníctvom nóty rozširovalo to, čo dekrét formuluje iba ako napomenutie.
Dôsledkom je, že samotné Dikastérium vo svojom právne účinnom akte uznáva, že kňazi a veriaci zatiaľ do trestu neupadli.
3. Chýbajúce individuálne posúdenie pričítateľnosti a režim nedeklarovaného trestu
Aj keby sme na účely argumentácie predpokladali, že nóta mala pôsobiť ako všeobecné vyhlásenie, tresty latae sententiae nastupujú ipso iure iba voči osobe, ktorá skutok spáchala s plnou pričítateľnosťou požadovanou kán. 1321 § 2. Tá sa musí posúdiť podľa kán. 1323 až 1325.
Nezavinená neznalosť zákona alebo trestu, omyl, vážny strach a stav núdze, a to aj domnelý, oslobodzujú od trestu alebo bránia jeho uplatneniu. Takéto posúdenie musí byť nevyhnutne individuálne a vo vzťahu k žiadnemu z kňazov sa neuskutočnilo.
Kolektívne označenie sedemsto duchovných za „schizmatické osoby podliehajúce exkomunikácii“ bez preskúmania pričítateľnosti a bez konania podľa kán. 1720, teda bez vypočutia obvineného a bez nadobudnutia istoty o skutku a jeho pričítateľnosti, je nezlučiteľné s režimom VI. knihy Kódexu.
Z toho vyplýva, že prípadné tresty duchovných Bratstva by aj pri prijatí argumentácie Dikastéria zostali v stave nedeklarovaných trestov latae sententiae.
Na tieto tresty sa vzťahuje režim kán. 1331 § 1, zmiernený kán. 1335 § 2: zákaz vysluhovať sviatosti a sväteniny sa pozastavuje vždy, keď veriaci z oprávneného dôvodu požiada o ich vyslúženie.
Zvolená formulácia preto z právneho hľadiska nijako nemení postavenie veriaceho, ktorý požiada o sviatosti kňaza Bratstva.
4. Odkaz na nótu z roku 1996 vylučuje automatizmus vo vzťahu k laikom
Nóta Pápežskej rady pre výklad legislatívnych textov z roku 1996, ktorú si Dikastérium „osvojuje spolu s jej podmienkami“, nie je autentickým výkladom podľa kán. 16 § 1. Chýba jej pápežské schválenie v osobitnej forme a príslušné promulgovanie. Ide o stanovisko zverejnené v časopise Communicationes.
Jej obsah je navyše reštriktívny. Bod 5 vyžaduje na „formálne priľnutie k schizme“ dva prvky:
- vnútorný prvok, teda skutočne schizmatickú vôľu, ktorá spočíva v uprednostnení osobného rozhodnutia pred povinnosťou poslušnosti rímskemu veľkňazovi;
- vonkajší prvok, teda uskutočnenie tejto vôle konkrétnymi skutkami.
Bod 7 stanovuje, že vo vzťahu k veriacim „nestačí príležitostná účasť na liturgických úkonoch alebo aktivitách hnutia, pokiaľ nie je spojená s prijatím postoja doktrinálneho a disciplinárneho odlúčenia“.
Predovšetkým treba prihliadať na úmysel danej osoby a „jednotlivé situácie treba posudzovať prípad od prípadu na príslušných miestach vonkajšieho a vnútorného fóra“.
Odkaz na nótu z roku 1996 má teda opačný účinok, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Prevzatím jej podmienok nóta z roku 2026 sama vylučuje akúkoľvek automatickú exkomunikáciu laikov iba na základe návštevy kaplniek Bratstva a každý trest podriaďuje individuálnemu posúdeniu, ktoré sa neuskutočnilo a ktoré ani nemožno vykonať všeobecným dokumentom.
Prax troch pontifikátov potvrdzuje tento reštriktívny výklad. Dekrét Kongregácie pre biskupov z 21. januára 2009 zrušil exkomunikácie iba štyroch biskupov vysvätených v roku 1988, teda jediných osôb, ktorých tresty boli deklarované.
Benedikt XVI. vo svojom liste z 10. marca 2009 posudzoval kňazov Bratstva na úrovni suspenzie a absencie kánonického postavenia, nie exkomunikácie. Fakulty udelené pápežom Františkom navyše predpokladajú osoby, ktoré sú schopné tieto fakulty prijať, čo je nezlučiteľné s postavením exkomunikovanej osoby podľa kán. 1331 § 1 bod 2.
