Stať zo sv. evanjelia podlá Marka. - Za onoho času, keď Ježiš opustil tyrský kraj, cez Sidon sa vrátil ku Galilejskému moru, do stredu dekapolského kraja. Tam mu priviedli hluchonemého a prosili ho, aby položil na neho ruky. I vzal ho nabok od zástupu, vložil mu prsty do ušú, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Pohliadol k nebu, vzdychol a povedal: Efeta, čo znamená: Otvor sa! Hneď sa mu otvorily uši a rozviazal sa mu spútaný jazyk, takže začal správne hovoriť. I zakázal im (Ježiš) o tom dakomu hovoriť. Ale čím väčšmi im to zakazoval, tým viac to rozhlasovali a nadmieru udivení si vraveli: Dobre robí všetko, i hluchým dáva sluch i nemým reč.
Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“
A opäť vyšiel z končín tyrských, a prišiel cez Sidon k moru Galilejskému prostriedkom končín desiatich miest. Tu priviedli mu hluchého a nemého, a prosili ho, aby vložil na neho ruky. I vzal ho súkromne zo zástupu, vložil mu svoje prsty do ušú a, posilniac ich, dotkol sa mu jazyka, a pohliadol k nebu, vzdychol a riekol: Effeta, to jest: otvor sa! A hneď otvorily sa mu uši, a rozviazal sa mu sviazaný jazyk, i mluvil správne.[1] I prikázal im, aby to nikomu nepovedali. Ale čím viacej im prikazoval, tým viac to ohlasovali, a tým viacej sa divili a riekali: Všetko dobre učinil: i hluchým dal slyšať, i nemým mluviť.
[1] Sv. otcovia v tomto hluchonemom vidia obraz celého pokolenia ľudského, ktoré po dedičnom hriechu stalo sa hluché počúvať slová Božie a nemé vyznávať chválu Božiu. A z tejto nemoci Kristus ho vyliečil a učinil schopným, ako poslúchať slovo Božie, tak i vyznávať slávu Božiu.
[1] Sv. otcovia v tomto hluchonemom vidia obraz celého pokolenia ľudského, ktoré po dedičnom hriechu stalo sa hluché počúvať slová Božie a nemé vyznávať chválu Božiu. A z tejto nemoci Kristus ho vyliečil a učinil schopným, ako poslúchať slovo Božie, tak i vyznávať slávu Božiu.