Nechcel si žertvu a obetu ďakovnú. Vtedy som riekol: Hľa, ja prichádzam, v závitku knihy písané je o mne, aby som činil vôlu tvoju: teší ma plniť tvoju vôľu, Bože môj, a zákon tvoj je v srdci mojom.

Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, preto som povedal: „Hľa, prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj, hlboko v srdci mám tvoj zákon.“[1]>


[1] V týchto veršoch hovorí žalmista o spôsobe poďakovania za poskytnutú pomoc. Tvrdí, že človek sa môže najlepšie odvďačiť Bohu poslušnosťou, obetou ducha, a nie vonkajšími obetami, ktoré nestoja vonkoncom nič, ak pritom nepodriaďujeme svoju vôľu Božej vôli (Ž 51). „Nepraješ si,… nežiadaš“, tieto výrazy neoznačujú v hebrejskej reči výlučne zápor, iba umenšujú, uberajú na dôležitosti veci, o ktorú ide. „Vo zvitku“… príkaz plniť Božiu vôľu je napísaný v Písme. Pán žiada od svojho ľudu lásku a oddanosť (Dt 6,6; Prís 3,3; 7,3; Iz 51,7), ale jedine Kristus splnil dokonale tento príkaz a dal nám príklad, ako to máme robiť (Hebr 10,5-7; Jer 31,33; Jn 4,34; 6,38; 5,39; Lk 24,25-27 atď.).

Obety ani daru si nepraješ: lež uši si mi pripravil.[1] Zápalných obetí a obetí za hriechy si nežiadaš: Tu riekol som: Hľa, idem![2] V hlave knihy[3] je písané o mne, aby som činil vôľu tvoju: Bože môj, chcem, a zákon tvoj je prostred v mojom srdci.[4]


[1] Správne „prevŕtal“, čo značilo toľko, že ten človek, ktorému, uši prepichli, stal sa vlastnosťou a majetkom cudzím. Tu chce znázorniť svätý pevec oddanosť a poslušnosť Kristovu k svojmu otcovi; (viď. II. Mojž. 21, 5-6.; I. Kráľ. 15, 22; Žid. 10, 5.) akoby riekol: „Vďaka ti, Otče, že si nežiadal obety starého zákona, lež moju poslušnosť a oddanosť.“
[2] Vyplniť vôľu tvoju.
[3] V Závitku knihy. Závitok knihy, čili kniha, v ktorej boly povinnosti Izraelitov predpísané, Kniha zákona. Vulgáta má: V hlave Knihy, azda mieni hlavicu tyčky, ha ktorú sa popísané pruhy papyrusové alebo kožené obvíjaly.
[4] Každý kresťan, toto má chcieť a žiadať. Jn 4, 34; Jn 5, 30.