5. Vyhlásenie neplatnosti spovedí a manželstiev by si vyžadovalo zrušenie pápežských aktov, ktoré nóta neruší
Neplatnosť vyhlasovaná nótou nevyplýva z exkomunikácie, ale z absencie fakulty udeľovať rozhrešenie podľa kán. 966 § 1 a z nedodržania kánonickej formy uzavretia manželstva podľa kán. 1108.
Oba tieto nedostatky boli odstránené aktmi rímskeho veľkňaza:
- apoštolským listom Misericordia et misera, bod 12, z 20. novembra 2016, ktorým bola kňazom Bratstva natrvalo udelená fakulta platne udeľovať rozhrešenie;
- listom Pápežskej komisie Ecclesia Dei z 27. marca 2017, schváleným pápežom Františkom, ktorý umožnil delegovať fakultu na platné asistovanie pri uzatváraní manželstiev.
Nóta nespomína ani jeden z týchto aktov a neobsahuje žiadne ustanovenie o ich odvolaní. Uplatňuje sa preto kán. 21, podľa ktorého sa v pochybnosti odvolanie zákona nepredpokladá, ako aj zásada hierarchie právnych aktov.
Dikastérium nemôže derogovať pápežské akty bez pápežského schválenia v osobitnej forme podľa čl. 7 § 2 Všeobecného poriadku Rímskej kúrie a ustálenej praxe. Takéto schválenie zo zverejneného textu nevyplýva.
Kým nedôjde k výslovnému pápežskému odvolaniu, udelené fakulty zostávajú v platnosti a vyhlásenie neplatnosti nemá právny základ.
Subsidiárne by aj pri prípadnom budúcom odvolaní v mnohých prípadoch prichádzalo do úvahy doplnenie fakulty Cirkvou z dôvodu všeobecného omylu alebo pozitívnej a pravdepodobnej pochybnosti podľa kán. 144, čomu sa nóta takisto nevenuje.
6. Záver
Výsledok analýzy možno zhrnúť nasledovne.
-
Po prvé: jediným platne deklarovaným trestom je trest šiestich biskupov uvedených v dekréte.
-
Po druhé: vo vzťahu ku kléru nemá nóta formálnu spôsobilosť deklarovať tresty. Je v rozpore s podmieňovacím napomenutím obsiahnutým v samotnom dekréte a opomína individuálne posúdenie pričítateľnosti vyžadované kán. 1321 až 1325 a 1720.
Ak by tresty vôbec existovali, boli by nedeklarované a pri žiadosti veriacich o sviatosti by bol ich účinok podľa kán. 1335 § 2 pozastavený.
-
Po tretie: vo vzťahu k laikom odkaz na nótu z roku 1996, ktorá vyžaduje vnútorný aj vonkajší prvok a posúdenie každého prípadu osobitne, zo svojej podstaty vylučuje akýkoľvek automatizmus.
-
Po štvrté: vyhlásenie neplatnosti spovedí a manželstiev sa pokúša vyvolať derogačný účinok voči platným pápežským aktom. Takýto účinok však nóta dikastéria bez pápežského schválenia v osobitnej forme nemôže vyvolať podľa kán. 21.
Treba tiež upozorniť na technickú nepresnosť celého dokumentu: Mons. Fellay je potrestaný iba podľa kán. 1364 § 1, hoci kán. 1387 sa vzťahuje na toho, kto vysvätí biskupa bez pápežského mandátu, pričom táto skutková podstata je splnená aj pri spolusvätiteľovi.
Celkovo možno konštatovať, že právna formulácia zvolená prefektom, podľa ktorej bolo šesť osôb deklarovaných dekrétom a všetky ostatné iba nótou, ponecháva exkomunikáciu kňazov a laikov Bratstva z právneho hľadiska neúčinnú.
Tam, kde existuje trestnoprávny akt, je iba šesť adresátov. Tam, kde sa spomínajú ostatní, trestnoprávny akt neexistuje.
Ak by Svätá stolica chcela rozšíriť dôsledky schizmy na celé Bratstvo, platné právo by vyžadovalo iný postup: zákon alebo trestný príkaz, individuálne deklaratórne dekréty vydané po konaní podľa kán. 1720 a výslovné odvolanie oprávnení udelených dokumentom Misericordia et misera a aktom z roku 2017, schválené pápežom v osobitnej forme.
Doteraz sa nič z toho nestalo.