Obrad incenzácie (okiadzania): V slávnostnej omši kňaz požehnáva kadidlo pri vkladaní do kadidelnice:  | ||
Per intercessiónem beáti Michaélis Archángeli, stantis a dextrís altáris incénsi, et ómnium electórum suórum, incénsum istud dignétur Dóminus bene ✠ dicere, et in odórem suavitátis accípere. Per Christum Dóminum nostrum. Amen. | Nech ráči Pán toto kadidlo po ✠ žehnať a prijať ako ľúbeznú vôňu na orodovanie blahoslaveného Michala Archanjela, ktorý stál na pravej strane kadidlového oltára, a všetkých svojich vyvolených. Skrze Krista, Pána nášho. Amen. | |
Pri okiadzaní obetných darov hovorí: | ||
Incénsum istud a te benedíctum ascéndat ad te, Dómine: et descéndat super nos misericórdia tua. | Nech vystupuje k tebe, Pane, toto kadidlo, ktoré si požehnal, a nech sostupuje na nás tvoje milosrdenstvo. | |
Pri okiadzaní oltára hovorí zas: | ||
| Ps 140, 2-4 | Ž 141, 2-4 | |
Dirigátur, Dómine, orátio mea, sicut incénsum, in conspéctu tuo: elevátio mánuum meárum sacrifícium vespertinum. Pone, Dómine, custódiam ori meo, et óstium circumstintiæ lábiis meis: ut non declínet cor meum in verba malitiæ, ad excusándas excusatiónes in peccátis. | Nech sa moja modlitba vznáša k tebe, Pane, ako kadidlo; pozdvihovanie mojich rúk jak obeť večerná. Pane, moje ústa zatvor zámkom a moje pery obopni závorou, aby sa moje srdce neuchyľovalo k zlomyseľným slovám, k výhovorčivým výhovorkám z hriechov. | |
Pri odovzdávaní kadidelnice diakonovi: | ||
Accéndat in nobis Dóminus ignem sui amóris, et flammam ætérnæ caritátis. Amen. | Nech zapáli v nás Pán oheň svojej lásky a plameň večného milovania. Amen. | |
Potom je incenzácia celebranta a (okrem zádušnej omše) všetkých spoluobetujúcich: asistentov, kléru a aj veriacich. Liturgia im vzdáva túto poctu ako účastníkom na mystickom tele Kristovom. Tým sa naznačuje aj ich účasť na obete Nového zákona. Keď sa okiadzajúci postaví pred veriacich, veriaci povstanú, a na jeho úklon hlavy odpovedajú rovnako úklonom svojej hlavy.  | ||