Voľba a korunovanie pápeža

Ustanovenie nového pápeža nedeje sa posviacaním ani udeľovaním sviatosti, lež voľbou. Pápež dostal tú kňazskú a biskupskú posvätnú moc, ktorou udeľuje sviatosti a ktorú majú aj ostatní biskupi, pri posvätení za kňaza a biskupa.

Pápežskú moc, ktorú má ako hlava Cirkvi, dostane priamo od Krista Pána v tom okamihu, keď prijme právoplatné vyvolenie za pápeža. Po voľbe a jej prijatí koná sa však slávnostné korunovanie pápeža.

Voľba a korunovanie pápeža úzko súvisí so smrťou predchádzajúceho pápeža. Preto najskôr niečo povieme o pochovávaní pápeža.

Keď sa hlavný kardinál, komorník-kamerlengo, úradne dopočuje od správcu apoštolského paláca, že pápež zomrel, hneď ide v sprievode vyšších kňazov a komorníkov v smútočnom rúchu do izby nebohého. Skôr ako vojde dnu, tri razy klope zlatým kladivom na dvere, volajúc na nebohého jeho krstným menom, priezviskom a menom pápežským.

Potom sa otvoria dvere, vojde dnu a kľaknúc modlí sa za dušu nebohého; potom pristúpi k jeho lôžku, odkryje mu tvár, presvedčí sa o jeho smrti a oznámi to prítomným. Nebohému pápežovi stiahne s prsta pápežský rybársky prsteň a pred očami všetkých prítomných ho poláme. Týmto prsteňom sa totiž pečatily všetky pápežské buly. Potom všetci odídu a len teraz zaznie veľký zvon na Kapitoliu, zvestujúci smrť pápežovu; túto smutnú zvesť oznamuje aj smútočný hlahol všetkých zvonov mesta Ríma.

Na čas uprázdnenia pápežskej stolice prevezme správu svetských vecí pápežských spomínaný hlavný komorník - kardinál. Po 24 hodinách mŕtvolu pápeža zabalzamujú. Oblečú ho do domáceho pápežského rúcha a vystavia ho až do večera v sieni, ľudu prístupnej. Večer pri slávnostnom sprievode prenesú ho do Sixtínskej kaplnky, kde sa na druhý deň ráno koná Rekviem za nebohého, ktorého tu nechajú vystaveného za tri dni, aby mu zbožný ľud prišiel preukázať poslednú synovskú úctu. Po trojdennom vystavení nasleduje slávnostné pochovanie sv. Otca. Mŕtve telo prenesú do chorálnej kaplnky, kde sbor zaspieva pieseň: In paradisum ... Kardinál kamerlengo pokropi svätenou vodou a okadí kadidlom umrlčiu truhlu, zhotovenú z cyprusového dreva. Na túto rozprestrú hodvábnu plachtu, striebrom pretkávanú, zlatými ozdobami obloženú a červe­ným hodvábom podšitú. Do takto pripravenej truhly uložia mŕtve telo sv. Otca, ktoré vopred obliekli do omšových šiat. K jeho nohám položia mešec s toľko zlatými, striebornými a medenými peniazmi, koľko rokov bol pápežom.

Na peniazoch je obraz nebohého pápeža a niektoré dôležitejšie príbehy. Mŕtve telo zastrú červenou hodvábnou plachtou: truhlu zatvoria a vložia ju do inej medenej alebo mosadznej truhly, na ktorej je vyryté meno, rok umretia a vek nebohého. Túto truhlu zamknú kľúčom a opäť ju vložia do inej drevenej ruhly, zatvoria a uložia do krypty v chráme sv. Petra.

Potom sa vykonáva deväťdňo­vá zádušná pobožnosť za nebohého. O 15, ale najviac o 18 dní pristúpi sa k voľbe nového pápeža.

Voľba pápeža

Všetci kardináli, kdekoľvek sú na svete, keď sa dopočujú o smrti pápeža, hneď sa vydajú na cestu, aby sa mohli zúčastniť na voľbe nového pápeža. Všetci kardináli (s každým 2 asistenti) idú do Sixtínskej kaplnky, kde sa slúži sv. omša o Duchu Svätom.

Jeden z kardinálov má reč o dôležitosti nastávajúceho činu, na ktorého výsledok čakajú nebesia i celá zem. Všetci kardináli složia prísahu, že každý len na toho dá svoj volebný hlas, ktorého uzná za najhodnejšieho pápežskej hodnosti. Tá časť pápežského vatikánskeho paláca, kde sa nachádzajú kardináli, ktorí volia pápeža, je úplne zatvorená, zapečatená a strážená pápežskou vojenskou gardou.

