On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí^[1]. Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: »Poďte, už je všetko pripravené.« A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: »Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!« Druhý povedal: »Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!« A ďalší povedal: »Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.« Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: »Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!« A sluha hlásil: »Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.« Tu pán povedal sluhovi: »Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.«“

^[1] Hostina je obrazom nebeskej blaženosti. Povolaní sú Židia, ktorí ako vyvolený národ mali prví vstupom do Cirkvi dosiahnuť spásu. Zavolaní z ulíc sú pohania.

Ale on mu^[1] riekol: Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých.^[2] I poslal svojho sluhu v hodinu večere povedať pozvaným, aby prišli, lebo že je už pripravené všetko.^[3] I počali sa všetci do jedného vymlúvať. Prvý mu riekol: Kúpil som dvorec, a musím vyjsť a obhliadnuť si ho; prosím ťa, maj ma za vymluveného. A druhý riekol: Päť záprahov volov som kúpil, a idem ich zkúsiť; prosím ťa, maj ma za vymluveného. A iný riekol: Oženil som sa, ä preto nemôžem prísť. A keď sa navrátil sluha, oznámil to svojmu pánovi. Vtedy rozhnevaný hospodár riekol svojmu sluhovi: Vyjdi chytro na ulice a uličky mesta, a voveď sem chudobných, i mrzákov, a slepých, i krivých. I riekol sluha^[4]: Pane, stalo sa, jako si rozkázal, a ešte je miesto. Tu povedal pán sluhovi: Vyjdi na cesty a za ploty, a prinúť vojsť sem, aby sa mi naplnil dom.^[5] No povedám vám, že nikto z tých ľudí, ktorí boli povolaní^[6], neokúsi mojej večere.

^[1] Ten hosť blahoslavil tých, čo budú účastní kráľovstva Božieho, a nepochyboval ani najmenej, že jak on, tak i všetci ostatní Židia budú sa nachádzať v tom počte. Ale Spasiteľ učí v tomto podobenstve, že Židia svojím zemským smýšľaním sami sa vytvárajú z kráľovstva Božieho, ačkoľvek ich P. Boh najprv povolal. Výklad podobenstva je tento: Človek večeru pripravujúci je Boh v osobe Krista Pána; večera je jeho Cirkev; vyslaní sluhovia sú zvestovatelia sv. evanjelia; prví povolaní sú Židia; poslední sú Samaritáni a pohani. U sv. Matúša (22, 2) prednáša sa skoro to isté podobenstvo, lenže pri inej príležitosti. Tam je udaný i druhý výklad, ktorý toto podobenstvo pripúšťa.
^[2] Pozvaní sú Židia; pozývajúci boli proroci.
^[3] Vo východných krajoch bola obyčaj dvakrát volať pozvaných: raz dlhší čas popredku, druhý raz bezprostredne pred hostinou.
^[4] Zvestoval toto vtedy, keď už bol vyplnil rozkaz Pánov.
^[5] Títo poslední znamenajú pohanov na končinách zemských, ku ktorým až v posledných časoch dostalo sa evanjelium.
^[6] Ale povolanie neprijali pre svoju prílišnú náchylnosť k zemským veciam. Cirkev obracia toto podobenstvo menovite na sv. prijímanie, ku ktorému premnohí svetsky smýšľajúci kresťania zriedka alebo nikdy nepristupujú.