Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. Veď hovorí: „V milostivom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol.“[1] Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! Preto nikomu v ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany. Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdení a v pôstoch; v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, v slove pravdy, v Božej moci; zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke,[2] slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví, ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.
[1] Iz 49, 8.
[2] Obraz je vzatý z vojenského života. Rímsky vojak držal v pravej ruke útočnú zbraň a v ľavej obranný štít. Preto niektorí prekladajú: „ozbrojení útočnou i obrannou zbraňou spravodlivosti“.
Taktiež napomíname spolupracovníkov, aby ste neprijímali milosti Božej nadarmo[1]; lebo hovorí: V čas milostivý[2] vyslyšal som ťa a v deň spásonosný spomohol som ti. Hľa, teraz je čas milostivý, hľa, teraz je deň spasenia.[3] Nedávajme nikomu nijakého pohoršenia, aby sa naša služba netupila[4]; ale preukazujme sa vo všetkom ako služobníci Boží, v mnohej trpezlivosti, v súženiach, v potrebách, v úzkostiach[5], v nešťastí, v žalároch, v rozbrojoch, v prácach, v bedleniach, v pôstoch, v čistote, vo vedomosti, v shovievavosti, v dobrotivosti, v Duchu svätom[6], v láske nepretvárenej, v slove pravdivom, v sile Božej, so zbrojou spravedlivosti na pravo i na ľavo[7], v oslave i potupe, pri zlopovestnosti i dobrej povesti, jako sudcovia, a predsa pravdomluvní, jako neznámi, a predsa známi[8], jako umierajúci, a hľa, žijeme, jako skáraní, ale nie usmrtení, jako smutní a vždycky sa radujúci, jako chudobní a mnohých obohacujúci, jako nič nemajúci, a predsa všetkým oplývajúci.
[1] Napomína Korinťanov, aby spolu pracovali s milosťami, ktoré im Boh dáva.
[2] V čas milostivý, t. j. v čase, v ktorom ja budem dobrej vôle, milostivý, vyslyším ťa. Tak sľúbil Boh Židom skrze Izaiáša. A tento prisľúbený čas už je tu.
[3] Pozri Iz 49, 8: „Toto hovorí Pán: V čase milosti som ťa vyslyšal, a v deň spasenia som ti spomohol [Méssiáš slávne vyšiel zo svojho utrpenia. Nový Zákon vzkriesenie Krista a jeho oslávenie Otcovi pripisuje.]; a zachoval som ťa, a dal som ťa za smluvu ľudu [Aby tvojím prostredníctvom smierený, so mnou luď zasa do novej smluvy vstúpil.], aby si vzkriesil zem, a osadil dedictvá roztratené...]
[4] Kto inému dáva pohoršenie, toho kázeň býva zanedbávaná a on sám je prekážkou, že jeho účinkovanie ostáva bez ovocia. Jestliže len jeden nie je verný evanjeliu, škodí všetkým. Pozri 1 Kor 10, 32: Nebuďte na pohoršenie ani Židom, ani pohanom, ani cirkvi Božej...
[5] Pozri 1 Kor 4, 1: „Nech nás [Nás = apoštolov. Správcom je ten, kto s niečím a hlavne s majetkom dľa svojho dobrozdania nakladá; vydáva, prijíma, usporáduje, atď.] človek tak považuje, jako služobníkov Kristových a správcov tajomství Božích.“
[6] V daroch Ducha sv., a najmä v láske.
[7] Pravdivé slovo je kázanie evanjelia, sila Božia je konanie zázrakov. Zbroj spravedlivosti je hotovosť napádať bludy a ich premáhať, ako i brániť pravdu proti nim. Rimský vojak totižto mal v pravej ruke meč alebo dýku, ktorými napádal nepriateľa, v ľavej mal štít, ktorým bránil svoje telo proti ranám.
[8] Pavla jedni oslavovali, druhí tupili; jedni pomlúvali, druhí ho chválili, jedni ho vyhlasovali za svodcu, za neznámeho atď.; ale on na to nedbá, len plní svoju povinnosť. Takí majú byť i všetci kresťania.