Dúfal som v Pána, dúfal som, a naklonil sa ku mne a počul moje volanie a do mojich úst vložil novú pieseň, chválospev Bohu nášmu.
Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil. Vyslyšal môj nárek a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil. Do úst mi vložil pieseň novú, chválospev nášmu Bohu. Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní a budú dúfať v Pána.
Túžiac som očakával Pána, a on prihliadol ku mne. A vyslyšal modlitbu moju: a vyviedol ma z jamy biedy a blata bahnitého.[1] A postavil na skalu moje nohy: a sriadil moje kroky. A vložil do úst mojich pieseň novú, spev chvály Bohu nášmu. Uvidia to mnohí[2] a báť sa budú: a dúfať budú v Pána.
[1] Z veľkého nebezpečenstva. Takto sa modlil Dávid po premožení Absaloma; a Kristus po vyslobodení od nepriateľov. Kresťan po odriekaní tohto žalmu nech si pomyslí na slabú prirodzenosť ľudskú, ktorá je vytrhnutá z bahna neprávostí a postavená pod ochranu Kristovu.
[2] Mnohí vidia moje vyslobodenie a budú oslavovať Boha. Toto sa stalo po oslávení Kristovom.
[1] Z veľkého nebezpečenstva. Takto sa modlil Dávid po premožení Absaloma; a Kristus po vyslobodení od nepriateľov. Kresťan po odriekaní tohto žalmu nech si pomyslí na slabú prirodzenosť ľudskú, ktorá je vytrhnutá z bahna neprávostí a postavená pod ochranu Kristovu.
[2] Mnohí vidia moje vyslobodenie a budú oslavovať Boha. Toto sa stalo po oslávení Kristovom.