Shliadni, Pane, na svoju smluvu a nezabúdaj nikdy na duše svojich úbohých. Vstaň, Pane, ujmi sa svojej veci, pamätaj na potupenie svojich služobníkov. Pane, stal si sa nám útočišťom od pokolenia do pokolenia.
Zhliadni na svoju zmluvu, a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov. Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, maj na pamäti urážky, ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň. Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie.
Ohliadni sa na smluvu svoju:[1] lebo sú naplnení, ktorí žijú vo tmách zeme, domami neprávosti.[2] Nevydávaj dravcom duše tvojich vyznavačov, a na duše tvojich ubiedených nezabudni nikdy. Povstaň, o Bože, rieš pru svoju: pamätaj na potupy tvoje, ktorých sa ti od bláznov dostáva deň po deň. Ó, Pane, ty si býval naším útočišťom: od pokolenia do pokolenia.
[1] Ktorou si sa zaviazal ľud tvoj vyslobodiť zo všetkého nebezpečenstva.
[2] Vnútri zatemneli obyvatelia zeme, majú hojnosť príbytkov, pobrali ich proti právu Izraelitom. Lepšie hebr.: Naplnené sú kúty zeme miestami násilia.
[1] Ktorou si sa zaviazal ľud tvoj vyslobodiť zo všetkého nebezpečenstva.
[2] Vnútri zatemneli obyvatelia zeme, majú hojnosť príbytkov, pobrali ich proti právu Izraelitom. Lepšie hebr.: Naplnené sú kúty zeme miestami násilia.