Potupa srdce moje zlomila a bieda, a čakal som, kto by ma poľutoval, lež ho nebolo, a ktorí by ma potešili, lež som nenašiel. A do jedla mi dali žlč a octom hasili môj smäd.
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel. Do jedla mi dali žlče[1], a keď som bol smädný, napojili ma octom.
[1] „Žlč - ró'š“ v hebrejčine označuje aj rastlinu, ktorej šťava je horká a jedovatá (Mt 27,34; Mk 15,23).
Pred tvojou tvárou sú ti všetci, ktorí ma sužujú; potupu s biedou očakáva moje srdce.[1] A čakal som, kto by ma poľutoval, a nebolo ho; a kto by potešil, a nenašiel sa. A dali mi, za pokrm žlč: a v mojom smäde napájali ma octom.[2]
[1] Lebo mám premnoho nepriateľov.
[2] Ešte mi zhoršili trápenie.