Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba a ty im dávaš pokrm v pravý čas. Otváraš svoju ruku a dobrotivo nasycuješ všetko živé. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.^[1]

^[1] Túto reč Pán povedal v kafarnaumskej synagóge pred veľkým zástupom. Prisľubuje nadprirodzený pokrm. Je to zrejme sviatostný chlieb a nápoj, Eucharistia, ktorú potom ustanovil pri Poslednej večeri. Z jeho výrokov je jasné, že svoj prísľub myslel doslovne, teda reálne, skutočne, nie iba obrazne a duchovne.

Oči všetkých čakajú na teba, Pane, a ty dávaš im ich pokrm v čas príhodný. Ty otváraš svoju ruku, a každého živočícha nasycuješ požehnaním. Lebo moje telo opravdive je pokrmom a moja krv je opravdive nápojom. Kto jie moje telo a pije moju krv, prebýva^[1] vo mne a ja v ňom.

^[1] Už i hmotné pokrmy majú vplyv na bytnosť ľudskú. (Od mäsa smelý, dravý; od zelenín krotký.) No tým viac to platí o tele Kristovom; skrze hodné prijímanie bývame účastní prirodzenosti božskej.