Za onoho času, tým, ktorí sa nazdávali, že sú spravodliví, a pohŕdali inými, povedal Ježiš toto podobenstvo: Dvaja ľudia sa išli modliť do chrámu, jeden farizej a druhý mýtnik. Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Ďakujem ti, Bože, že nie som ako ostatní ľudia: zbojníci, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento mýtnik. Postievam sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. Mýtnik však stál zďaleka a nechcel ani oči pozdvihnúť k nebu, iba sa v prsia bil a hovoril: Bože, milostivý buď mne hriešnemu! Vravím vám, tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: »Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.« Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: »Bože, buď milostivý mne hriešnemu.« Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
A riekol i niektorým, ktorí v sebe dôverovali, jako spravodliví, a ostatnými pohŕdali, toto podobenstvo[1]: Dvaja ľudia vstúpili do chrámu pomodliť sa: jeden farizej[2] a druhý mýtnik.[3] Farizej stál a sám u seba toto sa modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som, ako ostatní ľudia, dráči, nespravedliví, cudzoložníci, alebo jako i tento mýtnik. Postím sa dvakrát do týždňa, desiatky dávam zo všetkého, čím vládnem. Kdežto mýtnik stál zďaleka, nechcel ani oči k nebu pozdvihnúť, ale bil sa v prsia a riekol: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! Povedám vám : Sostúpil tento ospravedlivený do svojho domu, a nie ten; lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.[4]
[1] V nasledujúcom podobenstve farizej znamená takých ľudí, ktorí vedú síce zovnútorne statočný život a sú na to hrdí i myslia si, že tá zovnútorná počestnosť činí ich P. Bohu vzácnymi, a pritom ešte iných zapovrhujú. — Publikán znamená ľudí pokorných, svoju hriešnosť uznávajúcich, na svoje dobré skutky sa nespoliehajúcich, lež dúfajúcich v milosrdenstve Božom. Spolu sa tu učíme, jaká má byť naša modlitba, jestli má byť vyslyšaná; musí totiž pochádzať z poníženého a skrúšeného srdca.
[2] Pozri Mat. 3, 7.
[3] Pozri Mat. 5, 46. Farizejov vôbec považovali za svätých, spravedlivých ľudí, kdežto mýtnikov za verejných zločincov.
[4] Mt 23, 12; Lk 14, 11;