Zachariášov chválospev
Benediktus
(Lk 1, 68-79)

— „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * lebo navštívil a vykúpil svoj ľud
— a vzbudil nám mocného Spasiteľa * z rodu Dávida, svojho služobníka,
— ako odpradávna hovoril * ústami svojich svätých prorokov,
— že nás oslobodí od našich nepriateľov * a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.
— Preukázal milosrdenstvo našim otcom * a pamätá na svoju svätú zmluvu,
— na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, * že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,
— aby sme mu bez strachu slúžili * vo svätosti a spravodlivosti
— pred jeho tvárou * po všetky dni nášho života.
— A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: * pôjdeš pred tvárou Pána,
— pripravíš mu cestu * a poučíš jeho ľud o spáse,
— že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. *  Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi
— a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, * a naše kroky upriami na cestu pokoja.“

— Požehnaný Pán Boh Izraelov^[1], lebo: * navštívil a vykúpil svoj ľud.
— A dal, aby nám povstal roh spasenia^[2] * v dome Dávida^[3], svojho služobníka.
— Jako mluvil ústami svätých svojich prorokov, * ktorí bývali od vekov.
— Že vysvobodí nás od nepriateľov^[4], * a z ruky všetkých, ktorí nás nenávidia;
— Že učiní milosrdenstvo s našimi otcami^[5]; * a rozpomenie sa na svoju svätú smluvu:
— na prísahu, ktorú prisahal Abrahámovi^[6], * nášmu otcovi; že nám dá,
— aby sme mu slúžili bez strachu, * vysvobodení z ruky svojich nepriateľov,
— vo svätosti a spravedlivosti pred ním, * po všetky svoje dni.
— A ty, dieťa, budeš sa volať prorokom Najvyššieho; * lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou pripravovať mu cesty^[7],
— podávať spasiteľnú vedomosť jeho ľudu, * na odpustenie ich hriechov^[8];
— pre srdečné milosrdenstvo nášho Boha^[9], * v ktorom nás navštívil Východ z výsosti^[10],
— aby posvietil tým, ktorí sedia vo tme a v tôni smrti^[11], * a upravil nám nohy na cestu pokoja.^[12]

[1] Izraelom sa volá Jakub patriarcha, jako praotec všetkých Židov, a dľa neho Izraelstvom volá sa celý židovský národ.
[2] T. j. mocný Spasiteľ, lebo roh vo sv. Písme je znamením sily, vlády.
[3] Dom znamená rod, rodinu.
[4] Totiž od nepriateľov dušného spasenia.
[5] Ktorých prečasto z rozličných bied vysvobodzoval a ktorým i teraz svojím príchodom priniesol spasenie, lebo v predpeklí očakávali jeho príchod.
[6] Sľub Boží platí, jako prísaha, lebo však prísaha je odvolávanie sa na pravdomluvnosť Božiu.
[7] Ján Krstiteľ jeho predchodcom, pripravujúcim cestu Pánu Ježišovi.
[8] T. j. poučovať ľud Boží, kde má hľadať spasenie a odpustenie svojich hriechov.
[9] Prameň spasenia a odpustenia je srdečné milosrdenstvo Božie.
[10] Východ z výsosti je P. Ježiš Kristus, slnko spravedlivosti, osvecujúce svetlom učenia a svojej milosti celý svet. Tu sa poukazuje na proroctvo Zachariášovo.
[11] T. j. v hriechu, v duševnej slepote.
[12] T. j. k pravému, srdce uspokojujúcemu náboženstvu.

— Mária hovorila: „Velebí * moja duša Pána
— a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
— lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. * Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
— lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, * a sväté je jeho meno
— a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie * s tými, čo sa ho boja.
— Ukázal silu svojho ramena, * rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
— Mocnárov zosadil z trónov * a povýšil ponížených.
— Hladných nakŕmil dobrotami * a bohatých prepustil naprázdno.
— Ujal sa Izraela, svojho služobníka, * lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
— ako sľúbil našim otcom, * Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“

— Tu riekla Maria: Zvelebuje ✠ * duša moja Pána,
— a zaplesal duch môj * v Bohu Spasiteľovi mojom.
— Preto, že shliadol na poníženosť svojej dievky; lebo, * hľa, odteraz blahoslavenou ma nazývať budú všetky pokolenia.
— Lebo veliké veci učinil mi ten, * ktorý je mocný a ktorého meno je sväté.
— A on sa smilúva s pokolenia na pokolenie nad tými, * ktorí sa ho boja.
— Dokázal silu svojím ramenom: * rozptýlil pyšných v smýšľaní ich srdca.
— Sosadil mocných s prestola, * a povýšil ponížených. — Hladných nakŕmil dobrými vecmi, * a bohatých prepustil na prázdno.
— Zaujal sa za Izraela, svojho služobníka, * rozpomenul sa na svoje milosrdenstvo.
— Tak, ako mluvil našim otcom: * Abrahámovi a jeho semenu naveky.

[1] Maria tu Duchom sv. plná a ním nadchnutá hovorí. Vo veršoch od 46—50 vyjavuje svoje city a radosť nad obdržanou milosťou, vo verš. 51—53 vyslovuje svoje podivenie, jako Boh povyšuje poníženosť, a konečne vo verš. 54, 55, že Boh výplní, čo bol prisľúbil.
[2] A to sa plní a plniť bude, dokiaľ kresťania na zemi živí budú.
[3] T. j. svätosť je jeho podstata.
[4] Lebo z vtelenia Ježiša Krista vyvierajú všetky milosti, pre pokolenie ľudské.
[5] T. j. na zmar uviedol ich zámery.
[6] Grécky: s prestolov = s trónov.
[7] Izrael (čili Jakub) stojí tu jako praotec a vzor všetkých pravých služobníkov Božích.
[8] Poslaním Vykupiteľa splnil P. Boh svoje starodávne sľuby, učinené patriarchom a prorokom. Cirkev sv. každý deň modlí sa v svojich hodinkách tento chválospev, ďakujúc P. Bohu za vykúpenie pokolenia ľudského.