Kňaz ešte raz prosí sklonený pred oltárom, aby sa Bohu páčila obeť, ktorú práve dokonal: | ||
Pláceat tibi, sancta Trínitas, obséquium servitútis meæ: et præsta; ut sacrifícium, quod óculis tuæ majestátis indígnus óbtuli, tibi sit acceptábile, mihíque et ómnibus, pro quibus illud óbtuli, sit, te miseránte, propitiábile. Per Christum, Dóminum nostrum. Amen. | Trojica svätá, nech sa tebe ľúbi úkon tvojho služobníka, a udeľ, aby obeta, ktorú ja nehodný predniesol som pred pohľadom tvojej velebnosti, tebe bola ľúbezná, a mne i všetkým, za ktorých som ju predniesol, nech ona je z tvojho milosrdenstva na smierenie. Skrze Krista, Pána nášho. Amen. |