•іg• Věruû vĭ edinago Boga
XIV. Vieruju v jedinaho Boha
Hlaholika
Po tomĭ na srědě olĭtara, prostrĭ, vĭzdvigĭ, i sĭtoskĭ rucě, glagoletĭ, aće glagolemo estĭ, Věruû vĭ edinago Boga, i poslěduetĭ sĭtisnutama rukama. Glagole: Boga  naklonitĭ se Krožu: eže takožde Ƴoritĭ glagole: Isusa Hrĭsta, i Kupĭno poklanaema. A na slovesa: I vĭplĭti se prěklonitĭ kolěno daže do I vĭчlověчo se, na konĭc i glagole I života budućago věka znamenuetĭ se znameniemĭ križa otĭ чela kĭ prĭsemĭ.
Po tom na sriedie oľtara, prostri, vizdvihi i stisk ruce, hlaholeť, ace hlaholemo jest, Vieruju v jedinaho Boha, i posliedujeť stisnutama rukama. Hlahole: Boha nakloniť se Križu; ježe takožde tvoriť hlahole: Isusa Christa, i Kupno poklanajema. A na slovesa: i vpliti se, priekloniť koleno daže do i vočlovieči se, na konci hlahole: i života budučaho vieka, znamenujeť se znameniem križa ot čela k prsem.
Věruû vĭ edinago ✽ Boga.
   Vieruju v jedinaho ✽ Boha.
Otĭca vĭsemogućago, Ƴorĭca nebu i zemli, vidimimĭ vĭsěmĭ i nevidimimĭ.    Otca vsemohucaho, tvorca nebu i zemli, vidimim vsiem i nevidimim.
I vĭ edinago Gospoda ✽ Isusa Hrĭsta, Sina Božiě edinorodĭnago.     I v jedinaho Hospoda ✽ Isusa Christa, Sina Božia jedinorodnaho.
Iotĭ Otĭca roždenago prěžde vĭsěhĭ věkĭ.  
I ot Otca roždenaho priežde vsiech viek.
Boga otĭ Boga, Světĭ otĭ Světa, Boga istinĭna otĭ Boga istinĭnago.   
Boha ot Boha, Sviet ot Svieta, Boha istinna ot Boha istinnaho.
Roždena ne sĭƳorena, edinosućĭna Otĭcu: imĭže vĭsa biše.   
Roždena ne stvoriena, jedinosucina Otcu: imže vsa biše.
Iže nasĭ radi чlotěkĭ, i našego radi sĭpaseniě Sĭnide sĭ nebesĭ.    Iže nas radi človiek, i našeho radi spasenia snide ot nebesi.
(Sĭde prěklonitĭ kolěno.)
(Sde priekloniť koleno.)
I vĭplĭti se otĭ Duha Sveta izĭ Marie Děvi: i vĭчlověчi se.  
I vpliti se ot Ducha Sveta iz Marie Devi: i vočlovieči se.
Raspetĭ že za ni: pri Ponĭtiiscěmĭ Pilatě muчenĭ, i pogrebenĭ bistĭ.    Raspieť že za ni: pri Pontijsciem Pilatie mučeni, i pohriebeni bisti.
I vĭskrĭse vĭ treti dĭnĭ, po Pisaniû.   
I vskrise v treti den, po Pisaniu.
I vĭzide na nebo: sěditĭ o desĭnuû Otĭca.    I vzide na nebo: siediť o desinuju Otca.
I paki imatĭ priti sĭ slavoû suditĭ živomĭ i mrĭƳimĭ: egože cěsarĭsƳiû ne budetĭ konĭca.    I paki imať priti so slavoju sudiť živimi i mrtvimi: jehože ciesarstviu ne budeť konca.
I vĭ Duha Svetago, Gospoda i živoƳorećago: otĭ Otĭca i Sina ishodećago.    I v Ducha Svetaho, Hospoda i životvorešťaho: ot Otca i Sina ischodešťaho.
Sĭ Otĭcemĭ že i Sinomĭ kupĭno ✽ poklanaema, i sĭslavima: iže glagolalĭ estĭ Proroki.    S Otcem že i Sinom kupno ✽ poklanajema i soslavima, iže hlaholal jesti Proroki.
I edinu svetuû katoliчĭsku i apostolĭsku crĭkĭvĭ.    I jedinu svetuju katoličisku i apostolisku Crkiv.
Ispovědaû edino krĭćenie vĭ otĭpućenie grěhovĭ.   Ispoviedaju jedino krštenie v otpuštenie hriechov.
I чaû vĭskrĭseniě mrĭƳihĭ.   I čaju vskrisenia mrtvich.
I života budućagi věka. Amenĭ.   I života buducaho vieka. Amen.
Po tomĭ cěluetĭ olĭtarĭ, i obraćĭ se kĭ lûdemĭ glagoletĭ: 
Po tom cielujeť oľtar, i obraci se k ľudem hlaholeť:
Vr. Gospodĭ sĭ vami.
Ot. I sĭ Duhomĭ Ƴoimĭ. 		   Vr. Hospodi s vami.
Ot. I s Duchom tvojim.
Preklad
Krédo alebo Vyznanie viery, ak to požaduje ráz omše, nasleduje teraz.
Pri textoch, označených hviezdičkou (*), prítomní s kňazom si hlboko zohnú hlavu. Pri spievanej omši intonuje ho kňaz, dospieva chór. Ak kňaz počas toho, ako sa krédo spieva, sedí, sedíme i my, ak stojí, stojíme i my.
Vieruju v jedinaho Boha
  
Verím v jedného Boha
℣. Vieruju v jedinaho ✽Boha.
℟. Otca vsemohucaho,
- tvorca nebu i zemli, 
- vidimim vsiem
- i nevidimim.
- I v jedinaho Hospoda ✽ Isusa Christa,
- Sina Božia jedinorodnaho.
- I ot Otca roždenaho
- priežde vsiech viek.
- Boha ot Boha,
- Sviet ot Svieta,
- Boha istinna ot Boha istinnaho.
- Roždena ne stvoriena,
- jedinosucina Otcu: 
- imže vsa biše.
- Iže nas radi človiek, i našeho radi spasenia
- snide ot nebesi.
  
