Súď ma, Bože, a rozhodni môj spor proti nesvätému ľudu, vysloboď ma od človeka nestatočného a podvodného, veď ty si, Bože, moja sila. Sošli svoje svetlo a svoju pravdu, nech ma vedú a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov.
Súď ma, Bože, a rozhodni môj spor s neverným ľudom; zachráň ma pred zločincom a úskočným človekom. Veď ty, Bože, si moje útočište. Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; ony nech ma sprevádzajú a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov.

Súď ma, Bože, a rozhodni môj spor proti ľudu nesvätému, od nepravého[1] a podvodného muža ma vysloboď. Lebo ty si, Bože, moja sila. Sošli svoje svetlo[2], a svoju pravdu[3]: tie ma povedú a dovedú na tvoju svätú horu a do tvojich stánkov[4].


[1] Od nepriateľov.
[2] Tvoju milosť.
[3] Pravdy Božej a vernosti sa dovoláva, aby mu boly splnené dávne prisľúbenia Božie.
[4] Žalm tento odrieka kňaz na počiatku sv. Omše. Tým chce ho Cirkev upomínať na vznešenosť a vysokosť úradu, ktorý koná pri sv. Omši, ako aj na to, aby svoju dôveru v Bohu skladal, ktorý môže jeho i stádo jeho z časnej i duševnej biedy vyslobodiť.