Za onoho času povedal Ježiš svojim učeníkom: Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi si žiadali vidieť, čo vy vidíte, ale neuvideli, a počuť, čo vy čujete, ale nepočuli. Tu vstal istý zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Učiteľ, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život? On mu povedal: Čo je napísané v Zákone? Ako (tam) čítaš? On odpovedal: Milovať budeš Pána Boha svojho celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou silou, celou svojou mysľou, a blížneho svojho ako seba samého. (Ježiš) mu povedal: Správne si odpovedal. To rob, a budeš žiť! Ale on sa chcel ospravedlniť a povedal Ježišovi: A ktože mi je bližný? Ježiš sa ujal (slova) a hovoril: Istý človek sostupoval z Jeruzalema do Jericha. Padol lotrom (do rúk), a tí ho ozbíjali, zranili, (potom) odišli a zanechali ho polomŕtveho. Náhodou sostupoval tou cestou istý kňaz, ktorý ho zazrel, ale ho obišiel. Podobne i levita, keď došiel k tomu miestu, a zazrel ho, šiel ďalej. No prišiel k nemu akýsi cestujúci Samaritán, a keď ho zazrel, uľútilo sa mu ho. Pristúpil (k nemu), obviazal mu rany a nalial na ne oleja a vína. Potom ho vyložil na svoje hoviadko, doviedol ho do hostinca a postaral sa oň. Nasledujúceho dňa vyňal dva denáre, odovzdal ich hostinskému a povedal: Staraj sa oň, a ak vynaložíš na neho viac, zaplatím ti to, keď sa vrátim. Ktorý z týchto troch zdá sa ti byť bližným tomu, ktorý upadol medzi lotrov? On odpovedal: Ten, ktorý mu preukázal milosrdenstvo. Odpovedal mu Ježiš: Choď, a rob podobne!

Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. 24Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“[1] Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“[2] Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“[3] Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“[4]


[1] Mt 13, 16-17
[2] Dt 6, 5; Lv 19, 18.
[3] V. 28: Lv 18, 5. V. 25-28: Mt 22, 34-40; Mk 12, 28-34.
[4] V. 29-37: Toto podobenstvo má iba Lukáš. Jericho bolo od Jeruzalema vzdialené asi 30 km smerom na severovýchod, výškový rozdiel asi 1 000 m. Na otázku: „Kto je môj blížny?“ Ježiš odpovedá podobenstvom, ktoré vedie k otázke: „Komu si ty blížny?“

A obrátil sa k svojim učeníkom a riekol: Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte.[1] Lebo povedám vám, že mnohí proroci a kráľovia chceli vidieť, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy počujete, a nepočuli. A hľa, jakýsi znalec zákona vstal, pokúšal ho[2] a riekol: Učiteľu, čo musím činiť, aby som dosiahol život večný? On však riekol mu: Čo je písané v zákone? Jako (tam) čítaš? A on odpovedal a riekol: Milovať budeš Pána Boha svojho z celého srdca svojho, a z celej duše svojej, a zo všetkej sily svojej, a zo všetkej mysli svojej, a bližného svojho, jako seba samého.[3] I riekol mu: Dobre si odpovedal; to čiň, a budeš žiť. Ale ten chcel ospravedliviť[4] seba a riekol Ježišovi: A kto je mojím bližným?[5] To Ježiš pochytil a riekol: Akýsi človek[6] sostupoval z Jeruzalema do Jericha a upadol medzi lotrov, ktorí ho i olúpili, a keď ho pokryli ranami, odišli a nechali ho polomŕtveho. I prihodilo[7] sa, že ktorýsi kňaz sostupoval tou istou cestou, a keď ho videl, prešiel. Podobne i levít[8], keď bol pri tom mieste a videl ho, prešiel. No istý Samaritán cestujúci prišiel k nemu, a keď ho videl, milosrdenstvom bol pohnutý; i pristúpil k nemu, obviazal jeho rany, nalial na ne oleja a vína a vyložil ho na svoje dobytča, zaviedol do hospody a postaral sa o neho. A druhého dňa vyňal dva desiatniky[9], dal ich hospodskému a riekol: Maj oňho starosť, a čokoľvek viac vynaložíš, keď pôjdem nazpät, ja ti to nahradím. Kto z týchto troch zdá sa ti byť bližným[10] tomu, ktorý upadol medzi lotrov? A on riekol: Ten, ktorý mu preukázal milosrdenstvo. I riekol mu Ježiš: Iď, i ty čiň podobne.[11]
[1] Mt 13, 16
[2] T. j. chcejúc zkúsit zbehlosť P. Ježiša v zákone Mojžišovom.
[3] V. kn. Mojž. 6, 5.
[4] Staval sa, jako by mal úprimnú vôľu poznať ducha zákona a nasledovať ho.
[5] O tejto otázke sa vtedy zákonníci hádali. Obyčajne sa malo za to, že Židovi len Žid je blížnym a pohanov že svobodno nenávidieť.
[6] Spasiteľ neudáva, či to bol žid alebo pohan, a síce schválne, aby tak zákonníka poučil, že každý človek, či je žid, či pohan, je našim blížnym, ktorému v čas potreby máme prispieť na pomoc.
[7] Grécky: náhodou.
[8] Levíti, po svojom praotcovi Levim tak zvaní, boli služobníkmi a pomocníkmi kňazov pri službách Božích.
[9] Peniaz, ktorý v ten čas zodpovedal mzde jedného dňa; 2 desiatniky asi: 1 kor. 68 halierov.
[10] T. j. ktorý z nich zachoval sa jako opravdivý bližný?
[11] T. j. učiň každému milosrdenstvo. Sv. otcovia toto podobenstvo i tak vykladajú, že medzi lotrov upadlý človek znamená pokolenie ľudské, a milosrdný Samaritán je Spasiteľ, Ježiš Kristus.