Volá sa "konkláve". Za voľby pápeža sa do konkláve nikto ku kardinálom nemôže dostať a ani kardináli nemôžu odtiaľ odísť, až kým nezvolia pápeža. V prvých časoch kresťanstva volil pápeža rímsky ľud; neskoršie kňazi. Od roku 1139 podľa pápežského nariadenia volia pápeža len kardináli. Od r. 1179 sú potrebné na zvolenie pápeža dve tretiny hlasov prítomných kardinálov.

Po smrti Pp. Klementa IV. r . 1268 svetské vlády za tri roky prekážaly kardinálom zvoliť nového pápeža. Keď došlo k voľbe v meste Viterba, kardináli nevedeli sa za tri mesiace dohodnúť na osobe pápeža, preto ich uzavreli do jedného paláca, dvere im zamurovali, so dňa na deň zmenšovali im dávky pokrmov, až kým nezvolili pápeža Gregora X., ktorý na Lyonskom sneme r. 1274 nariadil, že pápeža musia voliť v konkláve, t. j . v zamknutej a zapečatenej budove. Voľbu pápeža vždy vykonali tam, kde zomrel pápež. Dnes sa to deje vo Vatikáne, v konkláve, a to v Sixtínskej kaplnke.

Za vlastnej voľby musia kaplnku opustiť všetci sekretári a asistenti kardinálov: títo ostanú tam len sami a kaplnka sa zamkne zvonka i znútra.

Vlastná voľba deje sa trojakým spôsobom:

1. kardináli jednohlasne "ako by z vnuknutia" zvolajú jedno meno kardinála, ktorého chcú zvoliť za pápeža. Takáto voľba musí byť úplne jednohlasná.
2. "Voľba kompromisom", keď kardináli úplne jednohlasne poveria niekoľkých kardinálov, aby len tí zvolili pápeža.
3. Najčastejší spôsob je voľba hlasovacími lístkami, na ktoré kardináli napíšu zmeneným písmom meno kardinála, ktorého volia za pápeža. Na oltári je položený zlatý kalich s patenou, pri ktorom stoja traja kardináli, skrutátori. Kardináli rad-radom prichádzajú pred oltár, pokľaknú, chvíľku sa modlia a každý najskôr složí prísahu: "Kristus Pán, ktorý ma bude súdiť, mi je svedkom, že toho volím, ktorého podľa Božieho vnuknutia súdiac voliť mám." Potom položí hlasovací lístok na patenu a s nej do kalicha.

Po odovzdaní hlasov traja kardináli spočítajú hlasovacie lístky, oznámia výsledok hlasovania a keď nik nedostal dve tretiny hlasov, lístky soberú, hodia do pece, k ním priložia chlp mokrej slamy a zapália. Z komína vyšľahne čierny dym, podľa ktorého očakávajúci ľud pred chrámom sv. Petra vie, že pápež ešte nie je zvolený. Voľba sa opakuje. Trvá aj niekoľko dní.

Keď na jedného z kardinálov pripadne dvojtretinová väčši­na hlasov, je patričný zvolený za pápeža. Kardinál-dekan sa pýta vyvoleného pápeža, či voľbu prijíma. Ak áno, pýta sa ďalej, aké si volí pápežské meno. Novozvolený pápež za príkladom Šimona, ktorému Pán Ježiš zmenil prvotné meno na meno Peter, volí si nové pápežské meno, napr. Pius XII., čím dáva najavo, že prerušuje styky so všetkým, čo ho doposiaľ viazalo a stáva sa otcom všetkých čiže pápežom.

Potom mu podajú na prst nový pápežský prsteň sv. Petra rybára, na ktorý dodatočne vyryjú pápežovo meno; oblečú ho do pápežských šiat, privedú ho pred oltár v Sixtínskej kaplnke. Tam mu kardináli vzdajú prvý svoj hold: pobozkajú mu kľačiačky ruku, potom nohu, na ktorej má obuté papučky s relikviami sv. Petra; pápež ich pobozká a kardináli mu složia prísahu vernosti.

Prvý kardinál-diakon otvorí okno a zavolá pred svätopeterským chrámom shromaždenému ľudu: Oznamujem vám radosť veľkú, že máme pápeža. Hrmenie diel a hlas zvonov sprevádza toto radostné zvestovanie. Potom si kardinál-dekan kľakne pred oltár a zaspieva: Te Deum laudámus. Nový pápež dá prvé pápežské požehnanie kardinálom a ide na balkón svätopeterského chrámu, odkiaľ dá požehnanie shromaždenému ľudu, mestu Rímu a celému svetu - Urbi et Orbi. Vráti sa do Sixtínskej kaplnky, prijme druhý raz hold kardinálov a vatikánskych hodnostárov. Na druhý deň prijme tretí raz hold kardinálov a diplomatov vlád všetkých štátov. Potom sa robia prípravy ku korunovaniu pápeža, ktoré je vždy v nedeľu alebo vo sviatok.

