Za moju pravú ruku si ma uchopil, budeš ma svojou vôľou viesť a prijmeš ma do slávy. Aký je dobrý voči čnostným Boh Izraela! Veru, sa moje nohy temer zaplietly, len len že sa mi kroky nešmykly, lebo som bezbožníkom závidel, keď hriešnikov som pozoroval zdar.
Ale ja som stále pri tebe a ty mi držíš pravicu. Vedieš ma podľa svojho zámeru a nakoniec ma prijmeš do slávy. Aký dobrý je Boh voči statočným, Boh voči tým, čo majú srdce čisté. No mne sa temer nohy podlomili, takmer som sa zapotácal. Lebo som žiarlil na chvastúňov, keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.
Ako hoviadko som sa stal pred tebou:[1] a predsa som bol stále s tebou. Chytil si ma za moju[2] pravú ruku, a podľa tvojej vôle ma povedieš, a prijmeš ma so slávou.[3] Jak dobrý je Boh, ó, Izrael! tým, ktorí sú priameho srdca. Moje však nohy len že sa nepotkly: len málo, že sa nevyklzly moje kroky.[4] Lebo som sa rozhodil proti nešľachetným, keď som sa díval na pokoj bezbožných.
[1] Nesúdil som dľa rozumu, ale len dľa oka; ale hoc som upadol, predsa som stál pod tvojou ochranou.
[2] V pochybností mojej si mi nedal zahynúť.
[3] Hoc neznám budúcnosti, viem, že keď z toho sveta odídem, dostanem sa k tebe do slávy.
[4] Skoro by sa bol odchýlil od mojich základov; vo veľkom pokušení, skoro by som bol padol.