Pánovi dobrorečím, že mi poradil, povždy si kladiem Pána zoči-voči, a že je po pravici mojej, nezakolíšem sa.
Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; Pána mám vždy pred očami; a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa.
Požehnávať budem Pána, že mi dal poznanie;[1] okrem toho až do noci ma napomínajú moje ľadviny. Vidím Pána vždy pred svojimi očima; lebo mi je po pravici, abych sa nepohnul.
[1] Kristus chce ďakovať za útechu, ktorej sa mu dostalo, cez celú noc svojho utrpenia, ktorá bola taká, že jeho vnútro ho stále k vďakám napomína.