Oči moje stále sú k Pánovi, lebo on vyrve nohy moje z osídla. Pohliadni na mňa a mne milosrdný buď, lebo som sám a úbohý. Ku tebe, Pane, dvíham svoju dušu, Pane, môj Boh, dôverujem tebe, nech ma hanba nestihne.
Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána, veď on mi vyslobodzuje nohy z osídel. Pozriže na mňa a zmiluj sa nado mnou, lebo som sám a úbohý. K tebe, Pane, dvíham svoju dušu, tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený.

Moje oči vždycky sú (obrátené) k Pánovi: preto že on vytrhne z osídla moje nohy.[1] Pohliadni na mňa, a smiluj sa nado mnou: lebo som osamotený a bohý. K tebe, Pane, pozdvihujem svoju dušu. Môj Bože, v tebe dúfam, nech nebudem zahanbený.


[1] Z nebezpečenstva hriechu, z pohoršenia.