Prebuď sa, prečo spíš, Pane? Precitni, nezavrhuj naveky! Prečože skrývaš svoju tvár, na našu biedu zabúdaš? Na zemi väzí naše telo, povstaň nám na pomoc, Pane, a osloboď nás. Na svoje sme uši, Bože, počuli, otcovia naši rozprávali nám.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? Vstaň a nezavrhni nás navždy. Prečo odvraciaš svoju tvár? Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie? Naše telo je pritlačené k zemi. Vstaň, Pane, pomôž nám. Bože, na vlastné uši sme počuli, naši otcovia nám rozprávali.
Prečo odvraciaš svoju tvár: zabúdaš našu biedu a súženie naše? Lebo stužená je do prachu naša duša: priliplo k zemi naše telo.[1] Povstaň, o Pane, a pomôž nám: a vykúp nás pre meno svoje.[2] O Bože, ušima našimi sme slýchali: otcovia naši nám vyrozprávali o skutkoch, ktoré si vykonal za ich dňov: a za dňov starodávnych.
[1] Trápením sklonení ležíme na zemi.
[2] Hebr.: pre svoju .milosť, preto, že si milostivý.