Novozvolený pápež, len čo prijal voľbu, hneď preberá najvyššiu moc Cirkvi a je jej viditeľnou hlavou aj bez slávnostného korunovania. Korunovanie je však veľavýznam­ným aktom, takže svätá Cirkev každoročne slávi nielen výročie zvolenia pápeža, ale aj výročie korunovania pápeža.

Korunovanie pápeža

V určený deň za prítomnosti zástupcov štátov z celého sveta, panovníckych rodín a tisícov ľudí nesú pred svätopeterským chrámom novozvoleného pápeža na nosidlách "sedia gestatoria" šiesti čle­novia pápežskej gardy do niektorej pápežskej kaplnky (Sixtinská, Najsvätejšej Trojice a pod.). Tam, kým sa kardináli modlia breviár, pápež sa oblieka do pápežského omšového rúcha, medzi ktoré patria všetky biskupské omšové rúcha a okrem toho subcinctorium (je to stuha priviazaná na cingulum, ktorou si pápež pripne štólu) a fánon (je to viacfarebná hodvábna šatka, ktorú si pápež dáva na hlavu, keď už má oblečenú albu; a keď si obliekol aj ornát, fánon spustí na chrbát, asi tak ako františkáni kapucňu).

Odtiaľ nesú pápeža s infulou na hlave na nosidlách do chrámu sv. Petra k pápežskému trónu. Za tejto cesty jeden ceremoniár tri razy zapáli pred svätým Otcom kúsok kúdele v zlatej nádobe so slovami: "Svätý Otče, takto sa pominie sláva sveta", čím upozorňuje pápeža i prítomných na pominuteľnosť svetskej slávy.

Novozvolený pápež začína slúžiť sv. omšu pri pápežskom oltári nad hrobom sv. Petra.

Oltár je tak sostavený, že pápež je vždy obrátený k ľudu.

Po omšovom confiteor si pápež sadne na trón. Traja kardináli sa modlia pred oltárom za neho, aby ho Pán Boh ako svojho služobníka, ktorého ustanovil za námestníka Kristovho na zemi, za najvyššieho pastiera všetkých kňazov, za učiteľa všeobecnej Cirkvi, ktorého vyvolil k službe najvyššieho kňaza, obdaril hojnosťou milostí, ktoré potrebuje k hodnému zaujatiu pápežskej stolice a k vernému spravovaniu sv. Cirkvi. Kardinál diakon drží nad pápežom knihu evanjelia a kardinál-biskup ostijský, sa modlí za neho. Naposledy kardinál arcidiakon prinesie z hrobu sv. Petra pallum a odovzdáva ho pápežovi so slovami: "Tu máš kepeň ku cti Božej, najslávnejšej Panny Márie, Matky jeho, svätých apoštolov Petra a Pavla a sv. Cirkvi rímskej." Potom pápež vstane, dá požehnanie kardinálom a slúži ďalej sv. omšu. Po Glória sa kardináli modlia litánie k všetkým svätým. Epištolu a evanjelium čítajú dvaja kardináli latinsky a grécky. Po skončení sv. omše kardinál dekan baziliky sv. Petra a Pavla doručí pápežovi biely mešec s juliánskymi dukátmi, ktoré dá pápež tým dvom kardinálom, ktorí spievali evanjelíum. Potom si pápež sadne na pápežský trón, alebo si sadne do nosidiel a odnesú ho do strednej loggie (balkón) pred oči všetkých veriacich a tam je vlastné korunovanie. Kardinál dekan, biskup ostijský, modlí sa korunovačnú modlitbu a kardinál-diakon položí pápežovi na hlavu pápežskú korunu, tiaru, so slovami: Tu máš ozdobu hlavy a vedz, že si otcom kráľov a kniežat, vodcom sveta a námestníkom Ježiša Krista, ktorému nech je sláva a úcta po všetky veky vekov. Amen.

TIARA je sostavená z troch korún na znamenie, že pápež má moc kňazskú, učiteľskú a vladársku, že je otcom kráľov a kniežat, že je svetským mocnárom na zemi v pápežskom štáte vatikánskom a zároveň námestníkom Ježiša Krista.

Pápež nosieva tiaru len pri najslávnostnejších príležitostiach, ale len mimo bohoslužobných obradov, pri ktorých nosí drahocennú biskupskú infulu. Pápeža nosia na nosidlách, aby sa jeho dôstojnost tým viac vyvýšila, aby ľahšie mohol dať ľudu pápežské požehnanie a aby ho mohol ľud vidieť. - Bozkáva sa mu noha, lebo na črievici je zlatý kríž s relikviami sv. Petra a tiež na znak úcty, poníženosti, poddanosti a vernosti k nemu, ako námestníkovi Ježiša Krista.

Po skončenom korunovaní udelí pápež ľudu, mestu a svetu pápežské požehnanie.