℣. Verím v jedného ✽ Boha,
℟. Otca všemohúceho,
- stvoriteľa neba i zeme,
- všetkých vecí viditeľných
- i neviditeľných.
- I v jedného Pána ✽ Ježiša Krista,
- jednorodeného Syna Božieho,
- zrodeného z Otca
- pred všetkými vekmi:
- Boha z Boha,
- Svetlo zo Svetla,
- pravého Boha z Boha pravého.
- Splodeného, nie stvoreného,
- jednej podstaty s Otcom,
- skrze ktorého bolo všetko stvorené;
- ktorý pre nás ľudí a pre naše spasenie
- sostúpil s nebies.
Tu si všetci kľaknú.
》I vpliti se.
- ot Ducha Sveta   
-  iz Marie Devi:  
- i vočlovieči se .《
   》A vtelil sa
- skrze Ducha Svätého
- z Márie Panny
- a človekom sa stal.《
- Raspieť že za ni:
- pri Pontijsciem Pilatie
- mučeni, i pohriebeni bisti.
- I vskrise v treti den,
- po Pisaniu.
- I vzide na nebo:
- siediť o desinuju Otca.
- I paki imať priti so slavoju 
- sudiť živimi i mrtvimi:
- jehože ciesarstviu ne budeť konca.
- I v Ducha Svetaho, Hospoda
- i životvorešťaho:
- ot Otca i Sina ischodešťaho.
- S Otcem že i Sinom
- kupno ✽ poklanajema
- i soslavima,
- iže hlaholal jesti Proroki.
- I jedinu svetuju katoličisku
- i apostolisku Crkiv.
- Ispoviedaju jedino krštenie
- v otpuštenie hriechov.
- I čaju vskrisenia mrtvich.
- I života buducaho vieka. Amen.		   - Ukrižovaný bol tiež za nás,
- pod Pontským Pilátom
- trpel a bol pochovaný.
- A na tretí deň vstal zmŕtvych
- podľa Písem.
- A vstúpil do neba,
- sedí na pravici Otcovej.
- A zas príde v sláve súdiť
- živých i mŕtvych:
- jeho kráľovstvu nebude konca.
- I v Ducha Svätého,
- Pána a darcu života,
- ktorý vychádza z Otca i Syna;
- ktorému s Otcom a Synom
- sa spolu vzdáva ✽ poklona
- a sláva,
- ktorý hovoril skrze prorokov.
- I v jednu svätú katolícku
- a apoštolskú Cirkev.
- Vyznávam jeden krst
- na odpustenie hriechov.
- A očakávam vzkriesenie mŕtvych.
- A život budúceho veku. Amen.
Nasleduje pieseň obetovania, pričom na Dominus vobiscum, ak sme sedeli, sa teraz postavíme
Graduale Romanum: Credo I.
Gréckokatolícke vyznanie viery v staroslovenčine 
 Viruju vo jedinaho Boha
  
Verím v jedného Boha 
Viruju vo jedinaho Boha Otca, vsederžiteľa,             Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho,    
– tvorcá nébu i zemlí, vídimym že vsim i nevídimym.    – Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného.  
– I vo jedínaho Hóspoda Isúsa Christá    – I v jedného Pána Ježiša Krista, 
– Sýna Bóžija jedinoródnaho, íže ot Otcá roždénnaho préžde vsích vik.    – jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi. 
– Svíta ot svíta, Boha ístinna ot Boha ístinna,    – Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pra­vého,  
– roždénna, nesotvorénna, jedinosúščna Otcú, ímže vsja býša.    – splodeného, nie stvoreného, jednej pod­staty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené. 
– Nás rádi čelovik, i nášeho rádi spasénija sšédšaho s nebés,    – On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z ne­bies. 
– i voplotívšahosja ot Dúcha svjáta, i Maríji Ďívy, i vočelovíčšasja.      – A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.  
– Raspjátaho že za ný pri Pontijsťim Pilaťi,    – Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, 
– i stradávša i pohrebénna, i voskrésšaho v tréťij deň po pisánijem.    – bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma. 
– I vozšédšaho na nebesá, i siďáščaho odesnúju Otcá,    – A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. 
– i páki hrjadúščaho so slávoju sudíti živým i mértvym, jehóže cárstviju ne búdet koncá.    – A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca.  
– I v Dúcha Svjatáho, Hóspoda životvorjáščaho,     – I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, 
– íže ot Otcá i Sýna ischoďáščaho.    – ktorý vychádza z Otca i Syna. 
– Iže so Otcém i Sýnom spoklaňájema i soslávima, hlahólavšaho Proróki. 
  
– Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. 
– Vo jedínu, svjatúju, sobórnuju i apóstolskuju Cérkov.    – V jednu, svätú, vše­obec­nú, apoštolskú Cirkev. 
– Ispovíduju jedíno kreščénije vo ostavlénije hrichóv.     – Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov 
– Čáju voskresénija mértvych. I žízňi búduščaho víka. Amíň.    – a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.