Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok^[1], nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí,^[2] o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha^[3] sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny; očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu. A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva.

^[1] „Dokonalejší stánok“: zdá sa, že autor tu myslí na Kristovo oslávené telo (porov. 10, 20). Podľa druhej interpretácie ide skôr o nebesia, cez ktoré Kristus prešiel (6, 19 n.; 9, 24).
^[2] Porov. Lv 16, 3. 14–15; Nm 19, 9. 17 n.
^[3] Pod výrazom „večný Duch“ niektorí chápu Ducha Svätého, iní božskú prirodzenosť Krista. Zmysel je ten istý ako v 7, 16.

Ale prišiel Kristus, ako najvyšší kňaz budúcich dobrôt^[1], a cez väčší a dokonalejší stánok^[2], nie rukou robený, to jest nie tohto stvorenia, ani nie s krvou kozľacou alebo teľacou^[3], ale so svojou vlastnou krvou raz vstúpil do svätyne, preto, že našiel večité vykúpenie.^[4] Lebo jestliže krv z kozlov a z býkov a pokropenie popolom jalovice posväcuje poškvrnených, aby boli čistí na tele^[5], o koľko viacej krv Kristova, ktorý skrze Ducha svätého^[6] obetoval sám seba nepoškvrneného Bohu, očistí nám svedomie od skutkov mŕtvych^[7], aby sme slúžili živému Bohu. A preto je prostredníkom novej úmluvy, aby skrze smrť, ktorú podstúpil za vykúpenie od priestupkov počas prvej úmluvy páchaných, dosiahli zasľúbené večné dedictvo tí, ktorí sú povolaní.^[8] Lebo kde je závet^[9], treba je, aby nastúpila smrť toho, ktorý činí závet.

^[1] Budúce dobroty sú tie, ktoré nasledujú po starom zákone, ktorý vtedy bol ešte prítomný, a to: večné smierenie, vnútorné posvätenie, večné blahoslavenstvo.
^[2] Väčší a dokonalejší stánok tu označuje nebesá, ktoré nespravili ľudia, jako stánok v starom zákone.
^[3] Keď židovský veľkňaz mal vstúpiť do najsvätejšieho, musel najprv prejsť cez stánok, lebo najsvätejšie bolo až za stánkom, a niesol so sebou krv kozľaciu a teľaciu do najsvätejšieho; P. Ježiš so svojou krvou vstúpil v nebi až do svätyne, t. j. až na trón božského Veličenstva.
^[4] Obeta Kristova je večná, večne platná a dostatočná.
^[5] Dľa predpisu u Mojžiša (4, 19) na smiernu obetu zabíjali a celkom spálili červenú jalovicu. Popol z tejto obety sa posbieral a smiešal s tekúcou vodou, a touto miešaninou bývali kropení tí, ktorí sa boli dotkli mŕtvoly a tak stali sa nečistými. Táto nečistota bola len zovnútorná, nakoľko vytvárala nečistého zo služieb Božích a z obcovania so spoluobčanmi, a takéto telesné, teda zovnútorné očistenie nasledovalo z pokropenia popolom.
^[6] Grécky: skrze večného Ducha, alebo: mocou večného Ducha. Kristus obetoval túto svoju obetu na kríži v spojení s Duchom svätým, alebo vo svojej oduševnenosti a láske.
^[7] Mŕtve skutky sú hriechy, preto, že sa protivia večnému životu, jako smrť časnému.
^[8] Touto dobrovoľnou obetnou smrťou bol Kristus prostredníkom novej smluvy, a to lepšej smluvy, ktorú Boh už popredku bol sľúbil, ktorej cieľom bolo, aby zasľúbené dedictvo skutočne tým sa dostalo za podiel, ktorí sú popredku božským rozhodnutím k tomu povolaní. Najprv však musela byť odstránená prekážka, ktorá v ceste stála povolaným obsiahnuť toto dedictvo, totižto hriechy, ktoré boly spáchané ešte pred vstúpením do novej smluvy, teda za starej smluvy, a to sa stalo práve smrťou ich prostredníka.
^[9] Od veršov 16-28 odôvodňuje apoštol potrebu smrti Kristovej na sprostredkovanie novej smluvy. Sv. Pavel kráľovstvo nebeské nazýva dedictvom, ktoré patrí jedine Kristovi, jako nepoškvrnenému človeku. Ale Kristus chcel ho odovzdať i nám, a to v podobe závetu (testamentu), teda milostivého daru. Už ale závet je platný až po smrti toho, kto ho robil. Nasledovne, aby bol nový závet platný, musel Kristus najprv umrieť.