Ešte chvíľku, a neuvidíte ma, aleluja, a zasa chvíľku, a uvidíte ma, lebo idem k Otcovi, aleluja, aleluja.
Ešte chvíľku[1] a už ma neuvidíte a zasa chvíľku a uvidíte ma.“
[1] „Ešte chvíľku“, o ktorej Ježiš hovorí a ktorú apoštoli nevedeli pochopiť, je čas od Poslednej večere do rána Veľkej noci. Vtedy budú plakať a smútiť nad jeho smrťou, svet sa bude radovať, lebo si bude myslieť, že ho premohol.
[1] „Ešte chvíľku“, o ktorej Ježiš hovorí a ktorú apoštoli nevedeli pochopiť, je čas od Poslednej večere do rána Veľkej noci. Vtedy budú plakať a smútiť nad jeho smrťou, svet sa bude radovať, lebo si bude myslieť, že ho premohol.
Ešte za chvíľočku, a neuvidíte ma, a zase za chvíľočku, a uvidíte ma, lebo idem k Otcovi.[1]
[1] Doslovne: čo chvíľa ma už neuvidíte, lebo ma zabijú a pochovajú, ale čoskoro ma zase uvidíte po mojom vzkriesení a ešte viac po vašej smrti. Duchovne: Čo chvíľa neuvidíte ma, t. j. nepocítite mojej, vás ochraňujúcej prítomnosti, zakiaľ bude trvať moje poníženie, ale to bude len na chvíľu trvať a potom večne budete cítiť moju prítomnosť v tom, že vás budem neviditeľne ochraňovať.
[1] Doslovne: čo chvíľa ma už neuvidíte, lebo ma zabijú a pochovajú, ale čoskoro ma zase uvidíte po mojom vzkriesení a ešte viac po vašej smrti. Duchovne: Čo chvíľa neuvidíte ma, t. j. nepocítite mojej, vás ochraňujúcej prítomnosti, zakiaľ bude trvať moje poníženie, ale to bude len na chvíľu trvať a potom večne budete cítiť moju prítomnosť v tom, že vás budem neviditeľne ochraňovať.