Spomienka na mŕtvych (trpiacu Cirkev).
Obeť omše sv. spája v sebe všetky údy Cirkvi - údy živé aj mŕtve. Za živých sa kňaz modlil už pred premieňaním, teraz spomína aj na zosnulých a prihovára sa za nich, aby im Boh dal u seba sladké odpočinutie:klacanie

Meménto étiam, Dómine, famulórum famularúmque tuárum M. et M., qui nos præcessérunt cum signo fídei, et dórmiunt in somno pacis.

 

Rozpomeň sa, Pane, aj na služobníkov a služobnice svoje M. a M., ktorí nás predišli so znamením viery a odpočívajú spánkom pokoja.

Tu sa modlí za určitých zomrelých veriacich.
Ipsis, Dómine, et ómnibus in Christo quiescéntibus locum refrigérii, lucis pacis ut indúlgeas, deprecámur. Per eúndem Christum, Dóminum nostrum. Amen. Prosíme, Pane, dožič týmto i všetkým, ktorí v Kristu odpočívajú, miesto občerstvenia, svetla a pokoja. Skrze tohože Krista, Pána nášho. Amen.